Akademický výskum je financovaný verejne – prečo nie je verejne prístupný?

V USA je akademický výskum verejných univerzít financovaný z daní. Prečo teda musíte platiť za drahé profitové časopisy, keď sa chcete dostať k jeho výsledkom? Erica Stone obhajuje nový a otvorený vzťah medzi verejnosťou a vzdelancami a argumentuje, že akademici by mali publikovať v prístupnejších médiách. „Funkčná demokracia vyžaduje kvalitne vzdelanú a informovanú verejnosť,“ hovorí Stone. „Nebolo by lepšie, keby výskum
neblokovali poplatky a byrokracia, ale odohrával sa priamo
pred našimi očami?“

Spomenuli ste niekedy
pri rozhovore štúdiu,

ktorú ste vlastne nečítali?

(smiech)

Bola som na káve s priateľkou

a hovorím – čítala som štúdiu,

podľa ktorej káva znižuje
riziko depresie u žien.

V skutočnosti som si prečítala iba tweet.

(smiech)

Bolo v ňom:

(smiech)

Podľa novej štúdie môže pitie kávy
znížiť riziko depresie u žien.

(smiech)

V tom tweete bol odkaz na blog
New York Times,

v ktorom hosťujúci blogger
preložil výsledky štúdie

z článku Live Science,

ktorá pôvodné informácie získala

zo stránky so správami
z Harvard School of Public Health,

ktorá citovala zhrnutie zo štúdie,

ktoré sumarizovalo štúdiu
publikovanú v akademickom časopise.

(smiech)

Je to ako 6 stupňov separácie,

akurát s výskumom.

(smiech)

Takže keď som povedala,
že som čítala štúdiu,

v skutočnosti som si prečítala 59 znakov,
ktoré zhrnuli 10 rokov výskumu.

(smiech)

Takže keď som povedala,
že som čítala štúdiu,

prečítala som si len úryvky zo štúdie,

ktoré dali dokopy štyria rôzni pisatelia,

ktorí neboli autorom.

Až potom sa to dostalo ku mne.

Tak by to byť nemalo.

No prístup k originálnemu výskumu
je zložitý,

pretože akademici pravidelne
v populárnych médiách nevystupujú.

Možno sa pýtate,

prečo akademici nevystupujú
v populárnych médiách?

Zdá sa, že by boli
dôveryhodnejším zdrojom informácií

ako odborníci z médií.

No nie?

(smiech)

V krajine s viac ako
4 100 vysokými školami a univerzitami

by to malo byť normou.

No nie je.

Ako sme teda dospeli až sem?

Na pochopenie neúčasti
odborníkov v populárnych médiách

najprv musíme pochopiť
fungovanie univerzít.

Počas posledných 6 rokov

som vyučovala na 7 rôznych
vysokých školách

v 4 rôznych štátoch.

Som zaujímavý príklad
asistujúcej učiteľky.

(smiech)

Zároveň sa snažím o titul PhD.

Vo všetkých týchto inštitúciách

výskum a proces publikácie
funguje rovnako.

Vzdelanci najprv predložia
výskum vo svojich oboroch.

Kvôli financovaniu výskumu
požiadajú o verejný alebo súkromný grant.

Po dokončení výskumu

o svojich poznatkoch napíšu prácu.

Túto prácu odošlú do príslušných
akademických časopisov.

Nasleduje proces tzv. posúdenia,

čo je vlastne kontrola iných expertov

kvôli presnosti a dôveryhodnosti.

Potom, po publikácii,

profitové spoločnosti
tieto informácie predajú

späť univerzitám a verejným knižniciam

prostredníctvom predplatného
časopisu a databázy.

Takto teda funguje systém.

Výskum, písanie, posúdenie,
publikovanie a znova dokola.

S priateľmi to voláme kŕmenie príšery.

Ako vidíte, môže to spôsobovať problémy.

Prvým problémom je, že akademický
výskum je financovaný verejne,

ale šírený privátne.

Federálna vláda minie
na výskum 60 miliárd dolárov ročne.

Podľa National Science Foundation

20 % z toho ide
na univerzity s verejným výskumom.

Ak ste dobrí v matematike,
je to 17,4 miliardy dolárov.

Z daní.

Za šírenie väčšiny verejne
financovaného výskumu

je zodpovedných iba 5 spoločností.

V roku 2014 len jedna z nich
zarobila 1,5 miliardy dolárov vo výnosoch.

Ide o veľký biznis.

Určite v tom vidíte tú iróniu.

Keď verejnosť financuje akademický výskum,

no musíme zaplatiť znova,
aby sme sa dostali k výsledkom,

platíme za to vlastne dvakrát.

Ďalším problémom je,

že väčšina akademikov
nie je veľmi motivovaná

publikovať mimo tieto
prestížne platené časopisy.

