0:00:07.166,0:00:10.034
Nič rýchlejšie ako svetlo nepoznáme.

0:00:10.034,0:00:13.113
Je také rýchle, že enormné vzdialenosti

0:00:13.113,0:00:16.321
meriame tým, ako dlho[br]svetlu trvá ich prekonať.

0:00:16.321,0:00:20.397
Za rok svetlo preletí[br]9 460 730 472 581 kilometrov,

0:00:20.397,0:00:22.915
vzdialenosť, ktorú nazývame svetelný rok.

0:00:22.915,0:00:25.270
Pre predstavu, koľko to je,

0:00:25.270,0:00:29.196
Mesiac, kam astronauti programu Apollo[br]cestovali štyri dni,

0:00:29.196,0:00:32.276
je iba svetelnú sekundu od Zeme.

0:00:32.276,0:00:36.698
Zatiaľčo najbližšia hviezda[br]okrem nášho Slnka je Proxima Centauri,

0:00:36.698,0:00:39.731
vzdialená 4,24 svetelného roka.

0:00:39.731,0:00:44.276
Naša Mliečna cesta je rádovo[br]100 000 svetelných rokov široká.

0:00:44.276,0:00:46.882
Najbližšia galaxia k tej našej, Andromeda,

0:00:46.882,0:00:49.857
je vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov.

0:00:49.857,0:00:52.616
Vesmír je ohromne rozľahlý.

0:00:52.616,0:00:56.959
Ako ale vieme, nakoľko sú[br]hviezdy a galaxie vzdialené?

0:00:56.959,0:01:01.234
Pri pohľade na oblohu predsa[br]vidíme len dvojrozmerný obraz.

0:01:01.234,0:01:05.321
Ak ukážete prstom na jednu hviezdu,[br]neviete určiť, ako je ďaleko,

0:01:05.321,0:01:08.684
tak ako na to astrofyzici prišli?

0:01:08.684,0:01:10.915
Pre veľmi blízke objekty,

0:01:10.915,0:01:14.776
môžeme použiť trigonometrickú paralaxu.

0:01:14.776,0:01:16.550
Je to jednoduché.

0:01:16.550,0:01:17.962
Urobme si pokus.

0:01:17.962,0:01:21.289
Natiahnite palec a zatvorte ľavé oko.

0:01:21.289,0:01:24.894
Potom otvorte ľavé oko a zatvorte pravé.

0:01:24.894,0:01:26.882
Bude sa vám zdať, že sa palec pohol,

0:01:26.882,0:01:31.069
kým vzdialenejšie objekty v pozadí[br]zostali na mieste.

0:01:31.069,0:01:33.890
To isté platí pri pohľade na hviezdy,

0:01:33.890,0:01:38.075
ale ďaleké hviezdy sú oveľa, oveľa ďalej[br]než váš palec,

0:01:38.075,0:01:39.926
a Zem nie je veľmi veľká,

0:01:39.926,0:01:43.079
takže ani s dvoma ďalekohľadmi na rovníku

0:01:43.079,0:01:45.902
by ste nevideli veľký posun.

0:01:45.902,0:01:51.230
Radšej sa pozrieme na zmenu[br]zdanlivej polohy hviezdy za 6 mesiacov,

0:01:51.230,0:01:55.638
polovicu ročného obehu Zeme okolo Slnka.

0:01:55.638,0:01:58.809
Keď zmeriame[br]relatívne pozície hviezd v lete,

0:01:58.809,0:02:02.839
a potom v zime,[br]je to ako hľadieť druhým okom.

0:02:02.839,0:02:05.440
Blízke hviezdy sa zdanlivo pohli[br]oproti pozadiu

0:02:05.440,0:02:08.327
vzdialenejších hviezd a galaxií.

0:02:08.327,0:02:13.090
Táto metóda však funguje len pre objekty[br]vzdialené do pár tisíc svetelných rokov.

0:02:13.090,0:02:15.782
Mimo našej galaxie[br]sú vzdialenosti také veľké,

0:02:15.782,0:02:20.811
že paralaxa je primalá na rozoznanie[br]aj našimi najcitlivejšími prístrojmi.

0:02:20.811,0:02:23.719
Tu sa musíme spoľahnúť na inú metódu

0:02:23.719,0:02:27.459
a to indikátor zvaný štandardná sviečka.

0:02:27.459,0:02:32.079
Štandardné sviečky sú objekty,[br]ktorých prirodzený jas, či svietivosť,

0:02:32.079,0:02:34.377
dobre poznáme.

0:02:34.377,0:02:37.434
Ak napríklad viete, aká jasná je žiarovka

0:02:37.434,0:02:40.809
a niekto ju bude držať a kráčať od vás,

0:02:40.809,0:02:43.736
viete, že množstvo svetla,[br]ktoré od neho na vás dopadne

0:02:43.736,0:02:47.153
sa bude zmenšovať[br]s druhou mocninou vzdialenosti.

