Počujete ma vzadu dobre? V poriadku. Zaoberali ste sa už nejakou otázkou tak dlho, že sa stala súčasťou toho, ako zmýšľate? Či dokonca súčasťou toho, kým ste ako osoba? Pretože ja som mal jednu otázku na mysli po mnoho, mnoho rokov a tá otázka znie: Ako možno zrýchliť učenie? Nuž a to je zaujímavá otázka, pretože ak zrýchlite učenie, môžete stráviť menej času v škole. A ak sa učíte naozaj rýchlo, pravdepodobne by ste vôbec nemuseli chodiť do školy. Keď som bol ešte chlapec, škola bola celkom fajn, ale... často som si myslel, že mi škola prekážala v učení, a tak som sa zaoberal otázkou: Ako sa dá učiť rýchlejšie? Toto sa začalo, keď som bol veľmi, veľmi mladý, keď som mal 11 rokov, napísal som výskumníkom zo Sovietskeho zväzu a spýtal sa na hypnopédiu, čiže na učenie sa v spánku, keď dostanete magnetofón, dáte si ho vedľa postele a ten sa zapne uprostred noci, keď spíte. Týmto by ste sa mali učiť. Dobrý nápad, ktorý, žiaľ, nefunguje. Hypnopédia však otvorila dvere výskumu do iných oblastí. Podarilo sa nám odhaliť neuveriteľné fakty o učení sa, ktoré sa začali práve touto prvou otázkou. Pokračoval som v tom, nadchol som sa pre psychológiu, až dodes sa rôznymi spôsobmi zaoberám psychológiou. V roku 1981 som sa vybral do Číny a rozhodol som sa do dvoch rokov dostať na úroveň rodeného hovoriaceho v čínštine. Musíte chápať, že v roku 1981 si každý myslel, že je čínština veľmi, veľmi náročná, a že západniar by ju mohol študovať aj 10 rokov a nikdy by v nej nebol dosť dobrý. Taktiež som dal dokopy iný nápad, čo bolo: zhrnúť všetky závery doposiaľ vykonaného psychologického výskumu a aplikovať ich na proces učenia sa. Naozaj super bolo, že za šesť mesiacov som hovoril plynulo mandarínskou čínštinou a o trochu neskôr som sa dostal na úroveň rodeného hovorcu. Obzrel som sa však okolo seba a videl som všetkých tých ľudí, ktorí sa tak veľmi trápia s čínštinou, videl som Číňanov trápiť sa s angličtinou a inými jazykmi, preto sa moja otázka vylepšila na: Ako sa dá pomôcť bežnému dospelému naučiť sa nový jazyk rýchlo, jednoducho a efektívne? Je to skutočnej dôležitá otázka v dnešnom svete. Čelíme obrovským problémom so životným prostredím, staviame sa obrovským výzvam spoločenského vyčleňovania, vojen a iných vecí, ktoré sa práve dejú, a ak nevieme komunikovať, budeme mať veľké ťažkosti s riešením týchto problémov. Čiže potrebujeme vedieť hovoriť svojimi jazykmi navzájom, je to naozaj veľmi dôležité. Otázkou je len: Ako to spraviť? V skutočnosti je to veľmi jednoduché. Nájdete vo svojom okolí ľudí, ktorí to už vedia robiť, vyhľadáte situácie, v ktorých to už funguje, a potom si určíte pravidlá a aplikujete ich. Volá sa to modelovanie a ja som približne 15 až 20 rokov pozoroval učenie sa jazyka a jazykové modelovanie. Mojím záverom a pozorovaním z toho je, že každý dospelý sa vie naučiť druhý jazyk plynulo do šiestich mesiacov. Keď to hovorím, veľa ľudí si myslí, že som blázon, že to nie je možné. Dovoľte mi však pripomenúť vám dejiny ľudského pokroku. Ide len o rozširovanie limitov. V roku 1950 si každý myslel, že zabehnúť 1 míľu je za štyri minúty nemožné, no v roku 1956 ju zabehol Roger Bannister a odvtedy sa