Univerzity zakladajú svoje
systémy doživotnej profesúry a povýšenia

na tom, ako často vzdelanci publikujú.

Takže knihy a články v časopisoch
sú pre nich istou formou meny.

Publikovanie článkov vám pomáha
pri nadobúdaní titulov a získaní grantu.

Akademici však nie sú odmenení
za publikovanie v populárnych médiách.

To je teda súčasný stav.

Súčasný akademický ekosystém.

Nemyslím si však, že by to tak muselo byť.

V tomto procese môžeme urobiť
niekoľko malých zmien.

Začnime pri prístupe.

Univerzity môžu zmeniť súčasný stav tým,

že vzdelancov začnú
odmeňovať za publikovanie

nielen v platených časopisoch,

ale aj vo voľne prístupných časopisoch
a populárnych médiách.

Hnutie za otvorený prístup
začína žať úspechy

v mnohých disciplínach

a našťastie si to začínajú všímať
už aj veľkí hráči.

Google Scholar sprístupnil
výskum s voľným prístupom

na vyhľadávanie,
ktoré je teraz jednoduchšie.

Kongres minulý rok predložil zákon,

ktorý navrhuje,
aby akademické výskumné projekty

s financovaním nad 100 miliónov

zaviedli politiku voľného prístupu.

NASA tohto roku sprístupnila pre verejnosť
celú svoju výskumnú knižnicu.

Ako vidíte, táto myšlienka
začína byť populárna.

No prístup nie je iba o tom,

že sa dostanete k dokumentu alebo štúdii.

Je to aj o zaistení

jednoduchého pochopenia
daného dokumentu alebo štúdie.

Prejdime teraz na interpretácie.

Nepredpokladám, že budú
vyzerať ako šesť stupňov separácie,

ktoré som uviedla predtým.

Čo keby miesto toho vzdelanci mohli
daný výskum, na ktorom pracujú,

prepracovať pre populárne médiá

a zapojiť do toho verejnosť?

Ak by k tomu došlo,

stupne separácie medzi
verejnosťnou a výskumom

by boli omnoho menšie.

Nenavrhujem teraz zjednodušenie výskumu.

Iba to, že by sme verejnosti
dali prístup k výskumu,

zmenili priestor a zamerali pozornosť
na používanie obyčajného jazyka,

aby si ho aj verejnosť,
ktorá tento výskum platí,

mohla prečítať.

Tento prístup má aj ďalšie výhody.

Zverejnenie toho, ako je nakladané
s daňovými prostriedkami

v prípade financovania výskumu,

môže začať meniť identity univerzít tak,

že už nebudú založené
iba na futbalovom tíme

alebo na tituloch, ktoré udeľujú,

ale na výskume, ktorý tam prebieha.

Keď medzi verejnosťou a vzdelancami
existuje zdravý vzťah,

podnecuje to verejnosť
na účasť na výskume.

Viete si to predstaviť?

Čo ak by sociálni vedci

pomáhali miestnej polícii
pri zmene jej školení senzitivity

a potom spoločne napísali príručku
pre budúce modelové školenia?

Alebo čo ak by miestni profesori
konzultovali s verejnými školami

pri rozhodovaní o intervencii
v prípade rizikových študentov,

a potom o tom napísali do miestnych novín?

Funkčná demokracia

si vyžaduje kvalitne vzdelanú
a informovanú verejnosť.

Nebolo by lepšie, keby výskum
neblokovali poplatky a byrokracia,

ale odohrával sa priamo pred našimi očami?

Ako študentke PhD.

je mi jasné, že kritizujem inštitúciu,
ku ktorej sa chcem pridať.

(smiech)

Je to nebezpečné,

keďže o pár rokov budem
na akademickom trhu práce.

No ak súčasným stavom akademického výskumu

je publikovanie v rámci
profitových časopisov,

ktoré sa nikdy k verejnosti nedostanú,

môžete mi veriť,
že moja odpoveď bude záporná.

Verím v inkluzívny a demokratický výskum,

ktorý zapája komunitu
a komunikuje s verejnosťou.

Chcem pracovať vo výskume
a akademickej kultúre,

kde verejnosť nie je iba
hodnotným publikom,

ale súčasťou, účastníkom.

V niektorých prípadoch dokonca expertom.

Nie je to iba

o umožnení prístupu k informáciám pre vás.

Je to o zmene akademickej kultúry
z publikovania na prax,

z rečí na činy.

Mali by ste vedieť,
že táto myšlienka, táto nádej,

neprichádza iba odo mňa.

Za mnou je mnoho vzdelancov, učiteľov,

knihovníkov a členov komunity,

ktorí sa tiež dožadujú zapojenia
viacerých ľudí do tejto konverzácie.

Verím, že sa zapojíte aj vy.

Ďakujem.

(potlesk)