0:02:47.153,0:02:49.588
Porovnaním množstva[br]na vás dopadajúceho svetla

0:02:49.588,0:02:51.932
a prirodzeného jasu žiarovky,

0:02:51.932,0:02:55.034
tak viete určiť[br]ako ďaleko od vás žiarovka je.

0:02:55.034,0:02:58.284
V astronómi je našou žiarovkou[br]zvláštny typ hviezdy

0:02:58.284,0:03:00.791
premenná hviezda cefeida.

0:03:00.791,0:03:03.028
Tieto hviezdy sú vnútorne nestabilné,

0:03:03.028,0:03:06.997
ako neustále sa nafukujúci[br]a vyfukujúci balón.

0:03:06.997,0:03:10.689
A keďže týmto zväčšovaním a zmenšovaním[br]menia svoj jas,

0:03:10.689,0:03:15.214
vieme ich svietivosť vypočítať[br]meraním dĺžky tohto cyklu,

0:03:15.214,0:03:19.159
pričom svietivejšie hviezdy[br]sa menia pomalšie.

0:03:19.159,0:03:21.534
Porovnaním svetla pozorovaného z hviezd

0:03:21.534,0:03:24.450
s takto vypočítaným prirodzeným jasom

0:03:24.450,0:03:26.936
vieme určiť, ako sú ďaleko.

0:03:26.936,0:03:30.245
Nanešťastie, tuto to nekončí.

0:03:30.245,0:03:34.796
Hviezdy môžeme pozorovať len do[br]asi 40 000 000 svetelných rokov,

0:03:34.796,0:03:37.893
za touto hranicou už sú príliš rozmazané.

0:03:37.893,0:03:41.085
Našťastie však máme[br]iný typ štandardnej sviečky:

0:03:41.085,0:03:44.465
známa supernova typu Ia.

0:03:44.465,0:03:49.747
Supernovy, masívne hviezdne explózie,[br]sú jedným spôsobom umierania hviezdy.

0:03:49.747,0:03:51.580
Tieto explózie sú také jasné,

0:03:51.580,0:03:54.512
že zatienia galaxie[br]v ktorých sa odohrávajú.

0:03:54.512,0:03:57.701
Takže aj keď nevidíme[br]jednotlivé hviezdy v galaxii,

0:03:57.701,0:04:00.843
stále uvidíme prebiehajúce supernovy.

0:04:00.843,0:04:05.011
a typ Ia supernovy sú užitočné[br]ako štandardné sviečky

0:04:05.011,0:04:08.638
pretože tie prirodzene jasné[br]strácajú jas pomalšie než tie slabšie.

0:04:08.638,0:04:10.925
Pochopením tohto vzťahu

0:04:10.925,0:04:13.143
medzi svietivosťou[br]a rýchlosťou jej poklesu

0:04:13.143,0:04:15.562
tak pomocou supernov môžeme[br]skúmať vzdialenosti

0:04:15.562,0:04:18.739
do niekoľkých miliárd svetelných rokov.

0:04:18.739,0:04:23.548
Prečo je ale pre nás dôležité[br]vidieť do takej diaľky?

0:04:23.548,0:04:26.662
Spomeňte si, ako rýchlo sa svetlo šíri.

0:04:26.662,0:04:30.621
Napríklad svetlo Slnka[br]k nám dorazí za 8 minút,

0:04:30.621,0:04:36.568
čiže to, čo vidíme teraz,[br]je obraz Slnka spred 8 minút.

0:04:36.568,0:04:38.498
Pri pohľade na Veľký voz

0:04:38.498,0:04:41.746
vidíte ako vyzeral pred 80 rokmi.

0:04:41.746,0:04:43.434
A tie rozmazané galaxie?

0:04:43.434,0:04:45.681
Tie sú milióny svetelných rokov ďaleko.

0:04:45.681,0:04:49.388
Svetlo odtiaľ k nám letelo milióny rokov.

0:04:49.388,0:04:54.676
V istom zmysle je teda vesmír[br]sám o sebe strojom času.

0:04:54.676,0:04:59.248
Čím viac naspäť sa pozeráme,[br]tým mladší vesmír vidíme.

0:04:59.248,0:05:02.297
Astrofyzici sa snažia[br]čítať históriu vesmíru

0:05:02.297,0:05:06.055
a pochopiť ako a odkiaľ pochádzame.

0:05:06.055,0:05:10.870
Vesmír nám neustále posiela[br]informácie v podobe svetla.

0:05:10.870,0:05:13.895
Nám zostáva len ich dešifrovať.