Ako sa naučiť akýkoľvek jazyk za šesť mesiacov | Chris Lonsdale | TEDxLingnanUniversity

Chris Lonsdale je generálnym riaditeľom spoločnosti Chris Lonsdale & Associates, ktorá bola založená, aby u jednotlivcov a tímov podporila pokroky vo vystupovaní. Taktiež vyvinul a zaviedol unikátny prístup k učeniu sa, ktorý umožňuje ľuďom osvojiť si jazyk alebo komplexné technické vedomosti za krátky čas.

Toto vystúpenie bolo súčasťou miestneho podujatia TEDx organizovaného nezávisle od konferencií TED.

Počujete ma vzadu dobre?

V poriadku.

Zaoberali ste sa už nejakou otázkou

tak dlho, že sa stala
súčasťou toho, ako zmýšľate?

Či dokonca súčasťou toho,
kým ste ako osoba?

Pretože ja som mal jednu otázku
na mysli po mnoho, mnoho rokov

a tá otázka znie:
Ako možno zrýchliť učenie?

Nuž a to je zaujímavá otázka,

pretože ak zrýchlite učenie,

môžete stráviť menej času v škole.

A ak sa učíte naozaj rýchlo,

pravdepodobne by ste
vôbec nemuseli chodiť do školy.

Keď som bol ešte chlapec,
škola bola celkom fajn, ale...

často som si myslel, že mi škola
prekážala v učení,

a tak som sa zaoberal otázkou:
Ako sa dá učiť rýchlejšie?

Toto sa začalo, keď som bol
veľmi, veľmi mladý,

keď som mal 11 rokov,

napísal som výskumníkom zo Sovietskeho zväzu
a spýtal sa na hypnopédiu,

čiže na učenie sa v spánku,

keď dostanete magnetofón,
dáte si ho vedľa postele

a ten sa zapne uprostred noci,

keď spíte.

Týmto by ste sa mali učiť.

Dobrý nápad, ktorý, žiaľ, nefunguje.

Hypnopédia však otvorila dvere
výskumu do iných oblastí.

Podarilo sa nám odhaliť
neuveriteľné fakty

o učení sa, ktoré sa začali
práve touto prvou otázkou.

Pokračoval som v tom,
nadchol som sa pre psychológiu,

až dodes sa

rôznymi spôsobmi zaoberám psychológiou.

V roku 1981 som sa vybral do Číny

a rozhodol som sa do dvoch rokov dostať
na úroveň rodeného hovoriaceho v čínštine.

Musíte chápať, že v roku 1981
si každý myslel,

že je čínština veľmi, veľmi náročná,

a že západniar
by ju mohol študovať aj 10 rokov

a nikdy by v nej nebol dosť dobrý.

Taktiež som dal dokopy iný nápad,

čo bolo: zhrnúť všetky závery

doposiaľ vykonaného
psychologického výskumu

a aplikovať ich na proces učenia sa.

Naozaj super bolo, že za šesť mesiacov som
hovoril plynulo mandarínskou čínštinou

a o trochu neskôr som sa dostal
na úroveň rodeného hovorcu.

Obzrel som sa však okolo seba
a videl som všetkých tých ľudí,

ktorí sa tak veľmi trápia s čínštinou,

videl som Číňanov trápiť sa
s angličtinou a inými jazykmi,

preto sa moja otázka vylepšila na:

Ako sa dá pomôcť bežnému dospelému

naučiť sa nový jazyk
rýchlo, jednoducho a efektívne?

Je to skutočnej dôležitá
otázka v dnešnom svete.

Čelíme obrovským problémom
so životným prostredím,

staviame sa obrovským výzvam
spoločenského vyčleňovania,

vojen a iných vecí, ktoré sa práve dejú,

a ak nevieme komunikovať,

budeme mať veľké ťažkosti
s riešením týchto problémov.

Čiže potrebujeme vedieť
hovoriť svojimi jazykmi navzájom,

je to naozaj veľmi dôležité.

Otázkou je len: Ako to spraviť?

V skutočnosti je to veľmi jednoduché.

Nájdete vo svojom okolí ľudí,
ktorí to už vedia robiť,

vyhľadáte situácie,
v ktorých to už funguje,

a potom si určíte pravidlá
a aplikujete ich.

Volá sa to modelovanie a ja som približne

15 až 20 rokov pozoroval učenie sa
jazyka a jazykové modelovanie.

