< Return to Video

Čo veterinári vedia a lekári nie

  • 0:02 - 0:03
    Pred 10 rokmi
  • 0:03 - 0:07
    som mala telefonát, ktorý mi zmenil život.
  • 0:07 - 0:11
    Vtedy som pracovala ako kardiologička
    na Univerzite v Kalifornii (UCLA)
  • 0:11 - 0:14
    a špecializovala som sa
    na zobrazovacie metódy srdca.
  • 0:14 - 0:20
    Telefonoval mi veterinár
    zo zoo v Los Angeles.
  • 0:20 - 0:22
    Staršia samica šimpanza
  • 0:22 - 0:25
    sa prebudila s paralyzovanou časťou tváre
  • 0:25 - 0:29
    a veterinári sa obávali,
    že prekonala mozgový infarkt.
  • 0:29 - 0:32
    Pýtali sa, či by som mohla prísť do zoo,
  • 0:32 - 0:34
    zobraziť srdce zvieraťa
  • 0:34 - 0:37
    a diagnostikovať prípadné ochorenie srdca.
  • 0:37 - 0:41
    Aby bolo jasné,
    v severoamerických zoo pracujú
  • 0:41 - 0:45
    vysoko kvalifikovaní,
    certifikovaní veterinári,
  • 0:45 - 0:50
    ktorí sa príkladne starajú
    o svojich zvieracích pacientov.
  • 0:50 - 0:54
    Ale občas siahnu
    aj do komunity ľudských lekárov,
  • 0:54 - 0:58
    hlavne kvôli konzultácii
    nejakého špeciálneho prípadu,
  • 0:58 - 1:04
    a ja som mala šťastie byť
    jedným z lekárov, na ktorých sa obrátili.
  • 1:04 - 1:11
    Mala som možnosť vylúčiť
    mŕtvicu u tejto šimpanzej samice,
  • 1:11 - 1:17
    presvedčiť sa, že táto gorila
    nemá roztrhnutú aortu,
  • 1:17 - 1:22
    vyhodnotiť šelest na srdci tohto papagája,
  • 1:22 - 1:29
    uistiť sa, že perikard tohto uškatca
    nie je zapálený,
  • 1:29 - 1:33
    a na tomto obrázku práve
    počúvam srdce leva
  • 1:33 - 1:37
    po operácii, ktorá mu zachránila život;
  • 1:37 - 1:40
    spolupracovali na nej veterinári a lekári
  • 1:40 - 1:44
    a odviedli 700 centimetrov kubických
    tekutiny
  • 1:44 - 1:49
    z osrdečníka, ktorý obaľoval
    srdce tohto leva.
  • 1:49 - 1:53
    Táto operácia, ktorú som vykonala
    na mnohých ľudských pacientoch,
  • 1:53 - 2:00
    bola identická, s výnimkou
    tejto laby a tohto chvosta.
  • 2:03 - 2:09
    Väčšinou som pracovala v zdravotníckom
    centre kalifornskej univerzity s lekármi,
  • 2:09 - 2:14
    preberali sme symptómy
    a diagnózy a spôsob liečby
  • 2:14 - 2:18
    mojich ľudských pacientov,
  • 2:18 - 2:21
    ale občas som pracovala
    aj v losangelskej zoo
  • 2:21 - 2:26
    s veterinármi a preberali sme
    symptómy, diagnózy a spôsoby liečby
  • 2:26 - 2:29
    ich zvieracích pacientov.
  • 2:29 - 2:34
    Stalo sa, že som v jeden deň
  • 2:34 - 2:38
    pracovala na univerzite
    v zdravotníckom centre
  • 2:38 - 2:41
    a aj v losangelskej zoo.