to už len a len skracovalo. Pred 100 rokmi každý veril, že ťažké veci nelietajú. V skutočnosti však lietajú, a to už všetci vieme. Ako to, že ťažké veci lietajú? Rozmiestnime materiál podľa princípov, ktoré sme sa naučili pozorovaním prírody, vtákov, v tomto prípade. Dnes sme sa dostali dokonca ďalej. Dostali sme sa ešte ďalej, a tak sú dnes na svete lietajúce autá. Môžete si také zaobstarať za niekoľko stotisícok dolárov. Na svete máme autá, ktoré lietajú. Existuje ešte jeden spôsob lietania a ten sme sa naučili od veveričiek, jediné, čo potrebujete urobiť, je odpozorovať lietajúcu vevericu, zostaviť si úbor na lietanie a lietate si ako veverička. Väčšina ľudí, mnoho ľudí, nehovorím, že všetci, ale veľa ľudí si myslí, že nevie kresliť. Avšak existuje zopár kľúčových pravidiel, päť pravidiel, ktoré môžete aplikovať pri učení sa kreslenia a môžete sa tak skutočne naučiť kresliť za päť dní. Takže ak kreslíte takto a budete sa počas piatich dní učiť pravidlá a aplikujete ich, po piatich dňoch budete vedieť nakresliť niečo takéto. Viem, že je to pravda, pretože toto bola moja prvá kresba a po piatich dňoch uplatňovania týchto pravidiel vidíte, čo som dokázal. Pozrel som sa na to a povedal si: „Fíha, takže takto to vyzerá, keď sa sústredím tak intenzívne, až mi exploduje mozog.“ Čiže hocikto sa vie naučiť kresliť za päť dní a rovnakým spôsobom, s takou istou logikou, sa dá naučiť druhý jazyk za šesť mesiacov. Ako? Existuje na to päť pravidiel a sedem krokov. Možnože ich je viac, ale tieto sú úplne najhlavnejšie. A skôr ako sa k nim dostanem, chcem vám porozprávať o dvoch mýtoch, teda chcel by som tieto mýty poprieť. Prvým je, že musíte mať talent. Poviem vám o Zoe. Zoe bola z Austrálie, išla do Holandska, pokúšala sa naučiť holandčinu, trápila sa veľmi, veľmi... a veľmi sa snažila a keď jej nakoniec začali hovoriť: „si úplne nemožná,“ „nie si talentovaná,“ „vzdaj sa,“ „si strata času,“ bola veľmi deprimovaná. Potom natrafila na týchto päť pravidiel, presťahovala sa do Brazílie, aplikovala ich a o šesť mesiacov hovorila plynulo portugalsky. Na talente teda nezáleží. Mnohí si myslia, že zžiť sa s novou krajinou je spôsob, ako sa naučiť jazyk. Pozrite sa ale na Hong Kong, pozrite na všetkých západniarov, ktorí tam žijú 10 rokov, ktorí nevedia ani slovo po čínsky. Pozrite sa na Číňanov žijúcich v Amerike, Británii, Austrálii, Kanade, ktorí sú tam 10 či 20 rokov a nehovoria vôbec anglicky. Pohrúženie sa samé o sebe nefunguje. Prečo? Pretože topiaci sa nenaučí plávať. Keď nehovoríte daným jazykom, ste ako bábätko. A keď sa dostanete do kontextu, ktorým sú dospelí hovoriaci o veciach, ktoré nechápete, nič sa nenaučíte. Takže, čo je tých päť pravidiel, ktorým máte venovať pozornosť? Po prvé: štyri slová – pozornosť, význam, relevantnosť a pamäť. Tieto spolu naozaj veľmi úzko súvisia. Hlavne keď hovoríme o učení sa. Vydajte sa so mnou na cestu lesom. Idete na prechádzku lesom a vidíte niečo takéto... Malé škrabance na strome, možno zbystríte pozornosť a možno nie. Idete ďalších 50 metrov a vidíte toto... Teraz by ste sa už mali mať na pozore. Po ďalších 50 metroch, ak ste nedávali pozor vidíte toto... A v tej