< Return to Video

Ako sa naučiť akýkoľvek jazyk za šesť mesiacov | Chris Lonsdale | TEDxLingnanUniversity

  • 0:10 - 0:13
    Počujete ma vzadu dobre?
  • 0:13 - 0:14
    V poriadku.
  • 0:16 - 0:19
    Zaoberali ste sa už nejakou otázkou
  • 0:19 - 0:24
    tak dlho, že sa stala
    súčasťou toho, ako zmýšľate?
  • 0:25 - 0:28
    Či dokonca súčasťou toho,
    kým ste ako osoba?
  • 0:29 - 0:33
    Pretože ja som mal jednu otázku
    na mysli po mnoho, mnoho rokov
  • 0:33 - 0:37
    a tá otázka znie:
    Ako možno zrýchliť učenie?
  • 0:38 - 0:41
    Nuž a to je zaujímavá otázka,
  • 0:41 - 0:42
    pretože ak zrýchlite učenie,
  • 0:42 - 0:44
    môžete stráviť menej času v škole.
  • 0:45 - 0:47
    A ak sa učíte naozaj rýchlo,
  • 0:47 - 0:50
    pravdepodobne by ste
    vôbec nemuseli chodiť do školy.
  • 0:51 - 0:54
    Keď som bol ešte chlapec,
    škola bola celkom fajn, ale...
  • 0:55 - 0:58
    často som si myslel, že mi škola
    prekážala v učení,
  • 0:59 - 1:02
    a tak som sa zaoberal otázkou:
    Ako sa dá učiť rýchlejšie?
  • 1:03 - 1:06
    Toto sa začalo, keď som bol
    veľmi, veľmi mladý,
  • 1:06 - 1:07
    keď som mal 11 rokov,
  • 1:07 - 1:12
    napísal som výskumníkom zo Sovietskeho zväzu
    a spýtal sa na hypnopédiu,
  • 1:12 - 1:14
    čiže na učenie sa v spánku,
  • 1:14 - 1:17
    keď dostanete magnetofón,
    dáte si ho vedľa postele
  • 1:17 - 1:19
    a ten sa zapne uprostred noci,
  • 1:19 - 1:20
    keď spíte.
  • 1:20 - 1:23
    Týmto by ste sa mali učiť.
  • 1:23 - 1:25
    Dobrý nápad, ktorý, žiaľ, nefunguje.
  • 1:25 - 1:30
    Hypnopédia však otvorila dvere
    výskumu do iných oblastí.
  • 1:30 - 1:32
    Podarilo sa nám odhaliť
    neuveriteľné fakty
  • 1:32 - 1:35
    o učení sa, ktoré sa začali
    práve touto prvou otázkou.
  • 1:36 - 1:39
    Pokračoval som v tom,
    nadchol som sa pre psychológiu,
  • 1:39 - 1:43
    až dodes sa
  • 1:43 - 1:46
    rôznymi spôsobmi zaoberám psychológiou.
  • 1:46 - 1:50
    V roku 1981 som sa vybral do Číny
  • 1:50 - 1:56
    a rozhodol som sa do dvoch rokov dostať
    na úroveň rodeného hovoriaceho v čínštine.
  • 1:57 - 2:02
    Musíte chápať, že v roku 1981
    si každý myslel,
  • 2:02 - 2:04
    že je čínština veľmi, veľmi náročná,
  • 2:04 - 2:06
    a že západniar
    by ju mohol študovať aj 10 rokov
  • 2:06 - 2:09
    a nikdy by v nej nebol dosť dobrý.
  • 2:09 - 2:11
    Taktiež som dal dokopy iný nápad,
  • 2:11 - 2:14
    čo bolo: zhrnúť všetky závery
  • 2:14 - 2:16
    doposiaľ vykonaného
    psychologického výskumu
  • 2:16 - 2:19
    a aplikovať ich na proces učenia sa.
  • 2:20 - 2:24
    Naozaj super bolo, že za šesť mesiacov som
    hovoril plynulo mandarínskou čínštinou
  • 2:24 - 2:27
    a o trochu neskôr som sa dostal
    na úroveň rodeného hovorcu.