  • 2:41 - 2:47
    A tu som jasne začínala vidieť,
  • 2:47 - 2:51
    že lekári aj veterinári v podstate liečia
  • 2:51 - 2:56
    rovnaké neduhy svojich
    zvieracích a ľudských pacientov:
  • 2:56 - 3:01
    kongestívne zlyhanie srdca,
    nádory na mozgu,
  • 3:01 - 3:09
    leukémiu, cukrovku,
    artritídu, sklerózu, rakovinu prsníka,
  • 3:09 - 3:14
    dokonca psychiatrické syndrómy,
    ako sú depresia, úzkosť,
  • 3:14 - 3:19
    nutkanie, poruchy príjmu potravy
    a samopoškodzovanie.
  • 3:21 - 3:24
    Teraz sa vám musím s niečím priznať.
  • 3:24 - 3:31
    Hoci som mala na škole aj komparatívnu
    fyziológiu a evolučnú biológiu
  • 3:31 - 3:33
    v nižších ročníkoch na univerzite –
  • 3:33 - 3:37
    dokonca som napísala prácu
    o Darwinovej teórii –
  • 3:37 - 3:40
    uvedomenie si tohto širokého prekryvu
  • 3:40 - 3:43
    medzi chorobami zvierat a ľudí
  • 3:43 - 3:48
    pre mňa prišlo ako veľmi
    potrebné precitnutie.
  • 3:48 - 3:53
    Začala som premýšľať, ako je možné,
    že napriek toľkým podobnostiam
  • 3:53 - 3:58
    mi predtým nikdy nenapadlo
    hľadať u veterinára
  • 3:58 - 4:01
    alebo vo veterinárnej literatúre
  • 4:01 - 4:04
    rady ohľadne niektorého
    z mojich ľudských pacientov?
  • 4:05 - 4:11
    Prečo som sa predtým ani ja,
    ani moji priatelia a kolegovia lekári,
  • 4:11 - 4:17
    ktorých som sa pýtala, nikdy nezúčastnili
    na žiadnej konferencii veterinárov?
  • 4:18 - 4:23
    Keď už sme pri tom,
    prečo ma to prekvapilo?
  • 4:24 - 4:31
    Pozrite sa, každý jeden lekár si je vedomý
    istého biologického prepojenia
  • 4:31 - 4:33
    medzi zvieratami a ľuďmi.
  • 4:33 - 4:38
    Každý liek, ktorý predpíšeme,
    alebo ktorý užijeme my
  • 4:38 - 4:41
    alebo naše rodiny,
  • 4:41 - 4:44
    bol najprv testovaný na zvieratách.
  • 4:44 - 4:46
    Ale je veľký rozdiel medzi tým,
  • 4:46 - 4:53
    keď dáme zvieraťu liek
    alebo ľudskú chorobu,
  • 4:53 - 4:57
    a tým, keď zvieraťu samo zlyhá srdce
  • 4:57 - 5:01
    alebo samo dostane cukrovku
    či rakovinu prsníka.
  • 5:03 - 5:06
    Možno časť tohto prekvapenia
  • 5:06 - 5:10
    je zapríčinená naším
    čoraz väčším oddelením
  • 5:10 - 5:13
    mesta a vidieka.
  • 5:13 - 5:16
    Viete, počúvame o tom,
    že tieto mestské deti
  • 5:16 - 5:20
    si myslia, že vlna rastie na stromoch
  • 5:20 - 5:23
    alebo že syr je plodom nejakej rastliny.
  • 5:25 - 5:27
    Dnešné nemocnice pre ľudí
  • 5:27 - 5:33
    sa čoraz viac menia
    na žiarivé chrámy technológie.
  • 5:34 - 5:39
    To vytvára psychologickú vzdialenosť
    medzi ľudskými pacientmi,
  • 5:39 - 5:41
    ktorých tam liečime,
  • 5:41 - 5:46
    a zvieracími pacientmi,
    ktorí žijú v oceánoch,
  • 5:46 - 5:48
    na farmách a v džungli.
  • 5:49 - 5:53
    Ale myslím si, že je ešte jeden,
    hlbší, dôvod.