Mojím záverom a pozorovaním z toho je,

že každý dospelý sa vie naučiť druhý
jazyk plynulo do šiestich mesiacov.

Keď to hovorím, veľa ľudí si myslí,
že som blázon, že to nie je možné.

Dovoľte mi však pripomenúť vám
dejiny ľudského pokroku.

Ide len o rozširovanie limitov.

V roku 1950 si každý myslel, že zabehnúť
1 míľu je za štyri minúty nemožné,

no v roku 1956 ju zabehol Roger Bannister

a odvtedy sa to už len a len skracovalo.

Pred 100 rokmi každý veril,
že ťažké veci nelietajú.

V skutočnosti však lietajú,
a to už všetci vieme.

Ako to, že ťažké veci lietajú?

Rozmiestnime materiál podľa princípov,
ktoré sme sa naučili

pozorovaním prírody,
vtákov, v tomto prípade.

Dnes sme sa dostali dokonca ďalej.

Dostali sme sa ešte ďalej, a tak sú dnes
na svete lietajúce autá.

Môžete si také zaobstarať
za niekoľko stotisícok dolárov.

Na svete máme autá, ktoré lietajú.

Existuje ešte jeden spôsob lietania
a ten sme sa naučili od veveričiek,

jediné, čo potrebujete urobiť,
je odpozorovať lietajúcu vevericu,

zostaviť si úbor na lietanie
a lietate si ako veverička.

Väčšina ľudí, mnoho ľudí,
nehovorím, že všetci,

ale veľa ľudí si myslí, že nevie kresliť.

Avšak existuje zopár kľúčových pravidiel,
päť pravidiel, ktoré môžete aplikovať

pri učení sa kreslenia a môžete sa tak
skutočne naučiť kresliť za päť dní.

Takže ak kreslíte takto a budete sa počas
piatich dní učiť pravidlá

a aplikujete ich, po piatich dňoch
budete vedieť nakresliť niečo takéto.

Viem, že je to pravda,
pretože toto bola moja prvá kresba

a po piatich dňoch uplatňovania
týchto pravidiel vidíte, čo som dokázal.

Pozrel som sa na to a povedal si:

„Fíha, takže takto to vyzerá,
keď sa sústredím tak intenzívne,

až mi exploduje mozog.“

Čiže hocikto sa vie
naučiť kresliť za päť dní

a rovnakým spôsobom,
s takou istou logikou,

sa dá naučiť druhý jazyk za šesť mesiacov.

Ako? Existuje na to
päť pravidiel a sedem krokov.

Možnože ich je viac,
ale tieto sú úplne najhlavnejšie.

A skôr ako sa k nim dostanem,
chcem vám porozprávať o dvoch mýtoch,

teda chcel by som tieto mýty poprieť.

Prvým je, že musíte mať talent.

Poviem vám o Zoe.

Zoe bola z Austrálie, išla do Holandska,
pokúšala sa naučiť holandčinu,

trápila sa veľmi, veľmi...
a veľmi sa snažila

a keď jej nakoniec začali hovoriť:
„si úplne nemožná,“

„nie si talentovaná,“ „vzdaj sa,“
„si strata času,“

bola veľmi deprimovaná.

Potom natrafila na týchto päť pravidiel,

presťahovala sa do Brazílie,
aplikovala ich

a o šesť mesiacov hovorila
plynulo portugalsky.

Na talente teda nezáleží.

Mnohí si myslia, že zžiť sa s novou krajinou
je spôsob, ako sa naučiť jazyk.

Pozrite sa ale na Hong Kong,
pozrite na všetkých západniarov,

ktorí tam žijú 10 rokov,
ktorí nevedia ani slovo po čínsky.

Pozrite sa na Číňanov žijúcich v Amerike,
Británii, Austrálii, Kanade,

ktorí sú tam 10 či 20 rokov
a nehovoria vôbec anglicky.

Pohrúženie sa samé o sebe nefunguje.

Prečo? Pretože topiaci sa nenaučí plávať.

Keď nehovoríte daným jazykom,
ste ako bábätko.

A keď sa dostanete do kontextu,

ktorým sú dospelí hovoriaci o veciach,
ktoré nechápete, nič sa nenaučíte.

Takže, čo je tých päť pravidiel,
ktorým máte venovať pozornosť?

Po prvé: štyri slová –

pozornosť, význam, relevantnosť a pamäť.

Tieto spolu naozaj veľmi úzko súvisia.

Hlavne keď hovoríme o učení sa.