  • 2:28 - 2:33
    Obzrel som sa však okolo seba
    a videl som všetkých tých ľudí,
  • 2:33 - 2:36
    ktorí sa tak veľmi trápia s čínštinou,
  • 2:36 - 2:40
    videl som Číňanov trápiť sa
    s angličtinou a inými jazykmi,
  • 2:40 - 2:45
    preto sa moja otázka vylepšila na:
  • 2:45 - 2:47
    Ako sa dá pomôcť bežnému dospelému
  • 2:48 - 2:51
    naučiť sa nový jazyk
    rýchlo, jednoducho a efektívne?
  • 2:51 - 2:54
    Je to skutočnej dôležitá
    otázka v dnešnom svete.
  • 2:54 - 2:57
    Čelíme obrovským problémom
    so životným prostredím,
  • 2:57 - 3:00
    staviame sa obrovským výzvam
    spoločenského vyčleňovania,
  • 3:00 - 3:02
    vojen a iných vecí, ktoré sa práve dejú,
  • 3:02 - 3:05
    a ak nevieme komunikovať,
  • 3:05 - 3:08
    budeme mať veľké ťažkosti
    s riešením týchto problémov.
  • 3:08 - 3:10
    Čiže potrebujeme vedieť
    hovoriť svojimi jazykmi navzájom,
  • 3:10 - 3:12
    je to naozaj veľmi dôležité.
  • 3:13 - 3:15
    Otázkou je len: Ako to spraviť?
  • 3:16 - 3:19
    V skutočnosti je to veľmi jednoduché.
  • 3:19 - 3:22
    Nájdete vo svojom okolí ľudí,
    ktorí to už vedia robiť,
  • 3:22 - 3:25
    vyhľadáte situácie,
    v ktorých to už funguje,
  • 3:25 - 3:28
    a potom si určíte pravidlá
    a aplikujete ich.
  • 3:28 - 3:31
    Volá sa to modelovanie a ja som približne
  • 3:31 - 3:35
    15 až 20 rokov pozoroval učenie sa
    jazyka a jazykové modelovanie.
  • 3:36 - 3:38
    Mojím záverom a pozorovaním z toho je,
  • 3:38 - 3:43
    že každý dospelý sa vie naučiť druhý
    jazyk plynulo do šiestich mesiacov.
  • 3:44 - 3:50
    Keď to hovorím, veľa ľudí si myslí,
    že som blázon, že to nie je možné.
  • 3:50 - 3:54
    Dovoľte mi však pripomenúť vám
    dejiny ľudského pokroku.
  • 3:54 - 3:56
    Ide len o rozširovanie limitov.
  • 3:57 - 4:03
    V roku 1950 si každý myslel, že zabehnúť
    1 míľu je za štyri minúty nemožné,
  • 4:04 - 4:07
    no v roku 1956 ju zabehol Roger Bannister
  • 4:07 - 4:09
    a odvtedy sa to už len a len skracovalo.
  • 4:09 - 4:13
    Pred 100 rokmi každý veril,
    že ťažké veci nelietajú.
  • 4:13 - 4:15
    V skutočnosti však lietajú,
    a to už všetci vieme.
  • 4:16 - 4:18
    Ako to, že ťažké veci lietajú?
  • 4:18 - 4:22
    Rozmiestnime materiál podľa princípov,
    ktoré sme sa naučili
  • 4:22 - 4:25
    pozorovaním prírody,
    vtákov, v tomto prípade.
  • 4:26 - 4:29
    Dnes sme sa dostali dokonca ďalej.
  • 4:31 - 4:34
    Dostali sme sa ešte ďalej, a tak sú dnes
    na svete lietajúce autá.
  • 4:35 - 4:37
    Môžete si také zaobstarať
    za niekoľko stotisícok dolárov.
  • 4:38 - 4:40
    Na svete máme autá, ktoré lietajú.
  • 4:40 - 4:43
    Existuje ešte jeden spôsob lietania
    a ten sme sa naučili od veveričiek,
  • 4:44 - 4:47
    jediné, čo potrebujete urobiť,
    je odpozorovať lietajúcu vevericu,
  • 4:47 - 4:51
    zostaviť si úbor na lietanie
    a lietate si ako veverička.
  • 4:51 - 4:55
    Väčšina ľudí, mnoho ľudí,
    nehovorím, že všetci,
  • 4:55 - 4:57
    ale veľa ľudí si myslí, že nevie kresliť.
  • 4:57 - 5:02
    Avšak existuje zopár kľúčových pravidiel,
    päť pravidiel, ktoré môžete aplikovať
  • 5:02 - 5:05
    pri učení sa kreslenia a môžete sa tak
    skutočne naučiť kresliť za päť dní.
