Prečo vás sedenie ničí | Roger Frampton | TEDxLearningtonSpa

Model Roger Frampton hovorí o chybách v súčasnom meraní pokroku vo fitness (váha, série, opakovania, rýchlosť, vzdialenosť) a navrhuje alternatívny spôsob merania.

Roger Frampton pracoval ako model viac než 10 rokov a objavil sa v kampaniach návrhárov Jean Paul Gaultier, Ralph Lauren & Aquacutum. Počas viac ako 15 sezón prehliadok v Miláne, New Yorku, Paríži a Londýne si Roger uvedomil dôležitosť správneho postoja v cvičení a vytvoril tzv. „Framptonovu metódu“. Framptonová metóda je kombináciou cvičení s vlastnou váhou založených na gymnastike, joge a kalistenike so zameraním výhradne na držanie tela a techniku.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Ďakujem.

Nedávno som rozprával
skupine mladých modelov

o kariére v módnom priemysle.

A veľmi som im chcel povedať
o mojej blížiacej sa prednáške TED.

Povedal som:
„Ľudia, počul tu niekto o TED-e?“

A v typickom štýle modelov
som dostal túto odpoveď:

„Áno, videl som oba filmy,
ten medveď je zábavný.“

(smiech)

Hmm, čože?

Tá dnešná mládež, poriadne ma rozosmiali.

Nuž, ale ani ja sám nemám čo hovoriť.

Keď som mal 15,
chcel som byť kulturistom.

Nie však hocijakým, ale tým najlepším,
ako Arnold Schwarzenegger.

Pamätám si aj na prvý deň,
keď som sa pokúšal mať telo ako on.

Vo východnom Londýne bola
stará školská telocvičňa.

Vyzerala ako niečo, čo by ste
mohli vidieť vo filme Rocky.

Bola to taká prerobená garáž
s roztrhnutými čiernymi lavičkami,

hrdzavejúcimi činkami,

na stenách viseli portréty
bývalých šampiónov

vrátane samotného Schwarzeneggera,
idola, ku ktorému treba vzhliadať.

V ten deň, keď som tam vošiel,
som spoznal majiteľa,

pravého Londýnčana menom Dave.

Podrobne som mu opísal svoje ciele
v oblasti zdravia a fitness,

viete, presne tak, ako to dokáže
dieťa v puberte:

„Chcem byť obrovský.“

(smiech)

Ale on prikývol,
naozaj rozumel tomu, čo chcem.

Ukázal na drepovací kút

a povedal:

„To náradie tamto,
to je na veľké nohy.

A to druhé, lavička s veľkou činkou,

to je na veľký hrudník.

A tieto činky tu, tie sú na veľké ruky.

A to je tak všetko.

Tak a teraz môžeš začať, synak.“

Tak som teda išiel, oci.

Bol to naozaj jednoduchý koncept.

Ak sa vieš dostať z bodu A
do bodu B v ôsmich opakovaniach,

jednoducho si pridáš váhu.

V tom čase som ešte
neštudoval športovú vedu,

takže som netušil, že metódu z A do B,
ktorú som používal,

nazývame „preťaženie“.

Teória preťaženia funguje takto:

Ak potlačím svoje telo až do zlyhania,

že už nebudem mať silu
na ďalšie opakovanie,

tak kým odpočívam, telo jednoducho
vytvára viac svalov,

a to mi umožní ďalší raz zdvihnúť viac.

Túto metódu môžem postupne
použiť na celé telo,

a tadá, (hlas Arnolda),
raz budem mať telo ako Arnie.

No, ja nemám telo ako Arnie.
(smiech)

V skutočnosti mám telo modela.

Pretože som bol objavený na ulici

a prinútený vzdať sa kulturistického sna.

Toto je z jednej z prvých prehliadok.

To som ja, predvádzam
pre Calvina Kleina.

Riaditeľ kastingu bol pred šou v zákulisí

a učil nás chodiť so spevneným
držaním tela.

Nohy rovno, pupok vtiahnutý dnu,
ramená vzadu a dole.

Ale prečo ma niekto
v mojich dvadsiatich rokoch učil chodiť?

Dôležitejšie však je, prečo mi bola
táto chôdza taká cudzia?

Ale zvonku, na divákov, pôsobila
pomerne silným dojmom.

Žiadali odo mňa iba to, aby som kráčal
tak, ako by som prirodzene mal.

Rozhodol som sa preto ísť na miesto,
kde správne držanie tela

bolo bežnou praxou.