  • 5:55 - 6:01
    My lekári a vedci rozumom prijímame
    myšlienku, že náš druh,
  • 6:01 - 6:05
    Homo sapiens, je iba jedným z druhov,
  • 6:05 - 6:09
    rovnako jedinečný ako
    ktorýkoľvek iný druh.
  • 6:11 - 6:16
    Ale v našom srdci tomu tak úplne neveríme.
  • 6:17 - 6:21
    Sama to cítim, keď počúvam Mozarta
  • 6:21 - 6:26
    alebo keď sa pozerám na fotky
    Mars Roveru na svojom MacBooku.
  • 6:26 - 6:32
    Cítim tú silu ľudskej výnimočnosti,
  • 6:32 - 6:36
    hoci uznávam, že nás vnímanie
    seba samých ako nadradených
  • 6:36 - 6:41
    izoluje, čím si sťažujeme
    vedecké skúmanie.
  • 6:43 - 6:45
    Ja sa momentálne snažím.
  • 6:46 - 6:50
    Keď teraz vyšetrujem pacienta,
    vždy sa pýtam,
  • 6:50 - 6:54
    čo také, čo ja neviem,
    vedia o tomto probléme zvierací lekári?
  • 6:55 - 7:01
    A postarala by som sa
    o svojho ľudského pacienta lepšie,
  • 7:01 - 7:06
    keby som ho vnímala ako
    zvieracieho pacienta druhu človek?
  • 7:08 - 7:12
    Uvediem pár príkladov
    takýchto zaujímavých prepojení,
  • 7:12 - 7:16
    ku ktorým ma priviedlo toto poňatie.
  • 7:16 - 7:19
    Zlyhanie srdca zapríčinené strachom.
  • 7:19 - 7:21
    Okolo roku 2000
  • 7:21 - 7:29
    ľudskí kardiológovia „objavili“,
    že srdce môže zlyhať v dôsledku emócií.
  • 7:29 - 7:34
    Popísané bolo u otca, gamblera,
    ktorý prišiel o svoje životné úspory
  • 7:34 - 7:36
    vrhnutím kocky,
  • 7:37 - 7:41
    u nevesty, ktorú ženích
    opustil pri oltári.
  • 7:42 - 7:46
    Ale ukazuje sa, že táto
    „nová“ ľudská diagnóza
  • 7:46 - 7:50
    nie je ani nová, ani špecificky ľudská.
  • 7:51 - 7:57
    Veterinári vždy diagnostikovali,
    liečili a predchádzali
  • 7:57 - 8:01
    u zvierat symptómom spôsobeným emóciami,
  • 8:01 - 8:06
    od opíc po plameniaky,
    od jeleňov po králiky,
  • 8:07 - 8:10
    a to už od 70. rokov 20. storočia.
  • 8:11 - 8:14
    Koľko ľudských životov sa mohlo zachrániť,
  • 8:14 - 8:18
    ak by tieto znalosti veterinárov
    mali k dispozícii
  • 8:18 - 8:22
    aj lekári na pohotovosti a kardiológovia?
  • 8:23 - 8:26
    Sebapoškodzovanie.
  • 8:26 - 8:30
    Niektorí ľudia, pacienti,
    si sami ubližujú.
  • 8:30 - 8:33
    Niektorí si trhajú vlasy,
  • 8:33 - 8:36
    iní sa režú.
  • 8:38 - 8:42
    Niektorí zvierací pacienti
    sa tiež poškodzujú.
  • 8:42 - 8:46
    Napríklad vtáky si trhajú perie.
  • 8:46 - 8:52
    Sú žrebci, ktorí sa opakovane
    hryzú do boku, až kým nekrvácajú.
  • 8:53 - 8:58
    Ale veterinári majú veľmi špecifické
    a veľmi efektívne
  • 8:58 - 9:03
    spôsoby liečby a dokonca
    prevencie sebapoškodzovania
  • 9:03 - 9:05
    u svojich chorých zvierat.