  • 5:05 - 5:11
    Takže ak kreslíte takto a budete sa počas
    piatich dní učiť pravidlá
  • 5:11 - 5:15
    a aplikujete ich, po piatich dňoch
    budete vedieť nakresliť niečo takéto.
  • 5:15 - 5:18
    Viem, že je to pravda,
    pretože toto bola moja prvá kresba
  • 5:18 - 5:22
    a po piatich dňoch uplatňovania
    týchto pravidiel vidíte, čo som dokázal.
  • 5:22 - 5:24
    Pozrel som sa na to a povedal si:
  • 5:24 - 5:28
    „Fíha, takže takto to vyzerá,
    keď sa sústredím tak intenzívne,
  • 5:28 - 5:30
    až mi exploduje mozog.“
  • 5:31 - 5:34
    Čiže hocikto sa vie
    naučiť kresliť za päť dní
  • 5:36 - 5:38
    a rovnakým spôsobom,
    s takou istou logikou,
  • 5:38 - 5:42
    sa dá naučiť druhý jazyk za šesť mesiacov.
  • 5:43 - 5:46
    Ako? Existuje na to
    päť pravidiel a sedem krokov.
  • 5:46 - 5:49
    Možnože ich je viac,
    ale tieto sú úplne najhlavnejšie.
  • 5:50 - 5:53
    A skôr ako sa k nim dostanem,
    chcem vám porozprávať o dvoch mýtoch,
  • 5:53 - 5:55
    teda chcel by som tieto mýty poprieť.
  • 5:55 - 5:57
    Prvým je, že musíte mať talent.
  • 5:57 - 5:58
    Poviem vám o Zoe.
  • 5:59 - 6:03
    Zoe bola z Austrálie, išla do Holandska,
    pokúšala sa naučiť holandčinu,
  • 6:04 - 6:07
    trápila sa veľmi, veľmi...
    a veľmi sa snažila
  • 6:07 - 6:09
    a keď jej nakoniec začali hovoriť:
    „si úplne nemožná,“
  • 6:09 - 6:14
    „nie si talentovaná,“ „vzdaj sa,“
    „si strata času,“
  • 6:14 - 6:15
    bola veľmi deprimovaná.
  • 6:15 - 6:17
    Potom natrafila na týchto päť pravidiel,
  • 6:17 - 6:20
    presťahovala sa do Brazílie,
    aplikovala ich
  • 6:20 - 6:23
    a o šesť mesiacov hovorila
    plynulo portugalsky.
  • 6:23 - 6:24
    Na talente teda nezáleží.
  • 6:24 - 6:29
    Mnohí si myslia, že zžiť sa s novou krajinou
    je spôsob, ako sa naučiť jazyk.
  • 6:29 - 6:32
    Pozrite sa ale na Hong Kong,
    pozrite na všetkých západniarov,
  • 6:32 - 6:35
    ktorí tam žijú 10 rokov,
    ktorí nevedia ani slovo po čínsky.
  • 6:36 - 6:39
    Pozrite sa na Číňanov žijúcich v Amerike,
    Británii, Austrálii, Kanade,
  • 6:39 - 6:43
    ktorí sú tam 10 či 20 rokov
    a nehovoria vôbec anglicky.
  • 6:44 - 6:46
    Pohrúženie sa samé o sebe nefunguje.
  • 6:46 - 6:49
    Prečo? Pretože topiaci sa nenaučí plávať.
  • 6:50 - 6:52
    Keď nehovoríte daným jazykom,
    ste ako bábätko.
  • 6:52 - 6:54
    A keď sa dostanete do kontextu,
  • 6:54 - 6:58
    ktorým sú dospelí hovoriaci o veciach,
    ktoré nechápete, nič sa nenaučíte.
  • 6:59 - 7:02
    Takže, čo je tých päť pravidiel,
    ktorým máte venovať pozornosť?
  • 7:02 - 7:05
    Po prvé: štyri slová –
  • 7:05 - 7:07
    pozornosť, význam, relevantnosť a pamäť.
  • 7:07 - 7:10
    Tieto spolu naozaj veľmi úzko súvisia.
  • 7:10 - 7:12
    Hlavne keď hovoríme o učení sa.
