< Return to Video

Ako meriame vesmírne vzdialenosti? – Yuan-Sen Ting

  • 0:07 - 0:10
    Nič rýchlejšie ako svetlo nepoznáme.
  • 0:10 - 0:13
    Je také rýchle, že enormné vzdialenosti
  • 0:13 - 0:16
    meriame tým, ako dlho
    svetlu trvá ich prekonať.
  • 0:16 - 0:20
    Za rok svetlo preletí
    9 460 730 472 581 kilometrov,
  • 0:20 - 0:23
    vzdialenosť, ktorú nazývame svetelný rok.
  • 0:23 - 0:25
    Pre predstavu, koľko to je,
  • 0:25 - 0:29
    Mesiac, kam astronauti programu Apollo
    cestovali štyri dni,
  • 0:29 - 0:32
    je iba svetelnú sekundu od Zeme.
  • 0:32 - 0:37
    Zatiaľčo najbližšia hviezda
    okrem nášho Slnka je Proxima Centauri,
  • 0:37 - 0:40
    vzdialená 4,24 svetelného roka.
  • 0:40 - 0:44
    Naša Mliečna cesta je rádovo
    100 000 svetelných rokov široká.
  • 0:44 - 0:47
    Najbližšia galaxia k tej našej, Andromeda,
  • 0:47 - 0:50
    je vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov.
  • 0:50 - 0:53
    Vesmír je ohromne rozľahlý.
  • 0:53 - 0:57
    Ako ale vieme, nakoľko sú
    hviezdy a galaxie vzdialené?
  • 0:57 - 1:01
    Pri pohľade na oblohu predsa
    vidíme len dvojrozmerný obraz.
  • 1:01 - 1:05
    Ak ukážete prstom na jednu hviezdu,
    neviete určiť, ako je ďaleko,
  • 1:05 - 1:09
    tak ako na to astrofyzici prišli?
  • 1:09 - 1:11
    Pre veľmi blízke objekty,
  • 1:11 - 1:15
    môžeme použiť trigonometrickú paralaxu.
  • 1:15 - 1:17
    Je to jednoduché.
  • 1:17 - 1:18
    Urobme si pokus.
  • 1:18 - 1:21
    Natiahnite palec a zatvorte ľavé oko.
  • 1:21 - 1:25
    Potom otvorte ľavé oko a zatvorte pravé.
  • 1:25 - 1:27
    Bude sa vám zdať, že sa palec pohol,
  • 1:27 - 1:31
    kým vzdialenejšie objekty v pozadí
    zostali na mieste.
  • 1:31 - 1:34
    To isté platí pri pohľade na hviezdy,
  • 1:34 - 1:38
    ale ďaleké hviezdy sú oveľa, oveľa ďalej
    než váš palec,
  • 1:38 - 1:40
    a Zem nie je veľmi veľká,
  • 1:40 - 1:43
    takže ani s dvoma ďalekohľadmi na rovníku
  • 1:43 - 1:46
    by ste nevideli veľký posun.
  • 1:46 - 1:51
    Radšej sa pozrieme na zmenu
    zdanlivej polohy hviezdy za 6 mesiacov,
  • 1:51 - 1:56
    polovicu ročného obehu Zeme okolo Slnka.
  • 1:56 - 1:59
    Keď zmeriame
    relatívne pozície hviezd v lete,
  • 1:59 - 2:03
    a potom v zime,
    je to ako hľadieť druhým okom.
  • 2:03 - 2:05
    Blízke hviezdy sa zdanlivo pohli
    oproti pozadiu
  • 2:05 - 2:08
    vzdialenejších hviezd a galaxií.
  • 2:08 - 2:13
    Táto metóda však funguje len pre objekty
    vzdialené do pár tisíc svetelných rokov.
  • 2:13 - 2:16
    Mimo našej galaxie
    sú vzdialenosti také veľké,
  • 2:16 - 2:21
    že paralaxa je primalá na rozoznanie
    aj našimi najcitlivejšími prístrojmi.
  • 2:21 - 2:24
    Tu sa musíme spoľahnúť na inú metódu
  • 2:24 - 2:27
    a to indikátor zvaný štandardná sviečka.
  • 2:27 - 2:32
    Štandardné sviečky sú objekty,
    ktorých prirodzený jas, či svietivosť,
  • 2:32 - 2:34
    dobre poznáme.
  • 2:34 - 2:37
    Ak napríklad viete, aká jasná je žiarovka
  • 2:37 - 2:41
    a niekto ju bude držať a kráčať od vás,
  • 2:41 - 2:44
    viete, že množstvo svetla,
    ktoré od neho na vás dopadne
  • 2:44 - 2:47
    sa bude zmenšovať
    s druhou mocninou vzdialenosti.
  • 2:47 - 2:50
    Porovnaním množstva
    na vás dopadajúceho svetla
  • 2:50 - 2:52
    a prirodzeného jasu žiarovky,
  • 2:52 - 2:55