chvíli dávate pozor. Práve ste sa naučili, že toto... je dôležité, je to relevantné, pretože to znamená toto, a všetko s tým spojené, všetky informácie spojené s vaším prežitím sú to, čomu budete venovať pozornosť, a tým si to budete pamätať. Ak sa to spája s vašimi osobnými cieľmi, tak budete tomu venovať pozornosť. Ak je to relevantné, budete si to pamätať. Čiže prvé pravidlo, prvý princíp učenia sa jazyka je sústrediť sa na obsah jazyka, ktorý je pre vás podstatný. Privádza nás to k nástrojom. V nástrojoch sa zlepšujeme ich používaním a najrýchlejšie sa ich naučíme ovládať, ak sú pre nás dôležité. Dovoľte mi preto podeliť sa o tento príbeh. Klávesnica je nástroj. Písanie v čínštine je určitý spôsob, existujú na to metódy. To je nástroj. Pred mnohými rokmi som mal kolegyňu, ktorá chodila do školy v utorok večer, vo štvrtok večer, zakaždým na dve hodiny, cvičila doma, strávila tým deväť mesiacov a nenaučila sa písať po čínsky. No v jeden večer sme mali núdzový stav. Mali sme 48 hodín na doručenie tréningového manuálu v čínštine. Bola to ona, kto dostal prácu a môžem vám zaručiť, že za 48 hodín sa naučila písať po čínsky, pretože to bolo pre ňu podstatné, malo to zmysel, bolo to dôležité, používala nástroj na vytvorenie hodnoty. Čiže druhým pravidlom pre učenie sa jazyka je používať jazyk ako nástroj na komunikáciu hneď od prvého dňa. Tak ako dieťa. Keď som prvýkrát prišiel do Číny, nevedel som ani ceknúť po čínsky a počas môjho druhého týždňa som v noci cestoval vlakom. Strávil som osem hodín sedením v jedálenskom vozni a rozprával som sa s jedným z vlakových sprievodcov. Z nejakého dôvodu som ho zaujal natoľko, že sme celú noc predebatovali po čínsky. On mi kreslil obrázky, robil pohyby rukami a výrazy tváre a kúsok po kúsku som rozumel viac a viac. Ale najlepšie na tom bolo, že keď o dva týždne niekto okolo mňa rozprával po čínsky, tak som rozumel aj tomu, čo som sa ani len nesnažil naučiť. To preto, lebo v tú noc vo vlaku som všetko absorboval, a to nás privádza k tretiemu pravidlu. Ak chápete zámer, osvojíte si jazyk bez toho, aby ste si to uvedomovali. V súčasnosti je to podrobne zdokumentované, je to niečo, čo nazývame schopnosť porozumieť reči. Existuje o tom 20 alebo 30 rokov výskumu, Stephen Krashen, vedúca osobnosť tohto odboru, o tom publikoval rôzne druhy štúdií a toto je iba jedna z nich. Fialové stĺpce ukazujú počet dosiahnutých bodov v rôznych jazykových testoch. Fialoví boli tí, ktorí sa učili gramatiku a učebnicové príklady, zelení sú tí, ktorý sa učili porozumením reči. Takže schopnosť porozumieť funguje. Porozumenie je kľúčom. A učenie sa jazyka nie je o nahromaďovaní množstva vedomostí. V mnohých ohľadoch je to o fyziologickom tréningu. Poznám ženu z Taiwanu, ktorá v škole výborne ovládala angličtinu, celú dobu dostávala jednotky, s jednotkami prešla aj vysokú školu, išla do Ameriky a zistila, že nerozumie, čo ľudia hovoria. Tu sa jej ľudia začali pýtať: „Si hluchá?