  • 7:12 - 7:15
    Vydajte sa so mnou na cestu lesom.
  • 7:15 - 7:17
    Idete na prechádzku lesom
  • 7:17 - 7:21
    a vidíte niečo takéto...
    Malé škrabance na strome,
  • 7:21 - 7:23
    možno zbystríte pozornosť a možno nie.
  • 7:24 - 7:26
    Idete ďalších 50 metrov a vidíte toto...
  • 7:26 - 7:29
    Teraz by ste sa už mali mať na pozore.
  • 7:30 - 7:33
    Po ďalších 50 metroch,
    ak ste nedávali pozor vidíte toto...
  • 7:33 - 7:37
    A v tej chvíli dávate pozor.
  • 7:37 - 7:40
    Práve ste sa naučili, že toto...
    je dôležité,
  • 7:40 - 7:43
    je to relevantné, pretože to znamená toto,
  • 7:43 - 7:47
    a všetko s tým spojené, všetky
    informácie spojené s vaším prežitím
  • 7:48 - 7:50
    sú to, čomu budete venovať pozornosť,
  • 7:50 - 7:52
    a tým si to budete pamätať.
  • 7:52 - 7:54
    Ak sa to spája s vašimi osobnými cieľmi,
  • 7:54 - 7:56
    tak budete tomu venovať pozornosť.
  • 7:56 - 7:59
    Ak je to relevantné, budete si to pamätať.
  • 7:59 - 8:02
    Čiže prvé pravidlo,
    prvý princíp učenia sa jazyka
  • 8:02 - 8:05
    je sústrediť sa na obsah jazyka,
    ktorý je pre vás podstatný.
  • 8:05 - 8:06
    Privádza nás to k nástrojom.
  • 8:07 - 8:11
    V nástrojoch sa zlepšujeme ich používaním
    a najrýchlejšie sa ich naučíme ovládať,
  • 8:11 - 8:14
    ak sú pre nás dôležité.
  • 8:14 - 8:16
    Dovoľte mi preto
    podeliť sa o tento príbeh.
  • 8:16 - 8:18
    Klávesnica je nástroj.
  • 8:18 - 8:22
    Písanie v čínštine je určitý spôsob,
    existujú na to metódy. To je nástroj.
  • 8:22 - 8:24
    Pred mnohými rokmi som mal kolegyňu,
  • 8:25 - 8:28
    ktorá chodila do školy v utorok večer,
    vo štvrtok večer,
  • 8:28 - 8:30
    zakaždým na dve hodiny, cvičila doma,
  • 8:30 - 8:34
    strávila tým deväť mesiacov
    a nenaučila sa písať po čínsky.
  • 8:35 - 8:36
    No v jeden večer sme mali núdzový stav.
  • 8:37 - 8:40
    Mali sme 48 hodín na doručenie
    tréningového manuálu v čínštine.
  • 8:40 - 8:43
    Bola to ona, kto dostal prácu
    a môžem vám zaručiť,
  • 8:43 - 8:45
    že za 48 hodín sa naučila písať po čínsky,
  • 8:45 - 8:48
    pretože to bolo pre ňu podstatné,
    malo to zmysel, bolo to dôležité,
  • 8:48 - 8:50
    používala nástroj na vytvorenie hodnoty.
  • 8:50 - 8:54
    Čiže druhým pravidlom pre učenie sa
    jazyka je používať jazyk
  • 8:54 - 8:57
    ako nástroj na komunikáciu
    hneď od prvého dňa.
  • 8:58 - 8:59
    Tak ako dieťa.
  • 9:00 - 9:03
    Keď som prvýkrát prišiel do Číny,
    nevedel som ani ceknúť po čínsky
  • 9:04 - 9:07
    a počas môjho druhého týždňa som
    v noci cestoval vlakom.
  • 9:08 - 9:10
    Strávil som osem hodín sedením
    v jedálenskom vozni
  • 9:10 - 9:12
    a rozprával som sa s jedným
    z vlakových sprievodcov.
  • 9:12 - 9:14
    Z nejakého dôvodu som ho zaujal natoľko,
  • 9:14 - 9:17
    že sme celú noc predebatovali po čínsky.
  • 9:17 - 9:20
    On mi kreslil obrázky, robil pohyby rukami
  • 9:20 - 9:23
    a výrazy tváre a kúsok po kúsku
  • 9:23 - 9:25
    som rozumel viac a viac.