Vydajte sa so mnou na cestu lesom.

Idete na prechádzku lesom

a vidíte niečo takéto...
Malé škrabance na strome,

možno zbystríte pozornosť a možno nie.

Idete ďalších 50 metrov a vidíte toto...

Teraz by ste sa už mali mať na pozore.

Po ďalších 50 metroch,
ak ste nedávali pozor vidíte toto...

A v tej chvíli dávate pozor.

Práve ste sa naučili, že toto...
je dôležité,

je to relevantné, pretože to znamená toto,

a všetko s tým spojené, všetky
informácie spojené s vaším prežitím

sú to, čomu budete venovať pozornosť,

a tým si to budete pamätať.

Ak sa to spája s vašimi osobnými cieľmi,

tak budete tomu venovať pozornosť.

Ak je to relevantné, budete si to pamätať.

Čiže prvé pravidlo,
prvý princíp učenia sa jazyka

je sústrediť sa na obsah jazyka,
ktorý je pre vás podstatný.

Privádza nás to k nástrojom.

V nástrojoch sa zlepšujeme ich používaním
a najrýchlejšie sa ich naučíme ovládať,

ak sú pre nás dôležité.

Dovoľte mi preto
podeliť sa o tento príbeh.

Klávesnica je nástroj.

Písanie v čínštine je určitý spôsob,
existujú na to metódy. To je nástroj.

Pred mnohými rokmi som mal kolegyňu,

ktorá chodila do školy v utorok večer,
vo štvrtok večer,

zakaždým na dve hodiny, cvičila doma,

strávila tým deväť mesiacov
a nenaučila sa písať po čínsky.

No v jeden večer sme mali núdzový stav.

Mali sme 48 hodín na doručenie
tréningového manuálu v čínštine.

Bola to ona, kto dostal prácu
a môžem vám zaručiť,

že za 48 hodín sa naučila písať po čínsky,

pretože to bolo pre ňu podstatné,
malo to zmysel, bolo to dôležité,

používala nástroj na vytvorenie hodnoty.

Čiže druhým pravidlom pre učenie sa
jazyka je používať jazyk

ako nástroj na komunikáciu
hneď od prvého dňa.

Tak ako dieťa.

Keď som prvýkrát prišiel do Číny,
nevedel som ani ceknúť po čínsky

a počas môjho druhého týždňa som
v noci cestoval vlakom.

Strávil som osem hodín sedením
v jedálenskom vozni

a rozprával som sa s jedným
z vlakových sprievodcov.

Z nejakého dôvodu som ho zaujal natoľko,

že sme celú noc predebatovali po čínsky.

On mi kreslil obrázky, robil pohyby rukami

a výrazy tváre a kúsok po kúsku

som rozumel viac a viac.

Ale najlepšie na tom bolo,
že keď o dva týždne

niekto okolo mňa rozprával po čínsky,

tak som rozumel aj tomu,

čo som sa ani len nesnažil naučiť.

To preto, lebo v tú noc vo vlaku
som všetko absorboval,

a to nás privádza k tretiemu pravidlu.

Ak chápete zámer,

osvojíte si jazyk bez toho,
aby ste si to uvedomovali.

V súčasnosti je to podrobne
zdokumentované,

je to niečo, čo nazývame
schopnosť porozumieť reči.

Existuje o tom 20 alebo 30 rokov výskumu,

Stephen Krashen,
vedúca osobnosť tohto odboru,

o tom publikoval rôzne druhy štúdií

a toto je iba jedna z nich.

Fialové stĺpce ukazujú počet dosiahnutých
bodov v rôznych jazykových testoch.

Fialoví boli tí, ktorí sa učili
gramatiku a učebnicové príklady,

zelení sú tí, ktorý sa učili
porozumením reči.

Takže schopnosť porozumieť funguje.
Porozumenie je kľúčom.

A učenie sa jazyka nie je o nahromaďovaní
množstva vedomostí.

V mnohých ohľadoch je to
o fyziologickom tréningu.

Poznám ženu z Taiwanu,
ktorá v škole výborne ovládala angličtinu,

celú dobu dostávala jednotky,

s jednotkami prešla aj vysokú školu,
išla do Ameriky

a zistila, že nerozumie, čo ľudia hovoria.

Tu sa jej ľudia začali pýtať:
„Si hluchá?“

A ona bola. Hluchá na angličtinu.