A mal som sa osobne stretnúť s človekom,

ktorý naveky zničí moju túžbu
byť ako Schwarzenegger.

Snažil som sa predviesť cvik
zvaný „mostík“

na kurze gymnastiky pre dospelých.

A nedokázal som ani vystrieť ruky,

nieto zodvihnúť sa zo zeme.

Preto tréner zavolal niekoho,

kto tento cvik zvládol s ľahkosťou.

Bolo to šesťročné dievča.

Toto je ona.

Volá sa Grace.

Úžasná...

Grace.

(smeje sa)

(smiech)

Aké zlaté.

(smiech)

Začal som si všímať,

že princípy používané v kurze gymnastiky

boli zhodné s radami,
ktoré som dostal v zákulisí

počas týždňa módy.

Jazyk gymnastiky nie je založený
na jednotlivých svaloch,

ale na pohyboch kĺbov a kostry.

Napríklad, používajú ramená
namiesto bicepsov a tricepsov,

boky miesto predných
a zadných stehenných svalov.

Úplný opak toho,
na čo sa kladie dôraz vo fitness.

Fitness uprednostňuje svaly
pred chrbticou.

Viete, gymnasti dbajú na to,
ako hýbu svojím telom.

No zároveň majú skvelé držanie tela

a pevné vnútorné svalstvo.

To naozaj nie je náhoda.

Je to vedľajší výsledok práce s telom.

V skutočnosti je uprednostňovanie chrbtice
oveľa múdrejší spôsob.

Ak si poškodíte miechu,

môžete stratiť schopnosť pohybu
ktorejkoľvek časti vášho tela.

A toto je niečo, čo nám je
pripomínané celý život.

„Prestaň sa hrbiť.“

„Seď vystretý.“

„Spevni brucho!“

„Daj tie lakte zo stola.“

Všetky znamenajú to isté.

Rodičia tým mysleli toto:

uprednostňuj chrbticu.

Viete, my ľudia sme sa narodili
s plným rozsahom pohybu.

Biochemička Esther Gokhaleová strávila
istý čas cestovaním okolo sveta

a skúmala miesta,
kde bolesť chrbta takmer neexistuje.

Zistila, že ľudia s plochším
zakrivením chrbtice

netrpeli bolesťami chrbta.

Nazvala ju chrbtica tvaru J.

A na týchto obrázkoch
môžete vidieť rozdiel

medzi chrbticou tvaru S,
známou v západnom svete,

a chrbticou tvaru J u ľudí,
ktorí netrpia bolesťou chrbta.

Gokhaleová tvrdí, že chrbticu tvaru J
nachádzame u gréckych sôch

a u mladých detí po celom svete.

Hovorí, že všetci sa rodíme
s chrbticou tvaru J.

Ako ste si mohli všimnúť,

keď malé deti zdvíhajú veci zo zeme,

čupnú si do toho najdokonalejšieho drepu.

Toto dieťa, narozdiel odo mňa,
nepotrebovalo riaditeľa kastingu,

ani 6-ročnú úžasnú Grace,
aby ho tento pohyb naučila.

V skutočnosti ho to nikto neučil.

A nie, ľudia, on necvičí.

Toto je však oddychová poloha ľudí
pred posadením na stoličku.

Ale bohužiaľ, ako dôsledok
súčasného ľudského učenia,

či našej kultúry,

bude tomuto dieťaťu táto poloha odobratá.

Naučia ho, že oddychová poloha
je v skutočnosti na stoličke.

A keď začne chodiť do školy,

každý deň, sedem hodín denne,

bude nútený sedieť v tejto celkom čudnej

a neľudskej pozícií.

A to neberiem do úvahy,

koľko hodín toto dieťa strávi pozeraním
rozprávky Prasiatko Peppa.

(smiech)

Podľa Britskej asociácie chiropraktikov

celkový počet ľudí, ktorí nepracujú
kvôli bolesti chrbta,

sa minulý rok zvýšil o 29 percent.

Z prieskumu vyplýva, že bolesť chrbta
spôsobilo pridlhé sedenie v jednej polohe.

Rozhodol som sa nájsť prieskum
celkového počtu 4-ročných detí,

ktoré nie sú v škole
kvôli bolesti chrbta.

Ale neverili by ste, taký prieskum som
jednoducho nevedel nájsť.

Určite vám je jasné, že si uvedomujeme to.

Sme generáciou, ktorá si sedí na zadku.

Ale chcel by som dnes dať
do pozornosti jednu vec.

A tou je ignorovanie chrbtice vo fitness,

ktorý nás láka na plnenie úloh.