  • 9:25 - 9:28
    Ale najlepšie na tom bolo,
    že keď o dva týždne
  • 9:28 - 9:31
    niekto okolo mňa rozprával po čínsky,
  • 9:31 - 9:32
    tak som rozumel aj tomu,
  • 9:32 - 9:35
    čo som sa ani len nesnažil naučiť.
  • 9:35 - 9:38
    To preto, lebo v tú noc vo vlaku
    som všetko absorboval,
  • 9:38 - 9:40
    a to nás privádza k tretiemu pravidlu.
  • 9:40 - 9:43
    Ak chápete zámer,
  • 9:44 - 9:48
    osvojíte si jazyk bez toho,
    aby ste si to uvedomovali.
  • 9:49 - 9:51
    V súčasnosti je to podrobne
    zdokumentované,
  • 9:51 - 9:54
    je to niečo, čo nazývame
    schopnosť porozumieť reči.
  • 9:54 - 9:56
    Existuje o tom 20 alebo 30 rokov výskumu,
  • 9:56 - 9:58
    Stephen Krashen,
    vedúca osobnosť tohto odboru,
  • 9:58 - 10:00
    o tom publikoval rôzne druhy štúdií
  • 10:00 - 10:02
    a toto je iba jedna z nich.
  • 10:02 - 10:07
    Fialové stĺpce ukazujú počet dosiahnutých
    bodov v rôznych jazykových testoch.
  • 10:10 - 10:14
    Fialoví boli tí, ktorí sa učili
    gramatiku a učebnicové príklady,
  • 10:14 - 10:17
    zelení sú tí, ktorý sa učili
    porozumením reči.
  • 10:17 - 10:21
    Takže schopnosť porozumieť funguje.
    Porozumenie je kľúčom.
  • 10:22 - 10:28
    A učenie sa jazyka nie je o nahromaďovaní
    množstva vedomostí.
  • 10:29 - 10:33
    V mnohých ohľadoch je to
    o fyziologickom tréningu.
  • 10:34 - 10:37
    Poznám ženu z Taiwanu,
    ktorá v škole výborne ovládala angličtinu,
  • 10:37 - 10:39
    celú dobu dostávala jednotky,
  • 10:39 - 10:42
    s jednotkami prešla aj vysokú školu,
    išla do Ameriky
  • 10:42 - 10:45
    a zistila, že nerozumie, čo ľudia hovoria.
  • 10:46 - 10:49
    Tu sa jej ľudia začali pýtať:
    „Si hluchá?“
  • 10:49 - 10:52
    A ona bola. Hluchá na angličtinu.
  • 10:53 - 10:56
    V mozgu máme totiž filtre,
    ktoré vpustia dnu
  • 10:56 - 10:59
    iba zvuky, ktoré poznáme
  • 10:59 - 11:02
    a vyfiltrujú preč zvuky jazykov,
    ktoré nepoznáme.
  • 11:03 - 11:05
    Ak to nemôžete počuť,
    nebudete tomu rozumieť,
  • 11:05 - 11:08
    a ak tomu nerozumiete, nenaučíte sa to.
  • 11:08 - 11:10
    Takže vlastne musíte byť schopní
    tieto zvuky počuť.
  • 11:10 - 11:13
    Existujú na to spôsoby,
    ako napríklad fyziologický tréning.
  • 11:13 - 11:17
    Na rozprávanie potrebujete svaly.
  • 11:18 - 11:21
    Na tvári máte 43 svalov,
  • 11:21 - 11:24
    ktoré musíte ovládať tak,
  • 11:24 - 11:27
    aby vytvárali zvuky,
    ktorým budú ostatní rozumieť.
  • 11:27 - 11:31
    Ak ste niekoľko dní
    robili nejaký nový šport,
  • 11:31 - 11:33
    pamätáte si, ako ste sa cítili?
    Bolelo to?
  • 11:34 - 11:36
    Takže ak vás bolí tvár, robíte to správne.
  • 11:39 - 11:43
    Posledným princípom je stav.
    Psycho-fyziologický stav.
  • 11:43 - 11:47
    Ak ste smutní, nahnevaní, ustráchaní,
    rozrušení, nenaučíte sa nič. Bodka.