V mozgu máme totiž filtre,
ktoré vpustia dnu

iba zvuky, ktoré poznáme

a vyfiltrujú preč zvuky jazykov,
ktoré nepoznáme.

Ak to nemôžete počuť,
nebudete tomu rozumieť,

a ak tomu nerozumiete, nenaučíte sa to.

Takže vlastne musíte byť schopní
tieto zvuky počuť.

Existujú na to spôsoby,
ako napríklad fyziologický tréning.

Na rozprávanie potrebujete svaly.

Na tvári máte 43 svalov,

ktoré musíte ovládať tak,

aby vytvárali zvuky,
ktorým budú ostatní rozumieť.

Ak ste niekoľko dní
robili nejaký nový šport,

pamätáte si, ako ste sa cítili?
Bolelo to?

Takže ak vás bolí tvár, robíte to správne.

Posledným princípom je stav.
Psycho-fyziologický stav.

Ak ste smutní, nahnevaní, ustráchaní,
rozrušení, nenaučíte sa nič. Bodka.

Ak ste šťastní, oddýchnutí,
v hladine alfa, zvedaví,

bude sa vám učiť rýchlo

a hlavne budete veľmi dobre
chápať dvojznačnosť.

Ak patríte k tým, ktorí musia
za každú cenu rozumieť 100 percent,

zbláznite sa,

pretože budete celú dobu neuveriteľne
rozčúlení, lebo nie ste perfektní.

Ak ste spokojní s tým,
že sem-tam niečomu nebudete rozumieť,

a pozornosť upriamite na to,
čomu rozumiete,

budete sa učiť rýchlo.

Takže akých päť krokov treba podniknúť
na základe týchto piatich pravidiel?

Číslo jeden: Veľa počúvajte.

Volám to napúšťanie mozgu.

Nastavíte sa sa do kontextu,

kde budete počuť mnoho,
mnoho a mnoho vecí z jazyka

a nezáleží na tom, či rozumiete, a či nie.

Počúvate rytmus, štruktúry,
ktoré sa opakujú,

počúvate veci, ktoré sa niečím odlišujú.

(čínsky) Pào năozi.

(anglicky) Iba do toho namočte svoj mozog.

Druhým krokom je,
že najprv získate význam,

dokonca skôr, ako slová.

Začnete: „Ako sa to robí? Nepoznám slová!“

Určite rozumiete, čo tieto rôzne
postoje znamenajú.

Ľudská komunikácia je z veľkej časti
o reči tela, a to z naozaj veľkej časti.

Z reči tela môžete porozumieť
väčšine komunikácie,

pretože to, čomu rozumiete, získavate
pomocou schopnosti porozumieť reči.

Môžete tiež používať vzorce,
ktoré už poznáte.

Keď ide Číňan hovoriaci mandarínskou
a kantónskou čínštinou do Vietnamu,

bude rozumieť 60 percent z toho,
čo sa povie v každodennom rozhovore.

Vietnamčinu totiž tvorí približne z 30 %
mandarínska a 30 % kantónska čínština.

Tretí krok: Začnite kombinovať!

Možno vám to nikdy nenapadlo,

ale ak máte 10 slovies, 10 podstatných
a 10 prídavných mien,

môžete tak povedať 1000 rôznych vecí!

Jazyk je kreatívny proces.

Čo robia bábätká?
„Ja“, „no“, „tu“.

Takto komunikujú.

Takže začnite kombinovať,
buďte kreatívni, bavte sa.

Nemusí to byť dokonalé.
Musí to len fungovať.

Kým toto všetko robíte, sústreďte sa
na to najhlavnejšie.

Čo to znamená?

V každom jazyku je určitá
frekvencia výskytu slov.

V angličtine predstavuje
1000 slov 85 percent

všetkého, čo kedy poviete
v každodennej komunikácii.

3000 slov predstavuje 98 percent

všetkého, čo poviete
v každodenných rozhovoroch.

Ak ovládate 3000 slov, hovoríte jazykom.

Zvyšok je len čerešnička na torte.

Keď ešte len začínate s novým jazykom

začnite s vašou výbavou.

Prvý týždeň –
Hovorte si v novom jazyku veci ako:

„Ako sa to povie?“
„Nerozumiem.“

„Zopakujte to, prosím.“
„Čo to znamená?“

Všetko v cieľovom jazyku.

Používajte ho ako nástroj,
ktorý je pre vás užitočný

a potrebný na to, aby ste sa naučili
ďalšie veci o jazyku.

