1
00:00:07,166 --> 00:00:10,034
Nič rýchlejšie ako svetlo nepoznáme.

2
00:00:10,034 --> 00:00:13,113
Je také rýchle, že enormné vzdialenosti

3
00:00:13,113 --> 00:00:16,321
meriame tým, ako dlho
svetlu trvá ich prekonať.

4
00:00:16,321 --> 00:00:20,397
Za rok svetlo preletí
9 460 730 472 581 kilometrov,

5
00:00:20,397 --> 00:00:22,915
vzdialenosť, ktorú nazývame svetelný rok.

6
00:00:22,915 --> 00:00:25,270
Pre predstavu, koľko to je,

7
00:00:25,270 --> 00:00:29,196
Mesiac, kam astronauti programu Apollo
cestovali štyri dni,

8
00:00:29,196 --> 00:00:32,276
je iba svetelnú sekundu od Zeme.

9
00:00:32,276 --> 00:00:36,698
Zatiaľčo najbližšia hviezda
okrem nášho Slnka je Proxima Centauri,

10
00:00:36,698 --> 00:00:39,731
vzdialená 4,24 svetelného roka.

11
00:00:39,731 --> 00:00:44,276
Naša Mliečna cesta je rádovo
100 000 svetelných rokov široká.

12
00:00:44,276 --> 00:00:46,882
Najbližšia galaxia k tej našej, Andromeda,

13
00:00:46,882 --> 00:00:49,857
je vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov.

14
00:00:49,857 --> 00:00:52,616
Vesmír je ohromne rozľahlý.

15
00:00:52,616 --> 00:00:56,959
Ako ale vieme, nakoľko sú
hviezdy a galaxie vzdialené?

16
00:00:56,959 --> 00:01:01,234
Pri pohľade na oblohu predsa
vidíme len dvojrozmerný obraz.

17
00:01:01,234 --> 00:01:05,321
Ak ukážete prstom na jednu hviezdu,
neviete určiť, ako je ďaleko,

18
00:01:05,321 --> 00:01:08,684
tak ako na to astrofyzici prišli?

19
00:01:08,684 --> 00:01:10,915
Pre veľmi blízke objekty,

20
00:01:10,915 --> 00:01:14,776
môžeme použiť trigonometrickú paralaxu.

21
00:01:14,776 --> 00:01:16,550
Je to jednoduché.

22
00:01:16,550 --> 00:01:17,962
Urobme si pokus.

23
00:01:17,962 --> 00:01:21,289
Natiahnite palec a zatvorte ľavé oko.

24
00:01:21,289 --> 00:01:24,894
Potom otvorte ľavé oko a zatvorte pravé.

25
00:01:24,894 --> 00:01:26,882
Bude sa vám zdať, že sa palec pohol,

26
00:01:26,882 --> 00:01:31,069
kým vzdialenejšie objekty v pozadí
zostali na mieste.

27
00:01:31,069 --> 00:01:33,890
To isté platí pri pohľade na hviezdy,

28
00:01:33,890 --> 00:01:38,075
ale ďaleké hviezdy sú oveľa, oveľa ďalej
než váš palec,

29
00:01:38,075 --> 00:01:39,926
a Zem nie je veľmi veľká,

30
00:01:39,926 --> 00:01:43,079
takže ani s dvoma ďalekohľadmi na rovníku

31
00:01:43,079 --> 00:01:45,902
by ste nevideli veľký posun.

32
00:01:45,902 --> 00:01:51,230
Radšej sa pozrieme na zmenu
zdanlivej polohy hviezdy za 6 mesiacov,

33
00:01:51,230 --> 00:01:55,638
polovicu ročného obehu Zeme okolo Slnka.

34
00:01:55,638 --> 00:01:58,809
Keď zmeriame
relatívne pozície hviezd v lete,

35
00:01:58,809 --> 00:02:02,839
a potom v zime,
je to ako hľadieť druhým okom.

36
00:02:02,839 --> 00:02:05,440
Blízke hviezdy sa zdanlivo pohli
oproti pozadiu

37
00:02:05,440 --> 00:02:08,327
vzdialenejších hviezd a galaxií.

38
00:02:08,327 --> 00:02:13,090
Táto metóda však funguje len pre objekty
vzdialené do pár tisíc svetelných rokov.

39
00:02:13,090 --> 00:02:15,782
Mimo našej galaxie
sú vzdialenosti také veľké,

40
00:02:15,782 --> 00:02:20,811
že paralaxa je primalá na rozoznanie
aj našimi najcitlivejšími prístrojmi.

41
00:02:20,811 --> 00:02:23,719
Tu sa musíme spoľahnúť na inú metódu

42
00:02:23,719 --> 00:02:27,459
a to indikátor zvaný štandardná sviečka.

43
00:02:27,459 --> 00:02:32,079
Štandardné sviečky sú objekty,
ktorých prirodzený jas, či svietivosť,

44
00:02:32,079 --> 00:02:34,377
dobre poznáme.