  • 11:48 - 11:52
    Ak ste šťastní, oddýchnutí,
    v hladine alfa, zvedaví,
  • 11:52 - 11:54
    bude sa vám učiť rýchlo
  • 11:54 - 11:57
    a hlavne budete veľmi dobre
    chápať dvojznačnosť.
  • 11:58 - 12:02
    Ak patríte k tým, ktorí musia
    za každú cenu rozumieť 100 percent,
  • 12:02 - 12:03
    zbláznite sa,
  • 12:03 - 12:07
    pretože budete celú dobu neuveriteľne
    rozčúlení, lebo nie ste perfektní.
  • 12:08 - 12:11
    Ak ste spokojní s tým,
    že sem-tam niečomu nebudete rozumieť,
  • 12:11 - 12:13
    a pozornosť upriamite na to,
    čomu rozumiete,
  • 12:13 - 12:17
    budete sa učiť rýchlo.
  • 12:17 - 12:21
    Takže akých päť krokov treba podniknúť
    na základe týchto piatich pravidiel?
  • 12:21 - 12:23
    Číslo jeden: Veľa počúvajte.
  • 12:24 - 12:26
    Volám to napúšťanie mozgu.
  • 12:26 - 12:28
    Nastavíte sa sa do kontextu,
  • 12:28 - 12:31
    kde budete počuť mnoho,
    mnoho a mnoho vecí z jazyka
  • 12:31 - 12:34
    a nezáleží na tom, či rozumiete, a či nie.
  • 12:34 - 12:37
    Počúvate rytmus, štruktúry,
    ktoré sa opakujú,
  • 12:37 - 12:39
    počúvate veci, ktoré sa niečím odlišujú.
  • 12:39 - 12:41
    (čínsky) Pào năozi.
  • 12:41 - 12:44
    (anglicky) Iba do toho namočte svoj mozog.
  • 12:44 - 12:47
    Druhým krokom je,
    že najprv získate význam,
  • 12:47 - 12:48
    dokonca skôr, ako slová.
  • 12:48 - 12:51
    Začnete: „Ako sa to robí? Nepoznám slová!“
  • 12:51 - 12:55
    Určite rozumiete, čo tieto rôzne
    postoje znamenajú.
  • 12:55 - 13:00
    Ľudská komunikácia je z veľkej časti
    o reči tela, a to z naozaj veľkej časti.
  • 13:00 - 13:03
    Z reči tela môžete porozumieť
    väčšine komunikácie,
  • 13:03 - 13:08
    pretože to, čomu rozumiete, získavate
    pomocou schopnosti porozumieť reči.
  • 13:08 - 13:12
    Môžete tiež používať vzorce,
    ktoré už poznáte.
  • 13:12 - 13:16
    Keď ide Číňan hovoriaci mandarínskou
    a kantónskou čínštinou do Vietnamu,
  • 13:17 - 13:22
    bude rozumieť 60 percent z toho,
    čo sa povie v každodennom rozhovore.
  • 13:22 - 13:27
    Vietnamčinu totiž tvorí približne z 30 %
    mandarínska a 30 % kantónska čínština.
  • 13:29 - 13:31
    Tretí krok: Začnite kombinovať!
  • 13:31 - 13:33
    Možno vám to nikdy nenapadlo,
  • 13:33 - 13:36
    ale ak máte 10 slovies, 10 podstatných
    a 10 prídavných mien,
  • 13:36 - 13:39
    môžete tak povedať 1000 rôznych vecí!
  • 13:40 - 13:43
    Jazyk je kreatívny proces.
  • 13:43 - 13:47
    Čo robia bábätká?
    „Ja“, „no“, „tu“.
  • 13:48 - 13:49
    Takto komunikujú.
  • 13:49 - 13:52
    Takže začnite kombinovať,
    buďte kreatívni, bavte sa.
  • 13:52 - 13:54
    Nemusí to byť dokonalé.
    Musí to len fungovať.
  • 13:55 - 13:58
    Kým toto všetko robíte, sústreďte sa
    na to najhlavnejšie.
  • 13:58 - 14:00
    Čo to znamená?
  • 14:00 - 14:03
    V každom jazyku je určitá
    frekvencia výskytu slov.
  • 14:03 - 14:06
    V angličtine predstavuje
    1000 slov 85 percent
  • 14:06 - 14:09
    všetkého, čo kedy poviete
    v každodennej komunikácii.
  • 14:09 - 14:12
    3000 slov predstavuje 98 percent
  • 14:12 - 14:15
    všetkého, čo poviete
    v každodenných rozhovoroch.