  • 9:07 - 9:10
    Nemali by tieto vedomosti veterinárov
    byť k dispozícii
  • 9:10 - 9:13
    aj psychoterapeutom, rodičom a pacientom,
  • 9:13 - 9:16
    ktorí bojujú so sebapoškodzovaním?
  • 9:17 - 9:22
    Popôrodná depresia a popôrodná psychóza.
  • 9:22 - 9:25
    Občas niektoré ženy po pôrode
  • 9:25 - 9:28
    upadnú do depresie
  • 9:28 - 9:32
    a niekedy ide o naozaj ťažkú
    depresiu a dokonca psychózu.
  • 9:32 - 9:35
    Môžu zanedbávať novorodenca
  • 9:35 - 9:37
    a v niektorých extrémnych prípadoch
  • 9:37 - 9:40
    dokonca dieťaťu ublížiť.
  • 9:40 - 9:44
    Konskí veterinári tiež vedia, že niekedy
  • 9:44 - 9:47
    kobyla po pôrode
  • 9:47 - 9:51
    zanedbáva žriebätko, odmieta ho kŕmiť,
  • 9:51 - 9:56
    a v niektorých prípadoch
    ho dokonca ukope k smrti.
  • 9:57 - 10:00
    Ale veterinári prišli na zásah,
  • 10:00 - 10:05
    ktorý rieši tento syndróm tak,
  • 10:05 - 10:10
    že kobyle sa podá vyššia dávka oxytocínu.
  • 10:10 - 10:13
    Oxytocín je hormón
    podporujúci vznik väzby,
  • 10:13 - 10:16
    čo vedie k obnove záujmu
  • 10:16 - 10:18
    kobyly o svoje žriebä.
  • 10:19 - 10:21
    Nemali by túto informáciu mať
  • 10:21 - 10:24
    aj pôrodníci a gynekológovia,
  • 10:24 - 10:28
    rodinní lekári a pacientky,
  • 10:28 - 10:32
    ktorí všetci bojujú s popôrodnou
    depresiou a psychózou?
  • 10:35 - 10:38
    Navzdory tomuto prísľubu
  • 10:38 - 10:44
    je, žiaľ, priepasť medzi našimi
    odbormi stále obrovská.
  • 10:45 - 10:50
    Aby som to vysvetlila, budem, žiaľ,
    musieť vytiahnuť na svetlo nejakú špinu.
  • 10:51 - 10:55
    Niektorí lekári sa správajú naozaj snobsky
  • 10:55 - 10:58
    voči lekárom bez titulu MUDr.
  • 10:58 - 11:04
    Hovorím o zubároch,
    optikoch a psychológoch,
  • 11:04 - 11:08
    ale hlavne asi o veterinároch.
  • 11:08 - 11:12
    Samozrejme, väčšina lekárov
    nechápe, že dnes je ťažšie
  • 11:12 - 11:16
    dostať sa na veterinárnu školu
    ako na lekársku fakultu
  • 11:16 - 11:19
    a že keď sa dostaneme na lekársku školu,
  • 11:19 - 11:21
    učíme sa všetko, čo sa len dá,
  • 11:21 - 11:24
    iba o jednom druhu, Homo sapiens,
  • 11:24 - 11:29
    kým veterinári sa musia naučiť
    všetko o zdraví a chorobách
  • 11:29 - 11:33
    cicavcov, obojživelníkov,
    plazov, rýb a vtákov.
  • 11:34 - 11:38
    Takže sa nečudujem veterinárom,
    ktorí sú podráždení
  • 11:38 - 11:44
    povýšenosťou a ignoranciou
    zo strany mojich kolegov.
  • 11:44 - 11:47
    Ale veterinári majú jeden vtip:
  • 11:47 - 11:51
    Ako voláme veterinára,
  • 11:51 - 11:53
    ktorý sa vie postarať
    iba o jeden druh zvieraťa?
  • 11:56 - 12:00
    Lekár.
