WEBVTT

00:00:07.166 --> 00:00:10.034
Nič rýchlejšie ako svetlo nepoznáme.

00:00:10.034 --> 00:00:13.113
Je také rýchle, že enormné vzdialenosti

00:00:13.113 --> 00:00:16.321
meriame tým, ako dlho
svetlu trvá ich prekonať.

00:00:16.321 --> 00:00:20.397
Za rok svetlo preletí
9 460 730 472 581 kilometrov,

00:00:20.397 --> 00:00:22.915
vzdialenosť, ktorú nazývame svetelný rok.

00:00:22.915 --> 00:00:25.270
Pre predstavu, koľko to je,

00:00:25.270 --> 00:00:29.196
Mesiac, kam astronauti programu Apollo
cestovali štyri dni,

00:00:29.196 --> 00:00:32.276
je iba svetelnú sekundu od Zeme.

00:00:32.276 --> 00:00:36.698
Zatiaľčo najbližšia hviezda
okrem nášho Slnka je Proxima Centauri,

00:00:36.698 --> 00:00:39.731
vzdialená 4,24 svetelného roka.

00:00:39.731 --> 00:00:44.276
Naša Mliečna cesta je rádovo
100 000 svetelných rokov široká.

00:00:44.276 --> 00:00:46.882
Najbližšia galaxia k tej našej, Andromeda,

00:00:46.882 --> 00:00:49.857
je vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov.

00:00:49.857 --> 00:00:52.616
Vesmír je ohromne rozľahlý.

00:00:52.616 --> 00:00:56.959
Ako ale vieme, nakoľko sú
hviezdy a galaxie vzdialené?

00:00:56.959 --> 00:01:01.234
Pri pohľade na oblohu predsa
vidíme len dvojrozmerný obraz.

00:01:01.234 --> 00:01:05.321
Ak ukážete prstom na jednu hviezdu,
neviete určiť, ako je ďaleko,

00:01:05.321 --> 00:01:08.684
tak ako na to astrofyzici prišli?

00:01:08.684 --> 00:01:10.915
Pre veľmi blízke objekty,

00:01:10.915 --> 00:01:14.776
môžeme použiť trigonometrickú paralaxu.

00:01:14.776 --> 00:01:16.550
Je to jednoduché.

00:01:16.550 --> 00:01:17.962
Urobme si pokus.

00:01:17.962 --> 00:01:21.289
Natiahnite palec a zatvorte ľavé oko.

00:01:21.289 --> 00:01:24.894
Potom otvorte ľavé oko a zatvorte pravé.

00:01:24.894 --> 00:01:26.882
Bude sa vám zdať, že sa palec pohol,

00:01:26.882 --> 00:01:31.069
kým vzdialenejšie objekty v pozadí
zostali na mieste.

00:01:31.069 --> 00:01:33.890
To isté platí pri pohľade na hviezdy,

00:01:33.890 --> 00:01:38.075
ale ďaleké hviezdy sú oveľa, oveľa ďalej
než váš palec,

00:01:38.075 --> 00:01:39.926
a Zem nie je veľmi veľká,

00:01:39.926 --> 00:01:43.079
takže ani s dvoma ďalekohľadmi na rovníku

00:01:43.079 --> 00:01:45.902
by ste nevideli veľký posun.

00:01:45.902 --> 00:01:51.230
Radšej sa pozrieme na zmenu
zdanlivej polohy hviezdy za 6 mesiacov,

00:01:51.230 --> 00:01:55.638
polovicu ročného obehu Zeme okolo Slnka.

00:01:55.638 --> 00:01:58.809
Keď zmeriame
relatívne pozície hviezd v lete,

00:01:58.809 --> 00:02:02.839
a potom v zime,
je to ako hľadieť druhým okom.

00:02:02.839 --> 00:02:05.440
Blízke hviezdy sa zdanlivo pohli
oproti pozadiu

00:02:05.440 --> 00:02:08.327
vzdialenejších hviezd a galaxií.

00:02:08.327 --> 00:02:13.090
Táto metóda však funguje len pre objekty
vzdialené do pár tisíc svetelných rokov.

00:02:13.090 --> 00:02:15.782
Mimo našej galaxie
sú vzdialenosti také veľké,

00:02:15.782 --> 00:02:20.811
že paralaxa je primalá na rozoznanie
aj našimi najcitlivejšími prístrojmi.

00:02:20.811 --> 00:02:23.719
Tu sa musíme spoľahnúť na inú metódu

00:02:23.719 --> 00:02:27.459
a to indikátor zvaný štandardná sviečka.

00:02:27.459 --> 00:02:32.079
Štandardné sviečky sú objekty,
ktorých prirodzený jas, či svietivosť,

00:02:32.079 --> 00:02:34.377
dobre poznáme.