    tak viete určiť
    ako ďaleko od vás žiarovka je.
  • 2:55 - 2:58
    V astronómi je našou žiarovkou
    zvláštny typ hviezdy
  • 2:58 - 3:01
    premenná hviezda cefeida.
  • 3:01 - 3:03
    Tieto hviezdy sú vnútorne nestabilné,
  • 3:03 - 3:07
    ako neustále sa nafukujúci
    a vyfukujúci balón.
  • 3:07 - 3:11
    A keďže týmto zväčšovaním a zmenšovaním
    menia svoj jas,
  • 3:11 - 3:15
    vieme ich svietivosť vypočítať
    meraním dĺžky tohto cyklu,
  • 3:15 - 3:19
    pričom svietivejšie hviezdy
    sa menia pomalšie.
  • 3:19 - 3:22
    Porovnaním svetla pozorovaného z hviezd
  • 3:22 - 3:24
    s takto vypočítaným prirodzeným jasom
  • 3:24 - 3:27
    vieme určiť, ako sú ďaleko.
  • 3:27 - 3:30
    Nanešťastie, tuto to nekončí.
  • 3:30 - 3:35
    Hviezdy môžeme pozorovať len do
    asi 40 000 000 svetelných rokov,
  • 3:35 - 3:38
    za touto hranicou už sú príliš rozmazané.
  • 3:38 - 3:41
    Našťastie však máme
    iný typ štandardnej sviečky:
  • 3:41 - 3:44
    známa supernova typu Ia.
  • 3:44 - 3:50
    Supernovy, masívne hviezdne explózie,
    sú jedným spôsobom umierania hviezdy.
  • 3:50 - 3:52
    Tieto explózie sú také jasné,
  • 3:52 - 3:55
    že zatienia galaxie
    v ktorých sa odohrávajú.
  • 3:55 - 3:58
    Takže aj keď nevidíme
    jednotlivé hviezdy v galaxii,
  • 3:58 - 4:01
    stále uvidíme prebiehajúce supernovy.
  • 4:01 - 4:05
    a typ Ia supernovy sú užitočné
    ako štandardné sviečky
  • 4:05 - 4:09
    pretože tie prirodzene jasné
    strácajú jas pomalšie než tie slabšie.
  • 4:09 - 4:11
    Pochopením tohto vzťahu
  • 4:11 - 4:13
    medzi svietivosťou
    a rýchlosťou jej poklesu
  • 4:13 - 4:16
    tak pomocou supernov môžeme
    skúmať vzdialenosti
  • 4:16 - 4:19
    do niekoľkých miliárd svetelných rokov.
  • 4:19 - 4:24
    Prečo je ale pre nás dôležité
    vidieť do takej diaľky?
  • 4:24 - 4:27
    Spomeňte si, ako rýchlo sa svetlo šíri.
  • 4:27 - 4:31
    Napríklad svetlo Slnka
    k nám dorazí za 8 minút,
  • 4:31 - 4:37
    čiže to, čo vidíme teraz,
    je obraz Slnka spred 8 minút.
  • 4:37 - 4:38
    Pri pohľade na Veľký voz
  • 4:38 - 4:42
    vidíte ako vyzeral pred 80 rokmi.
  • 4:42 - 4:43
    A tie rozmazané galaxie?
  • 4:43 - 4:46
    Tie sú milióny svetelných rokov ďaleko.
  • 4:46 - 4:49
    Svetlo odtiaľ k nám letelo milióny rokov.
  • 4:49 - 4:55
    V istom zmysle je teda vesmír
    sám o sebe strojom času.
  • 4:55 - 4:59
    Čím viac naspäť sa pozeráme,
    tým mladší vesmír vidíme.
  • 4:59 - 5:02
    Astrofyzici sa snažia
    čítať históriu vesmíru
  • 5:02 - 5:06
    a pochopiť ako a odkiaľ pochádzame.
  • 5:06 - 5:11
    Vesmír nám neustále posiela
    informácie v podobe svetla.
  • 5:11 - 5:14
    Nám zostáva len ich dešifrovať.
Title:
Ako meriame vesmírne vzdialenosti? – Yuan-Sen Ting
Description:

Celá lekcia: http://ed.ted.com/lessons/how-do-we-measure-distances-in-space-yuan-sen-ting

Pri pohľade na oblohu vidíme plochý, dvojrozmerný obraz. Ako teda astronómovia merajú vzdialenosti hviezd a galaxií od Zeme? Yuan-Sen Ting vám vysvetlí, ako nám pri meraní vzdialeností rádovo v miliardách svetelných rokov pomáhajú trigonometrické paralaxy, štandardné sviečky a ďalšie metódy.

Prednášajúci: Yuan-Sen Ting, animácia: TED-Ed.
more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TED-Ed
Duration:
05:30

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.