“ A ona bola. Hluchá na angličtinu. V mozgu máme totiž filtre, ktoré vpustia dnu iba zvuky, ktoré poznáme a vyfiltrujú preč zvuky jazykov, ktoré nepoznáme. Ak to nemôžete počuť, nebudete tomu rozumieť, a ak tomu nerozumiete, nenaučíte sa to. Takže vlastne musíte byť schopní tieto zvuky počuť. Existujú na to spôsoby, ako napríklad fyziologický tréning. Na rozprávanie potrebujete svaly. Na tvári máte 43 svalov, ktoré musíte ovládať tak, aby vytvárali zvuky, ktorým budú ostatní rozumieť. Ak ste niekoľko dní robili nejaký nový šport, pamätáte si, ako ste sa cítili? Bolelo to? Takže ak vás bolí tvár, robíte to správne. Posledným princípom je stav. Psycho-fyziologický stav. Ak ste smutní, nahnevaní, ustráchaní, rozrušení, nenaučíte sa nič. Bodka. Ak ste šťastní, oddýchnutí, v hladine alfa, zvedaví, bude sa vám učiť rýchlo a hlavne budete veľmi dobre chápať dvojznačnosť. Ak patríte k tým, ktorí musia za každú cenu rozumieť 100 percent, zbláznite sa, pretože budete celú dobu neuveriteľne rozčúlení, lebo nie ste perfektní. Ak ste spokojní s tým, že sem-tam niečomu nebudete rozumieť, a pozornosť upriamite na to, čomu rozumiete, budete sa učiť rýchlo. Takže akých päť krokov treba podniknúť na základe týchto piatich pravidiel? Číslo jeden: Veľa počúvajte. Volám to napúšťanie mozgu. Nastavíte sa sa do kontextu, kde budete počuť mnoho, mnoho a mnoho vecí z jazyka a nezáleží na tom, či rozumiete, a či nie. Počúvate rytmus, štruktúry, ktoré sa opakujú, počúvate veci, ktoré sa niečím odlišujú. (čínsky) Pào năozi. (anglicky) Iba do toho namočte svoj mozog. Druhým krokom je, že najprv získate význam, dokonca skôr, ako slová. Začnete: „Ako sa to robí? Nepoznám slová!“ Určite rozumiete, čo tieto rôzne postoje znamenajú. Ľudská komunikácia je z veľkej časti o reči tela, a to z naozaj veľkej časti. Z reči tela môžete porozumieť väčšine komunikácie, pretože to, čomu rozumiete, získavate pomocou schopnosti porozumieť reči. Môžete tiež používať vzorce, ktoré už poznáte. Keď ide Číňan hovoriaci mandarínskou a kantónskou čínštinou do Vietnamu, bude rozumieť 60 percent z toho, čo sa povie v každodennom rozhovore. Vietnamčinu totiž tvorí približne z 30 % mandarínska a 30 % kantónska čínština. Tretí krok: Začnite kombinovať! Možno vám to nikdy nenapadlo, ale ak máte 10 slovies, 10 podstatných a 10 prídavných mien, môžete tak povedať 1000 rôznych vecí! Jazyk je kreatívny proces. Čo robia bábätká? „Ja“, „no“, „tu“. Takto komunikujú. Takže začnite kombinovať, buďte kreatívni, bavte sa. Nemusí to byť dokonalé. Musí to len fungovať. Kým toto všetko robíte, sústreďte sa na to najhlavnejšie. Čo to znamená? V každom jazyku je určitá frekvencia výskytu slov. V angličtine predstavuje 1000 slov 85 percent všetkého, čo kedy poviete v každodennej komunikácii. 3000 slov predstavuje 98 percent všetkého, čo poviete v každodenných rozhovoroch. Ak ovládate 3000 slov, hovoríte jazykom. Zvyšok je len čerešnička na torte. Keď ešte len začínate s novým jazykom začnite s vašou výbavou. Prvý týždeň – Hovorte si v novom jazyku veci ako: „Ako sa to povie?“ „Nerozumiem.“ „Zopakujte to, prosím.“ „Čo to znamená?