00:02:34.377 --> 00:02:37.434
Ak napríklad viete, aká jasná je žiarovka

00:02:37.434 --> 00:02:40.809
a niekto ju bude držať a kráčať od vás,

00:02:40.809 --> 00:02:43.736
viete, že množstvo svetla,
ktoré od neho na vás dopadne

00:02:43.736 --> 00:02:47.153
sa bude zmenšovať
s druhou mocninou vzdialenosti.

00:02:47.153 --> 00:02:49.588
Porovnaním množstva
na vás dopadajúceho svetla

00:02:49.588 --> 00:02:51.932
a prirodzeného jasu žiarovky,

00:02:51.932 --> 00:02:55.034
tak viete určiť
ako ďaleko od vás žiarovka je.

00:02:55.034 --> 00:02:58.284
V astronómi je našou žiarovkou
zvláštny typ hviezdy

00:02:58.284 --> 00:03:00.791
premenná hviezda cefeida.

00:03:00.791 --> 00:03:03.028
Tieto hviezdy sú vnútorne nestabilné,

00:03:03.028 --> 00:03:06.997
ako neustále sa nafukujúci
a vyfukujúci balón.

00:03:06.997 --> 00:03:10.689
A keďže týmto zväčšovaním a zmenšovaním
menia svoj jas,

00:03:10.689 --> 00:03:15.214
vieme ich svietivosť vypočítať
meraním dĺžky tohto cyklu,

00:03:15.214 --> 00:03:19.159
pričom svietivejšie hviezdy
sa menia pomalšie.

00:03:19.159 --> 00:03:21.534
Porovnaním svetla pozorovaného z hviezd

00:03:21.534 --> 00:03:24.450
s takto vypočítaným prirodzeným jasom

00:03:24.450 --> 00:03:26.936
vieme určiť, ako sú ďaleko.

00:03:26.936 --> 00:03:30.245
Nanešťastie, tuto to nekončí.

00:03:30.245 --> 00:03:34.796
Hviezdy môžeme pozorovať len do
asi 40 000 000 svetelných rokov,

00:03:34.796 --> 00:03:37.893
za touto hranicou už sú príliš rozmazané.

00:03:37.893 --> 00:03:41.085
Našťastie však máme
iný typ štandardnej sviečky:

00:03:41.085 --> 00:03:44.465
známa supernova typu Ia.

00:03:44.465 --> 00:03:49.747
Supernovy, masívne hviezdne explózie,
sú jedným spôsobom umierania hviezdy.

00:03:49.747 --> 00:03:51.580
Tieto explózie sú také jasné,

00:03:51.580 --> 00:03:54.512
že zatienia galaxie
v ktorých sa odohrávajú.

00:03:54.512 --> 00:03:57.701
Takže aj keď nevidíme
jednotlivé hviezdy v galaxii,

00:03:57.701 --> 00:04:00.843
stále uvidíme prebiehajúce supernovy.

00:04:00.843 --> 00:04:05.011
a typ Ia supernovy sú užitočné
ako štandardné sviečky

00:04:05.011 --> 00:04:08.638
pretože tie prirodzene jasné
strácajú jas pomalšie než tie slabšie.

00:04:08.638 --> 00:04:10.925
Pochopením tohto vzťahu

00:04:10.925 --> 00:04:13.143
medzi svietivosťou
a rýchlosťou jej poklesu

00:04:13.143 --> 00:04:15.562
tak pomocou supernov môžeme
skúmať vzdialenosti

00:04:15.562 --> 00:04:18.739
do niekoľkých miliárd svetelných rokov.

00:04:18.739 --> 00:04:23.548
Prečo je ale pre nás dôležité
vidieť do takej diaľky?

00:04:23.548 --> 00:04:26.662
Spomeňte si, ako rýchlo sa svetlo šíri.

00:04:26.662 --> 00:04:30.621
Napríklad svetlo Slnka
k nám dorazí za 8 minút,

00:04:30.621 --> 00:04:36.568
čiže to, čo vidíme teraz,
je obraz Slnka spred 8 minút.

00:04:36.568 --> 00:04:38.498
Pri pohľade na Veľký voz

00:04:38.498 --> 00:04:41.746
vidíte ako vyzeral pred 80 rokmi.

00:04:41.746 --> 00:04:43.434
A tie rozmazané galaxie?

00:04:43.434 --> 00:04:45.681
Tie sú milióny svetelných rokov ďaleko.

00:04:45.681 --> 00:04:49.388
Svetlo odtiaľ k nám letelo milióny rokov.

00:04:49.388 --> 00:04:54.676
V istom zmysle je teda vesmír
sám o sebe strojom času.

00:04:54.676 --> 00:04:59.248
Čím viac naspäť sa pozeráme,
tým mladší vesmír vidíme.

00:04:59.248 --> 00:05:02.297
Astrofyzici sa snažia
čítať históriu vesmíru

00:05:02.297 --> 00:05:06.055
a pochopiť ako a odkiaľ pochádzame.

00:05:06.055 --> 00:05:10.870
Vesmír nám neustále posiela
informácie v podobe svetla.

00:05:10.870 --> 00:05:13.895
Nám zostáva len ich dešifrovať.