„Mŕtva zóna“ Mexického zálivu

Odborníčka na podmorský svet Nancy Rabalais ide po stope hrozivo pomenovanej „mŕtvej zóny“ v Mexickom zálive, kde vo vode nie je dostatok kyslíka, aby v nej mohli prežiť živočíchy. Mŕtva zóna v Mexickom zálive je druhá najväčšia mŕtva zóna na svete. Okrem toho, že zabíja ryby a kôrovce, taktiež ničí rybolov v týchto vodách. Rabalais nám hovorí, čo spôsobuje mŕtvu zónu a ako môžeme zvrátiť tieto škodlivé následky a obnoviť jedno z prírodných bohatstiev Ameriky.

Dobrý večer, vitajte v New Orleans.

Neviem, či o tom viete,

ale nachádzate sa 15 minút
od jednej z najväčších riek na svete:

rieky Mississippi.

Rieka starého muža, Veľká mútna rieka.

A pokračuje na sever až po štát Minnesota,

na východ až po štát New York,

na západ až po štát Montana.

A 160 kilometrov odtiaľto,
riečnych kilometrov,

vlieva svoju sladkú vodu a náplavy
do Mexického zálivu.

To by stačilo zo základov geografie.

(smiech)

Teraz si povieme, čo v tej vode je.

Okrem náplav sú tam
rozpustené molekuly, dusík a fosfor.

A tie, cez biologický proces,

vedú k formácii takzvaných mŕtvych zón.

Takže, slovné spojenie mŕtva zóna

znie hrozivo, pokiaľ ste ryba alebo krab.

(smiech)

Alebo dokonca aj
malý červík v usadeninách.

Čo znamená, že v týchto miestach
nie je dosť kyslíka,

aby tieto zvieratá prežili.

Takže, ako vznikajú?

Dusík a fosfor podporujú rast

mikroskopických rastlín,
ktoré sa volajú fytoplanktón.

A malé zvieratá, ktoré sa volajú
zooplanktón, jedia tento fytoplanktón,

malé ryby jedia zooplanktón,
veľké ryby jedia malé ryby

a ďalej to takto pokračuje
v potravinovom reťazci.

Problém je v tom, že momentálne
je vo vode nadbytok dusíka a fosforu,

na dno padá priveľa fytoplanktónu,

ktorý je rozkladaný baktériami,
ktoré spotrebúvajú kyslík.

Toľko k biológii.

Toto nie je viditeľné ani na povrchu vody,

ani zo satelitných snímok,

tak ako vieme, že tam mŕtva zóna je?

No, rybárska loď vie, že tam je,

keď spustí sieť do vody
a po 20 minútach plavenia

má prázdnu sieť.

Vtedy vie, že je v mŕtvej zóne.

A tak musí ísť niekam inam.

Ale kam inam pôjdete, keď má táto zóna
veľkosť 20 000 kilometrov štvorcových?

To je približne veľkosť štátu New Jersey.

Takže buď sa rozhodnete ísť ďalej,

bez nejakého zisku,

alebo sa vrátite do prístavu.

Ako vedkyňa mám prístup
k moderným technologickým zariadeniam,

ktorými môžeme na výskumnom plavidle

zmerať kyslík a veľa ďalších vecí.

Začneme s riekou Mississippi,

krížom-krážom prejdeme Mexický záliv,
až k Texasu

a z času na čas skontrolujeme
aj vody v Texase.

A podľa kyslíka na dne môžete zistiť

a nakresliť mapu všetkého,
kde je hodnota nižšia ako dva,

čo je zázračné číslo, keď ryby začínajú
odchádzať z týchto miest.

Ja sa v týchto miestach aj potápam.

Prístroje merajúce kyslík, ktoré
musíme rozmiestniť mimo pobrežia,

nepretržite merajú údaje nízkeho alebo
vysokého množstva kyslíka.

A keď sa ponoríte do vody,
je tam veľa rýb.

Množstvo rýb, všetky možné druhy,

vrátane mojej kamošky barakudy,
ktorú som v jeden deň videla.

Všetky ryby plávali jedným smerom
a ja som šla opačným s mojím fotoaparátom.

(smiech)

A potom, o 10 metrov hlbšie,
vidíte menej rýb.

A potom sa dostanete na dno.

A nevidíte žiadne ryby.

Na dne nie je žiadny život.
Žiadny život, ktorý by plával naokolo.

Vtedy viete, že ste v mŕtvej zóne.

Takže ako súvisí stred Spojených štátov

s Mexickým zálivom?

No, väčšina povodia
je z poľnohospodárstva.

A konkrétne z kukurice a sóje.

Dusík, ktorý je v hnojivách,
a fosfor sa dostávajú do pôdy,

odkiaľ odtekajú do rieky Mississippi

a skončia v Mexickom zálive.

Momentálne sa v rieke Mississippi nachádza

trikrát viac dusíka

ako v päťdesiatych rokoch.

Trikrát viac.

A množstvo fosforu sa zdvojnásobilo.

A to znamená viac fytoplanktónu,
ktorý klesá na dno, a menej kyslíka.

Toto nie je normálny jav Mexického zálivu;
bol spôsobený ľudskou aktivitou.

Krajina už nie je taká ako kedysi.

Kedysi tu boli samé lúky, lesy, mokrade

a oblasti s kačicami a všeličím iným.

Ale už nie sú – teraz sú tam polia.

Existujú spôsoby ako pomôcť
tomuto typu poľnohospodárstva.

Použivaním menšieho množstva hnojiva,
možno využívaním precízneho hnojenia.