45
00:02:34,377 --> 00:02:37,434
Ak napríklad viete, aká jasná je žiarovka

46
00:02:37,434 --> 00:02:40,809
a niekto ju bude držať a kráčať od vás,

47
00:02:40,809 --> 00:02:43,736
viete, že množstvo svetla,
ktoré od neho na vás dopadne

48
00:02:43,736 --> 00:02:47,153
sa bude zmenšovať
s druhou mocninou vzdialenosti.

49
00:02:47,153 --> 00:02:49,588
Porovnaním množstva
na vás dopadajúceho svetla

50
00:02:49,588 --> 00:02:51,932
a prirodzeného jasu žiarovky,

51
00:02:51,932 --> 00:02:55,034
tak viete určiť
ako ďaleko od vás žiarovka je.

52
00:02:55,034 --> 00:02:58,284
V astronómi je našou žiarovkou
zvláštny typ hviezdy

53
00:02:58,284 --> 00:03:00,791
premenná hviezda cefeida.

54
00:03:00,791 --> 00:03:03,028
Tieto hviezdy sú vnútorne nestabilné,

55
00:03:03,028 --> 00:03:06,997
ako neustále sa nafukujúci
a vyfukujúci balón.

56
00:03:06,997 --> 00:03:10,689
A keďže týmto zväčšovaním a zmenšovaním
menia svoj jas,

57
00:03:10,689 --> 00:03:15,214
vieme ich svietivosť vypočítať
meraním dĺžky tohto cyklu,

58
00:03:15,214 --> 00:03:19,159
pričom svietivejšie hviezdy
sa menia pomalšie.

59
00:03:19,159 --> 00:03:21,534
Porovnaním svetla pozorovaného z hviezd

60
00:03:21,534 --> 00:03:24,450
s takto vypočítaným prirodzeným jasom

61
00:03:24,450 --> 00:03:26,936
vieme určiť, ako sú ďaleko.

62
00:03:26,936 --> 00:03:30,245
Nanešťastie, tuto to nekončí.

63
00:03:30,245 --> 00:03:34,796
Hviezdy môžeme pozorovať len do
asi 40 000 000 svetelných rokov,

64
00:03:34,796 --> 00:03:37,893
za touto hranicou už sú príliš rozmazané.

65
00:03:37,893 --> 00:03:41,085
Našťastie však máme
iný typ štandardnej sviečky:

66
00:03:41,085 --> 00:03:44,465
známa supernova typu Ia.

67
00:03:44,465 --> 00:03:49,747
Supernovy, masívne hviezdne explózie,
sú jedným spôsobom umierania hviezdy.

68
00:03:49,747 --> 00:03:51,580
Tieto explózie sú také jasné,

69
00:03:51,580 --> 00:03:54,512
že zatienia galaxie
v ktorých sa odohrávajú.

70
00:03:54,512 --> 00:03:57,701
Takže aj keď nevidíme
jednotlivé hviezdy v galaxii,

71
00:03:57,701 --> 00:04:00,843
stále uvidíme prebiehajúce supernovy.

72
00:04:00,843 --> 00:04:05,011
a typ Ia supernovy sú užitočné
ako štandardné sviečky

73
00:04:05,011 --> 00:04:08,638
pretože tie prirodzene jasné
strácajú jas pomalšie než tie slabšie.

74
00:04:08,638 --> 00:04:10,925
Pochopením tohto vzťahu

75
00:04:10,925 --> 00:04:13,143
medzi svietivosťou
a rýchlosťou jej poklesu

76
00:04:13,143 --> 00:04:15,562
tak pomocou supernov môžeme
skúmať vzdialenosti

77
00:04:15,562 --> 00:04:18,739
do niekoľkých miliárd svetelných rokov.

78
00:04:18,739 --> 00:04:23,548
Prečo je ale pre nás dôležité
vidieť do takej diaľky?

79
00:04:23,548 --> 00:04:26,662
Spomeňte si, ako rýchlo sa svetlo šíri.

80
00:04:26,662 --> 00:04:30,621
Napríklad svetlo Slnka
k nám dorazí za 8 minút,

81
00:04:30,621 --> 00:04:36,568
čiže to, čo vidíme teraz,
je obraz Slnka spred 8 minút.

82
00:04:36,568 --> 00:04:38,498
Pri pohľade na Veľký voz

83
00:04:38,498 --> 00:04:41,746
vidíte ako vyzeral pred 80 rokmi.

84
00:04:41,746 --> 00:04:43,434
A tie rozmazané galaxie?

85
00:04:43,434 --> 00:04:45,681
Tie sú milióny svetelných rokov ďaleko.

86
00:04:45,681 --> 00:04:49,388
Svetlo odtiaľ k nám letelo milióny rokov.

87
00:04:49,388 --> 00:04:54,676
V istom zmysle je teda vesmír
sám o sebe strojom času.

88
00:04:54,676 --> 00:04:59,248
Čím viac naspäť sa pozeráme,
tým mladší vesmír vidíme.

89
00:04:59,248 --> 00:05:02,297
Astrofyzici sa snažia
čítať históriu vesmíru

90
00:05:02,297 --> 00:05:06,055
a pochopiť ako a odkiaľ pochádzame.

91
00:05:06,055 --> 00:05:10,870
Vesmír nám neustále posiela
informácie v podobe svetla.

92
00:05:10,870 --> 00:05:13,895
Nám zostáva len ich dešifrovať.