“ Všetko v cieľovom jazyku. Používajte ho ako nástroj, ktorý je pre vás užitočný a potrebný na to, aby ste sa naučili ďalšie veci o jazyku. V druhom týždni by ste už mali hovoriť veci ako: mňa, toto, ty, dať, teplo, jednoduché zámená, jednoduché podstatné mená, jednoduché slovesá, jednoduché prídavné mená. Komunikujte ako bábätko. Do tretieho alebo štvrtého týždňa sa dostávate k takzvaným „lepiacim slovám“: hoci, ale, preto – to sú logické meniče, ktoré spájajú útržky jazyka dokopy a umožňujú vytvoriť komplexnejší význam. V tomto bode už rozprávate. Vtedy by ste si mali nájsť jazykového rodiča. Ak pozorujete, ako sa deti a rodičia vzájomne ovplyvňujú, pochopíte, čo to znamená. Keď dieťa rozpráva, používa jednoduché slová, jednoduché kombinácie, ktoré sú niekedy dosť zvláštne, niekedy majú veľmi zvláštnu výslovnosť. Nikto okrem rodiny tomu nerozumie, ale rodičia áno. Dieťa má teda pokojné prostredie. Získava sebavedomie. Rodičia sa prihovárajú dieťaťu rečou tela a jednoduchým jazykom, ktorý dieťa chápe. Takže rozumiete reči, máte pokojné prostredie a vieme, že to funguje, inak by nikto z vás nehovoril materinským jazykom. Takže nájdite si jazykového rodiča, niekoho, kto sa o vás zaujíma ako osoba, ktorá bude s vami komunikovať ako so seberovným, ale zároveň vám bude pomáhať porozumieť zámeru. Existujú 4 pravidlá jazykových rodičov. Partneri, mimochodom, na to nie sú vhodní. Ale späť k pravidlám. V prvom rade sa budú veľmi snažiť rozumieť, na čo myslíte, aj by ste od toho boli na míle ďaleko. Po druhé, nikdy vás neopravia. Po tretie vám dajú spätnú väzbu o tom, či rozumeli, čo ste hovorili, aby mohli vhodne reagovať a dostať spätnú väzbu od vás, a neskôr použiť slová, ktoré poznáte. Šiesty krok, ktorý musíte urobiť je kopírovať tvár. Svaly musíte donútiť pracovať správne, aby ste zneli tak, že vám ľudia budú rozumieť. Musíte pre to spraviť zopár vecí. Prvou je, že iba vy počujete, aké je to cítiť a cítite, ako to znie, čo znamená, že na vašej tvári funguje cyklus spätnej väzby. Zmyslom toho je aby ste, ideálne ak pozeráte na rodených hovorcov a pozorujete ako používajú svoju tvár, dovolili svojmu podvedomiu absorbovať pravidlá, ktoré potom budete vedieť napodobniť. Ak neviete zohnať rodeného hovorcu, ktorého by ste pozorovalii, skúste toto... (ženský hlas) Spievať, pieseň, kráľ, poštípaný, zavesený. (Chris Lonsdale) Posledným bodom, posledným krokom, ktorý musíte spraviť, je niečo, čo nazývam priame spojenie. Čo to znamená? Nuž, väčšina ľudí sa učí druhý jazyk asi tak, že si v hlave stále opakujú slová z rodného a cieľového jazyka, aby si ich zapamätali. Veľmi neefektívne. Potrebujete si uvedomiť, že všetko, čo viete, je predstava vo vašej mysli, sú to pocity. Keď hovoríte o ohni, cítite dym, počujete praskanie, vidíte plamene. Vy spravíte iba to, že vstúpite do predstavivosti a do pamäte a vyjdete inou cestou. Nazývam to „rovnaká škatuľa, iná cesta“. Vybočíte z tej cesty a postupom času ju budujete, ste stále zručnejší a iba si spájate nové zvuky s predstavami, ktoré už máte vo vnútornej reprezentácii. Postupne sa v tom stanete prirodzene dobrí, stane sa to podvedomým. Takže toto je päť pravidiel, s ktorými musíte pracovať, sedem krokov – ak sa rozhodnete pre hociktorý z nich, zlepšíte sa. Pamätajte, že keď sa učíte jazyk, tak sú tieto veci vo vašich rukách. Ak to všetko dodržíte, za šesť mesiacov budete plynulo hovoriť druhým jazykom. Ďakujem. (potlesk)