Čo je imposter syndróm (syndróm podvodníka) a ako s ním bojovať? - Elizabeth Cox

Ani po napísaní jedenástich kníh a výhre niekoľkých prestížnych ocenení Maya Angelou nevedela utiecť pred naliehavou pochybnosťou, že si v skutočnosti svoje úspechy nezaslúžila. Tento pocit je extrémne bežný. Prečo sa mnohí z nás nevedia zbaviť pocitu, že si naše úspechy nezaslúžime, alebo, že naše nápady a zručnosti nie sú hodné pozornosti druhých? Elizabeth Cox opisuje psychologické poznatky o impostor syndróme (syndróme podvodníka) a o tom, ako s ním môžete bojovať.

Lekcia od Elizabeth Cox, režírované Sharon Colman.

Ani po napísaní jedenástich kníh
a získaní niekoľkých prestížnych ocenení

Maya Angelou nevedela utiecť
pred naliehavou pochybnosťou,

že si v skutočnosti
svoje úspechy nezaslúžila.

Albert Einstein zažíval
niečo podobné:

samého seba opísal ako
„neúmyselného podvodníka“,

ktorého práca si nezaslúži
takú pozornosť, akú dostala.

Úspechy na úrovni
Angelou alebo Einsteina sú vzácne,

ale ich pocit podvodu je extrémne bežný.

Prečo sa mnohí z nás
nevedia zbaviť pocitu,

že si naše úspechy nezaslúžime,

alebo, že naše nápady a zručnosti
nie sú hodné pozornosti druhých?

Psychologička Pauline Rose Clance
ako prvá študovala

túto bezdôvodnú neistotu.

Vo svojej praxi terapeutky si všimla,

že mnohí z jej vysokoškolských
pacientov boli znepokojení rovnakou vecou:

aj keď mali nadpriemerné známky,

neverili, že si svoje miesta
na univerzite zaslúžia.

Niektorí dokonca verili, že ich prijatie
bola administratívna chyba.

Clance síce vedela, že tieto obavy
sú neopodstatnené,

ale pamätala si,
že sa na vysokej škole cítila rovnako.

Spolu so svojimi pacientmi zažívala
niečo známe pod množstvom názvov –

fenomén podvodníka,

pocit podvodníka,

či impostor syndróm.

Spolu s kolegyňou Suzzane Imes,

Clance najprv študovala tento syndróm
u študentiek a členiek fakulty.

Ich výskum potvrdil v tejto skupine
výrazné pocity podvodu.

Od tejto prvej štúdie

bola rovnaká vec potvrdená
naprieč rodom, rasou a vekom

a širokou škálou povolaní,

aj keď je rozšírenejšia
a neprimerane postihuje

nedostatočne zastúpené
alebo znevýhodnené skupiny.

Nazvať tento jav syndrómom
znamená bagatelizovať, aký je rozšírený.

Nie je to choroba alebo anomália,

a nie je nutne viazaný na depresiu,
úzkosť alebo sebavedomie.

Odkiaľ tieto pocity
podvodu prichádzajú?

Ľudia, ktorí sú veľmi
zruční alebo úspešní,

majú sklon myslieť si,
že ostatní sú zruční rovnako.

Toto môže viesť až k pocitu,
že si nezaslúžia viac pôct

a príležitostí ako ostatní.

A rovnako ako u Angelou a Einsteina,

často neexistuje prah úspechu,

ktorého prekročenie by
tieto pocity zastavilo.

Navyše, pocity podvodu nie sú
obmedzené na veľmi zručných jedincov.

Všetci sme náchylní k fenoménu
známemu ako pluralitná ignorancia,

pričom všetci o sebe pochybujeme,

ale sme presvedčení,
že takto myslíme sami,

pretože všetci
o svojich pochybnostiach mlčia.

Keďže je ťažké skutočne vedieť,
s akou námahou naši rovesníci pracujú,

aké obtiažne sa im zdajú určité úlohy,

alebo ako veľmi o sebe pochybujú,

neexistuje ľahký spôsob, ako z hlavy
vypustiť pocity, že sme neschopnejší

ako ľudia okolo nás.

Silné pocity podvodu

môžu zabrániť ľuďom
deliť sa o skvelé myšlienky

alebo uchádzať sa o zamestnania
a programy, v ktorých by vynikali.

Aspoň zatiaľ

je najúčinnejším spôsobom
boja s týmto syndrómom

rozprávanie sa o ňom.

Mnohí ľudia trpiaci
impostor syndrómom

sa boja, že ak sa opýtajú na svoj výkon,
ich obavy budú potvrdené.

A aj keď dostanú
pozitívnu spätnú väzbu,

často to ich pocity podvodu nezmierni.

Ale na druhej strane,

počuť od poradcu alebo mentora,
že aj oni poznajú tieto pocity,

môže tieto pocity zmierniť.

Rovnako je to s rovesníkmi.

Aj jednoduché zistenie,
že tieto pocity majú názov,

môže priniesť neuveriteľnú úľavu.

Akonáhle o tomto jave viete,
môžete s ním bojovať

zbieraním a spomínaním si
na pozitívnu spätnú väzbu.

Jedna vedkyňa, ktorá sa vinila
za problémy v jej laboratóriu,

začala dokumentovať príčiny
vždy, keď sa niečo pokazilo.

Časom si uvedomila,
že väčšina problémov

bola spôsobená zlyhaním techniky,

a tak si uvedomila svoju hodnotu.

Možno sa nám nikdy nepodarí
tieto pocity úplne odstrániť,

ale môžeme sa otvorene rozprávať
o akademických a profesijných výzvach.

S rastúcim povedomím o tom,
aké bežné sú tieto skúsenosti,

môžeme o svojich pocitoch
hovoriť slobodne a úprimne,

a budovať dôveru
v jednoduché pravdy:

máte talent, ste schopní a patríte sem.