    (smiech)
  • 12:00 - 12:05
    Preklenutie tejto priepasti
    sa pre mňa stalo vášňou,
  • 12:06 - 12:09
    a venujem sa mu prostredníctvom programov
  • 12:09 - 12:12
    ako je Darwin on Rounds na UCLA,
  • 12:12 - 12:17
    kam pozývame veterinárov
    a evolučných biológov
  • 12:17 - 12:21
    a zapájame ich do našich lekárskych tímov
  • 12:21 - 12:25
    s čerstvými aj skúsenými lekármi.
  • 12:25 - 12:29
    A prostredníctvom konferencií Zoobiquity
  • 12:29 - 12:33
    sa lekárske školy stretávajú
    s veterinárnymi
  • 12:33 - 12:35
    pri diskusiách
  • 12:35 - 12:38
    o spoločných chorobách a poruchách
  • 12:38 - 12:42
    zvieracích a ľudských pacientov.
  • 12:42 - 12:45
    Na konferenciách Zoobiquity
  • 12:45 - 12:51
    účastníci zistia, ako nám
    liečba rakoviny prsníka u tigrice
  • 12:51 - 12:54
    môže pomôcť pri liečbe rakoviny prsníka
  • 12:54 - 12:55
    u učiteľky v škôlke.
  • 12:57 - 13:02
    Ako porozumenie polycystickým vaječníkom
    u holštajnských kráv
  • 13:02 - 13:04
    zlepší zdravotnú starostlivosť
  • 13:04 - 13:07
    pre tanečnú inštruktorku
    s bolestivou menštruáciou.
  • 13:09 - 13:13
    A ako nám porozumenie úzkosti z odlúčenia
  • 13:13 - 13:16
    u nervózneho psíka
  • 13:16 - 13:21
    pomáha pri starostlivosti o nervózne
    dieťa bojujúce s prvými dňami v škole.
  • 13:23 - 13:28
    V Spojených štátoch a už aj medzinárodne
    na konferenciách Zoobiquity
  • 13:28 - 13:35
    odkladajú lekári aj veterinári
    svoje dovtedajšie postoje a predsudky
  • 13:35 - 13:41
    pri dverách a stretávajú sa ako kolegovia,
  • 13:41 - 13:45
    seberovní, ako doktori.
  • 13:47 - 13:52
    Nakoniec, aj my ľudia sme zvieratá
  • 13:52 - 13:56
    a je načase, aby sme my lekári prijali
  • 13:56 - 14:00
    našu zvieraciu stránku
  • 14:00 - 14:03
    a pripojili sa k veterinárom
  • 14:03 - 14:06
    v prístupe k zdraviu,
    ktorý prekračuje druhy.
  • 14:08 - 14:10
    Pretože sa ukazuje,
  • 14:10 - 14:15
    že niekedy tá najlepšia
    a najhumánnejšia medicína
  • 14:15 - 14:19
    je vykonávaná lekármi,
    ktorých pacienti nie sú ľudia.
  • 14:20 - 14:24
    A jedna z najlepších ciest,
    ako sa môžeme postarať
  • 14:24 - 14:29
    o ľudských pacientov,
    je dávať pozor na to,
  • 14:29 - 14:33
    ako ostatní pacienti na tejto planéte
  • 14:33 - 14:39
    žijú, rastú, chorľavejú a uzdravujú sa.
  • 14:39 - 14:42
    Ďakujem.
  • 14:42 - 14:44
    (potlesk)
Title:
Čo veterinári vedia a lekári nie
Speaker:
Barbara Natterson-Horowitz
Description:

Ako voláme veterinára, ktorí sa vie postarať iba o jeden druh? Lekár. Skvelá prednáška, v ktorej Barbara Natterson-Horowitz rozpráva o tom, ako medzidruhový prístup ku zdraviu môže zlepšiť lekársku starostlivosť o ľudské zviera — hlavne pokiaľ ide o jeho mentálne zdravie.

more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
14:57

Slovak subtitles

Revisions