Alebo vyskúšaním dlhodobo
udržateľného poľnohospodárstva,

napríklad s pšenicou trvalkou,
ktorá má oveľa dlhšie korene

než iba 15-centimetrové korene kukurice,

ktoré sú schopné udržať dusík v pôde
a zabránia podpovrchovým odtokom.

Ako však presvedčíme
našich susedov na severe,

vzdialených možno 1 600 km alebo viac,

že ich aktivity spôsobujú problémy
s kvalitou vody v Mexickom zálive?

Najprv im môžeme ukázať ich domácu vodu.

Ak si chcete ísť v lete zaplávať
na svoje obľúbené miesto vo Winconsine,

môžete sa stretnúť s niečím takýmto,

čo vyzerá ako vyliata zelená farba
a tiež to tak aj vonia,

ktorá rastie na hladine vody.

Toto sú toxické škodlivé riasy

a nie sú zdravé.

Podobne sa pred pár rokmi
v Erijskom jazere vyskytli

stovky kilometrov týchto škodlivých rias

a mesto Toledo v štáte Ohio
nemohlo niekoľko dní v kuse

využívať túto vodu ako pitnú vodu.

A ak sledujete správy,

viete, že veľa obcí
má problém s pitnou vodou.

Som vedkyňa.

Neviem, či ste si to všimli.

(smiech)

Venujem sa solídnej vede,
publikujem svoje výsledky,

moji kolegovia si ich prečítajú
a ja dostanem uznanie za svoju prácu.

Ja naozaj verím, že ako vedkyňa,

ktorá využíva na výskum
najmä federálne financie,

dlhujem verejnosti,

vedúcim z úradov a ľuďom z Kongresu

tieto vedomosti,

aby ich mohli využiť na to,
aby spravili lepšie rozhodnutia

v súvislosti s enviromentálnou politikou.

(potlesk)

Ďakujem.

(potlesk)

Urobila som to tak,
že som to predložila médiám.

A Joby Warrick z Washington Post

umiestnil túto fotku do článku

v nedeľu ráno,
na vrchnú časť prednej strany.

A to je čo povedať.

A senátor John Breaux z Louisiany

povedal: „Ó môj bože, to si myslia,
že Mexický záliv vyzerá takto?“

A ja som povedala:
„No, viete, toto je dôkaz.“

A my s tým musíme niečo urobiť.

V tom istom čase mala senátorka
Olympia Snowe zo štátu Maine

taktiež problémy
so škodlivými riasami v zálive Maine.

A tak spojili sily
dvoch politických strán.

(smiech)

(potlesk)

A pozvali ma, aby som podala
správu v Kongrese,

a ja som povedala: „Ale ja som len
naháňala krabov pri Texase,

ja neviem rečniť.“

(smiech)

Ale spravila som to.

(povzbudzovanie)

Nakoniec návrh zákona schválili.

A volal sa... áno, jéj!

Volal sa Zákon o výskume škodlivého

vodného kvetu a deficite kyslíka
a ich kontrole z roku 1998.

(smiech)

(potlesk)

Ďakujem.

A preto ho voláme
Zákon Snoweovej a Breauxa.

(smiech)

Ďalej sme mali konferenciu v roku 2001,

ktorú organizovala Národná akadémia vied,

a na ktorej sme sa zaoberali hnojivami,
dusíkom a nízkou kvalitou vody.

Hlavný hovorca bola bývalá guvernérka

štátu New Jersey.

A ona...

Nepochybovala som, že to myslí vážne,
keď sa pozrela na divákov

a ja som si pomyslela:
„Isto sa pozerá na mňa.“

„Viete, už ma to nebaví,
že to stále voláte New Jersey.

Vyberte si iný štát, hocijaký,
ja už to nechcem počúvať.“

Ale podarilo sa jej plán posunúť

na stôl prezidenta Georga H.W. Busha,

aby sme mali ekologické ciele

a aby sme pracovali na ich vyriešení.

Stredozápad Ameriky neživí svet.

Ale kŕmi veľa sliepok, prasiat a dobytok

a vytvára etanol,

ktorý dávajú do benzínu

a ktorý je riadený federálnou politikou.

Viem, že dokážeme viac.

Musíme robiť rozhodnutia,

vďaka ktorým nebudeme plytvať

a znížime našu závislosť
na využívaní dusíka.

Je to ako uhlíková stopa.

Ale teraz môžete znížiť
svoju dusíkovú stopu.

Ja napríklad nejem toľko mäsa –

iba občas si dám –

nepoužívam kukuričný olej,

jazdím na aute, do ktorého môžem
natankovať benzín bez etanolu

a mám aj lepšiu spotrebu.

Jednoducho také veci, ktoré dokážu pomôcť.

Takže vyzývam, nielen vás,

ale vyzývam veľa ľudí,
obzvlášť ľudí zo Stedozápadu Ameriky –

rozmýšľajte, ako sa správate k svojej pôde
a ako môžete pomôcť.

Moje pokroky sú veľmi malé.

Na zmenu tohoto typu
poľnohospodárstva v Spojených štátoch

bude potrebné mnoho veľkých pokrokov.

Aby sa to podarilo, bude na to potrebná
politická a spoločenská vôľa.

Ale my to dokážeme.

Silno verím, že môžeme vysvetliť vedu,

prepojiť ju s politikou a
urobiť zmenu v našom životnom prostredí.

Všetci chceme čisté životné prostredie.

Na dosiahnutie toho
môžeme navzájom spolupracovať,

aby už viac neexistovali
mŕtve zóny v Mexickom zálive.

Ďakujem.

(potlesk)