V druhom týždni by ste už mali
hovoriť veci ako:

mňa, toto, ty, dať, teplo,

jednoduché zámená, jednoduché
podstatné mená, jednoduché slovesá,

jednoduché prídavné mená.
Komunikujte ako bábätko.

Do tretieho alebo štvrtého týždňa sa
dostávate k takzvaným „lepiacim slovám“:

hoci, ale, preto – to sú logické meniče,

ktoré spájajú útržky jazyka dokopy
a umožňujú vytvoriť komplexnejší význam.

V tomto bode už rozprávate.

Vtedy by ste si mali
nájsť jazykového rodiča.

Ak pozorujete, ako sa deti a rodičia
vzájomne ovplyvňujú,

pochopíte, čo to znamená.

Keď dieťa rozpráva, používa jednoduché
slová, jednoduché kombinácie,

ktoré sú niekedy dosť zvláštne,
niekedy majú veľmi zvláštnu výslovnosť.

Nikto okrem rodiny tomu nerozumie,

ale rodičia áno.

Dieťa má teda pokojné prostredie.
Získava sebavedomie.

Rodičia sa prihovárajú dieťaťu rečou tela

a jednoduchým jazykom, ktorý dieťa chápe.

Takže rozumiete reči,
máte pokojné prostredie

a vieme, že to funguje, inak by nikto
z vás nehovoril materinským jazykom.

Takže nájdite si jazykového rodiča,

niekoho, kto sa o vás zaujíma ako osoba,

ktorá bude s vami komunikovať
ako so seberovným,

ale zároveň vám bude pomáhať
porozumieť zámeru.

Existujú 4 pravidlá jazykových rodičov.

Partneri, mimochodom, na to nie sú vhodní.

Ale späť k pravidlám.

V prvom rade sa budú veľmi snažiť
rozumieť, na čo myslíte,

aj by ste od toho boli na míle ďaleko.

Po druhé, nikdy vás neopravia.

Po tretie vám dajú spätnú väzbu o tom,
či rozumeli, čo ste hovorili,

aby mohli vhodne reagovať
a dostať spätnú väzbu od vás,

a neskôr použiť slová, ktoré poznáte.

Šiesty krok, ktorý musíte
urobiť je kopírovať tvár.

Svaly musíte donútiť pracovať správne,

aby ste zneli tak,
že vám ľudia budú rozumieť.

Musíte pre to spraviť zopár vecí.

Prvou je, že iba vy počujete,
aké je to cítiť a cítite, ako to znie,

čo znamená, že na vašej tvári
funguje cyklus spätnej väzby.

Zmyslom toho je aby ste, ideálne ak
pozeráte na rodených hovorcov

a pozorujete ako používajú svoju tvár,

dovolili svojmu podvedomiu
absorbovať pravidlá,

ktoré potom budete vedieť napodobniť.

Ak neviete zohnať rodeného hovorcu,
ktorého by ste pozorovalii, skúste toto...

(ženský hlas) Spievať, pieseň, kráľ,
poštípaný, zavesený.

(Chris Lonsdale) Posledným bodom,
posledným krokom, ktorý musíte spraviť,

je niečo, čo nazývam priame spojenie.

Čo to znamená?
Nuž, väčšina ľudí sa učí druhý jazyk

asi tak, že si v hlave stále opakujú
slová z rodného a cieľového jazyka,

aby si ich zapamätali. Veľmi neefektívne.

Potrebujete si uvedomiť,

že všetko, čo viete, je predstava
vo vašej mysli, sú to pocity.

Keď hovoríte o ohni, cítite dym,

počujete praskanie, vidíte plamene.

Vy spravíte iba to, že vstúpite
do predstavivosti a do pamäte

a vyjdete inou cestou.
Nazývam to „rovnaká škatuľa, iná cesta“.

Vybočíte z tej cesty a postupom
času ju budujete,

ste stále zručnejší a iba si
spájate nové zvuky

s predstavami, ktoré už máte
vo vnútornej reprezentácii.

Postupne sa v tom stanete
prirodzene dobrí,

stane sa to podvedomým.

Takže toto je päť pravidiel, s ktorými
musíte pracovať, sedem krokov –

ak sa rozhodnete
pre hociktorý z nich, zlepšíte sa.

Pamätajte, že keď sa učíte jazyk,
tak sú tieto veci vo vašich rukách.

Ak to všetko dodržíte, za šesť mesiacov
budete plynulo hovoriť druhým jazykom.

Ďakujem.

(potlesk)