  • 14:15 - 14:17
    Ak ovládate 3000 slov, hovoríte jazykom.
  • 14:17 - 14:20
    Zvyšok je len čerešnička na torte.
  • 14:20 - 14:23
    Keď ešte len začínate s novým jazykom
  • 14:23 - 14:25
    začnite s vašou výbavou.
  • 14:25 - 14:29
    Prvý týždeň –
    Hovorte si v novom jazyku veci ako:
  • 14:29 - 14:31
    „Ako sa to povie?“
    „Nerozumiem.“
  • 14:31 - 14:33
    „Zopakujte to, prosím.“
    „Čo to znamená?“
  • 14:33 - 14:35
    Všetko v cieľovom jazyku.
  • 14:35 - 14:38
    Používajte ho ako nástroj,
    ktorý je pre vás užitočný
  • 14:38 - 14:41
    a potrebný na to, aby ste sa naučili
    ďalšie veci o jazyku.
  • 14:41 - 14:44
    V druhom týždni by ste už mali
    hovoriť veci ako:
  • 14:44 - 14:48
    mňa, toto, ty, dať, teplo,
  • 14:48 - 14:52
    jednoduché zámená, jednoduché
    podstatné mená, jednoduché slovesá,
  • 14:52 - 14:54
    jednoduché prídavné mená.
    Komunikujte ako bábätko.
  • 14:54 - 14:58
    Do tretieho alebo štvrtého týždňa sa
    dostávate k takzvaným „lepiacim slovám“:
  • 14:59 - 15:03
    hoci, ale, preto – to sú logické meniče,
  • 15:03 - 15:08
    ktoré spájajú útržky jazyka dokopy
    a umožňujú vytvoriť komplexnejší význam.
  • 15:08 - 15:10
    V tomto bode už rozprávate.
  • 15:11 - 15:14
    Vtedy by ste si mali
    nájsť jazykového rodiča.
  • 15:16 - 15:19
    Ak pozorujete, ako sa deti a rodičia
    vzájomne ovplyvňujú,
  • 15:19 - 15:20
    pochopíte, čo to znamená.
  • 15:21 - 15:25
    Keď dieťa rozpráva, používa jednoduché
    slová, jednoduché kombinácie,
  • 15:25 - 15:29
    ktoré sú niekedy dosť zvláštne,
    niekedy majú veľmi zvláštnu výslovnosť.
  • 15:29 - 15:32
    Nikto okrem rodiny tomu nerozumie,
  • 15:33 - 15:35
    ale rodičia áno.
  • 15:35 - 15:39
    Dieťa má teda pokojné prostredie.
    Získava sebavedomie.
  • 15:39 - 15:42
    Rodičia sa prihovárajú dieťaťu rečou tela
  • 15:42 - 15:45
    a jednoduchým jazykom, ktorý dieťa chápe.
  • 15:46 - 15:48
    Takže rozumiete reči,
    máte pokojné prostredie
  • 15:48 - 15:52
    a vieme, že to funguje, inak by nikto
    z vás nehovoril materinským jazykom.
  • 15:53 - 15:55
    Takže nájdite si jazykového rodiča,
  • 15:55 - 15:57
    niekoho, kto sa o vás zaujíma ako osoba,
  • 15:57 - 16:00
    ktorá bude s vami komunikovať
    ako so seberovným,
  • 16:00 - 16:04
    ale zároveň vám bude pomáhať
    porozumieť zámeru.
  • 16:04 - 16:07
    Existujú 4 pravidlá jazykových rodičov.
  • 16:07 - 16:09
    Partneri, mimochodom, na to nie sú vhodní.
  • 16:09 - 16:10
    Ale späť k pravidlám.
  • 16:10 - 16:13
    V prvom rade sa budú veľmi snažiť
    rozumieť, na čo myslíte,
  • 16:13 - 16:15
    aj by ste od toho boli na míle ďaleko.
  • 16:15 - 16:18
    Po druhé, nikdy vás neopravia.
  • 16:19 - 16:22
    Po tretie vám dajú spätnú väzbu o tom,
    či rozumeli, čo ste hovorili,
  • 16:22 - 16:26
    aby mohli vhodne reagovať
    a dostať spätnú väzbu od vás,
  • 16:26 - 16:29
    a neskôr použiť slová, ktoré poznáte.