Čas, váha a vzdialenosť.

Tieto sú pre väčšinu z nás
meradlom zlepšenia a pokroku.

Ako dlho dokážeš bežať?

Ako rýchlo dokážeš bežať?

Ako veľa dokážeš zdvihnúť?

Koľko opakovaní zvládneš?

Koľko kalórií dokážeš spáliť?

Ten zoznam je nekonečný.

Ale všetky sú chybné.

Žiadna z nich neberie do úvahy,
ako sa hýbeme,

či dôležitejšie,
ako sme sa kedysi vedeli hýbať.

Nič sa nedokáže porovnať alebo vyrovnať

tej výnimočnej pohyblivosti,
ktorú ste mali ako trojroční.

Štúdia z roku 2012 ukázala,
že stav našich kostí a svalov

bol druhým najväčším dôvodom
postihnutia vo svete,

ovplyvňujúc viac
než 1,7 miliardy ľudí vo svete.

Profesor Wolfe, svetový líder
v zdravotnej starostlivosti

opisuje ťažkosti spojené
s kostrosvalovými poruchami,

ako mať Ferrari bez kolies.

Ak nemáte pohyblivosť a obratnosť,

je jedno, aký zdravý je zvyšok tela.

Takže správny prístup
k zdravej fyzickej kondícií

spočíva v spätnom procese
vedúcom k úplnej pohyblivosti,

v chápaní, ako sa vaše telo hýbe,

a v schopnosti fungovať ako človek.

Jednoducho povedané, získať späť schopnosť
hýbať sa tak, ako ste sa kedysi vedeli,

keď ste mali 3 roky.

Môžeme a mali by sme sa znova
naučiť hýbať sa

z príkladov detí,

zahadzujúc tieto súčasné merania
času, váhy a vzdialenosti,

a tráviť čas odstraňovaním obmedzení,

získavajúc späť pohyblivosť,
ktorú sme kedysi mali.

To, čo zostane, je predstava nás ako detí,

na detskom ihrisku,
schopných sa hrať a hýbať,

bez strachu zo zranenia
a využívajúc celý potenciál našich tiel.

A tie ostatné výsledky,
ktoré chceme dosiahnuť,

ako chudšia postava, spevnené svaly,

ony prídu,

ako vedľajší výsledok pohybu tela tak,
akým bolo navrhnuté.

Jedno čínske porekadlo hovorí:

„Si taký starý, ako tvoja chrbtica.“

Úprimne, skôr naučím tučniakov lietať,

ako ľudí lepšie sedieť na stoličke.

Jednoducho na to nie sme navrhnutí.

Dnes vás naučím postoj
so spevneným držaním tela.

V kultúrach, u ktorých pozorujeme
chrbticu v tvare J,

sa sedacie svaly zapájajú s každým krokom.

To je jeden z dôvodov,
prečo majú také silné sedacie svaly,

ktoré napomáhajú ich krížom.

Na to, aby som vám ukázal,
ako tento postoj funguje,

budem potrebovať vašu pomoc.

Potrebujem, aby ste sa všetci postavili.

Prepáčte.

Stojte tak, aby sa vaše chodidlá dotýkali

a smerovali dopredu.

Teraz tlačte päty chodidiel proti sebe.

Nie prsty, ale päty.

Tlačte.

Tlačte.

Teraz držte.

Držte toto napätie.

Stlačte.

Chcem, aby ste si všimli,

čo sa stalo so sedacími svalmi,

ako dôsledok tlačenia nôh dokopy.

Nesústredili sme sa na tieto svaly,

sústredili sme sa na pohyb.

Toto je filozofia uprednostňovania pohybu,
o ktorej som predtým hovoril.

Sústreďte sa na pohyb,
svaly budú nasledovať.

Hýbeme sa efektívne.

Telo na túto činnosť zapája
tie správne svaly.

Státie s pätami pritlačenými k sebe
je váš nový postoj.

Ak vás tu nechám takto držať
tento postoj, kým skončím,

možno mi budete musieť zatlieskať v stoji.

(smiech)

Berúc si lekciu od môjho detského ja.

Trvalo mi dva roky, aby som v 30 rokoch
získal späť svoju oddychovú polohu.

Nie, nie.

Moju oddychovú polohu. (smiech)

(smiech)

Možno by sme si mali všetci poučiť
od nášho detského ja.

Mali by sme prestať učiť deti,
ako sedieť na zadku,

mali by sme im ísť príkladom

a hýbať sa ako ony.

Ďakujem.

(potlesk)