  • 16:30 - 16:33
    Šiesty krok, ktorý musíte
    urobiť je kopírovať tvár.
  • 16:33 - 16:35
    Svaly musíte donútiť pracovať správne,
  • 16:35 - 16:39
    aby ste zneli tak,
    že vám ľudia budú rozumieť.
  • 16:39 - 16:41
    Musíte pre to spraviť zopár vecí.
  • 16:41 - 16:44
    Prvou je, že iba vy počujete,
    aké je to cítiť a cítite, ako to znie,
  • 16:44 - 16:48
    čo znamená, že na vašej tvári
    funguje cyklus spätnej väzby.
  • 16:48 - 16:51
    Zmyslom toho je aby ste, ideálne ak
    pozeráte na rodených hovorcov
  • 16:51 - 16:53
    a pozorujete ako používajú svoju tvár,
  • 16:53 - 16:56
    dovolili svojmu podvedomiu
    absorbovať pravidlá,
  • 16:56 - 16:58
    ktoré potom budete vedieť napodobniť.
  • 16:58 - 17:02
    Ak neviete zohnať rodeného hovorcu,
    ktorého by ste pozorovalii, skúste toto...
  • 17:02 - 17:12
    (ženský hlas) Spievať, pieseň, kráľ,
    poštípaný, zavesený.
  • 17:12 - 17:16
    (Chris Lonsdale) Posledným bodom,
    posledným krokom, ktorý musíte spraviť,
  • 17:16 - 17:18
    je niečo, čo nazývam priame spojenie.
  • 17:18 - 17:21
    Čo to znamená?
    Nuž, väčšina ľudí sa učí druhý jazyk
  • 17:21 - 17:25
    asi tak, že si v hlave stále opakujú
    slová z rodného a cieľového jazyka,
  • 17:25 - 17:29
    aby si ich zapamätali. Veľmi neefektívne.
  • 17:29 - 17:31
    Potrebujete si uvedomiť,
  • 17:31 - 17:34
    že všetko, čo viete, je predstava
    vo vašej mysli, sú to pocity.
  • 17:34 - 17:37
    Keď hovoríte o ohni, cítite dym,
  • 17:37 - 17:39
    počujete praskanie, vidíte plamene.
  • 17:39 - 17:43
    Vy spravíte iba to, že vstúpite
    do predstavivosti a do pamäte
  • 17:43 - 17:47
    a vyjdete inou cestou.
    Nazývam to „rovnaká škatuľa, iná cesta“.
  • 17:47 - 17:50
    Vybočíte z tej cesty a postupom
    času ju budujete,
  • 17:50 - 17:54
    ste stále zručnejší a iba si
    spájate nové zvuky
  • 17:54 - 17:58
    s predstavami, ktoré už máte
    vo vnútornej reprezentácii.
  • 17:59 - 18:02
    Postupne sa v tom stanete
    prirodzene dobrí,
  • 18:02 - 18:04
    stane sa to podvedomým.
  • 18:04 - 18:08
    Takže toto je päť pravidiel, s ktorými
    musíte pracovať, sedem krokov –
  • 18:08 - 18:11
    ak sa rozhodnete
    pre hociktorý z nich, zlepšíte sa.
  • 18:11 - 18:14
    Pamätajte, že keď sa učíte jazyk,
    tak sú tieto veci vo vašich rukách.
  • 18:14 - 18:18
    Ak to všetko dodržíte, za šesť mesiacov
    budete plynulo hovoriť druhým jazykom.
  • 18:18 - 18:19
    Ďakujem.
  • 18:19 - 18:20
    (potlesk)
Title:
Ako sa naučiť akýkoľvek jazyk za šesť mesiacov | Chris Lonsdale | TEDxLingnanUniversity
Description:

Chris Lonsdale je generálnym riaditeľom spoločnosti Chris Lonsdale & Associates, ktorá bola založená, aby u jednotlivcov a tímov podporila pokroky vo vystupovaní. Taktiež vyvinul a zaviedol unikátny prístup k učeniu sa, ktorý umožňuje ľuďom osvojiť si jazyk alebo komplexné technické vedomosti za krátky čas.

Toto vystúpenie bolo súčasťou miestneho podujatia TEDx organizovaného nezávisle od konferencií TED.

more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDxTalks
Duration:
18:27

Slovak subtitles

Revisions