Patricia Ryan: Netrvajte na angličtine!

Dlhoročná učiteľka angličtiny Patricia Ryan sa na dubajskom TEDx pýta provokatívnu otázku: Je celosvetové sústredenie sa na angličtinu brzdou v šírení skvelých myšlienok v iných jazykoch? (Napríklad: Čo ak by musel Einstein prejsť skúškami TOEFL?) Je to vášnivá obrana prekladania a zdieľania myšlienok.

Viem, čo si myslíte.

Myslíte si, že som sa stratila

a o chvíľu niekto príde na javisko

a jemne ma odprevadí naspäť na miesto.

(Potlesk)

V Dubaji sa mi to stáva stále.

„Ste tu na dovolenke, babi?"

(Smiech)

„Prišli ste navštíviť deti?

Ako dlho sa zdržíte?"

Vlastne, dúfam, že ešte chvíľku.

Žijem a učím v Perzskom zálive už

vyše 30 rokov.

(Potlesk)

A za tú dobu som videla veľa zmien.

Táto štatistika

je dosť šokujúca.

A dnes by som vám chcela porozprávať

o vytrácajúcich sa jazykoch

a globalizácii angličtiny.

Rada by som vám porozprávala o mojej kamarátke,

ktorá učila angličtinu dospelých v Abú Dabí.

A jedného pekného dňa

sa rozhodla, že ich zoberie do záhrady,

aby ich naučila prírodnú slovnú zásobu.

Ale bola to ona, kto sa na koniec učil

všetky arabské slová pre miestne rastliny

a ich použitie...

v medicíne, v kozmetike,

vo varení, bylinkárstve.

Odkiaľ to tí študenti všetko vedeli?

Samozrejme, od ich starých rodičov,

či dokonca prastarých rodičov.

Nemusím vám zdôrazňovať, aké dôležité je

vedieť komunikovať

v rámci viacerých generácií.

Smutné však je, že v súčasnosti

jazyky vymierajú

nevídaným tempom.

Každých 14 dní zomrie jeden jazyk.

A súčasne je angličtina

neohrozeným globálnym jazykom.

Mohol by tam byť súvis?

Ja teda neviem.

Viem však, že som videla mnohé zmeny.

Keď som prvýkrát prišla do Zálivu, prišla som do Kuvajtu

v čase, keď tam ešte vládli tvrdé podmienky.

Nie, až tak dávno to nebolo.

To je až príliš dávno.

Ale napriek tomu...

Zamestnala som sa v British Council

spolu s približne 25 ďalšími učiteľmi.

A boli sme prví nemoslimovia, ktorí

učili v kuvajtských štátnych školách.

Poslali nás tam, aby sme učili angličtinu,

pretože vláda chcela modernizovať krajinu

a posilniť obyvateľov prostredníctvom vzdelania.

A samozrejme, Spojené kráľovstvo profitovalo

z toho krásneho ropného bohatstva.

OK.

A tu je tá najväčšia zmena, akej som bola svedkom -

a to, ako sa výučba angličtiny

pretransformovala

zo vzájomne prospešnej činnosti na

masívny medzinárodný biznis, akým je dnes.

Nie je to už len cudzí jazyk v školskom rozvrhu.

Ani výhradná doména

matky Anglicka.

Stala sa z toho módna záležitosť

pre každý anglicky hovoriaci národ na svete.

A prečo nie?

Koniec koncov, najlepšie vzdelanie -

podľa posledného rebríčka svetových univerzít (World University Rankings) -

nájdete na univerzitách

v Spojenom Kráľovstve a USA.

Čiže, pochopiteľne, každý chce mať anglické vzdelanie.

Ale ak angličtina nie je vašim materinským jazykom,

musíte urobiť test.

A teraz, je správne

odmietnuť študenta

len na základe jazykových znalostí?

Napríklad si vezmite počítačového vedca,

ktorý je geniálny.

Bude potrebať rovnakú jazykovú úroveň, ako napríklad právnik?

To asi ťažko.

My, učitelia angličtiny, ich odmietame v jednom kuse.

Ukážeme im stopku

a zabrzdíme ich ďalší postup.

Nemôžu ďalej nasledovať svoj sen, pokým

sa nenaučia po anglicky.

Povedzme si to takto,

keby som stretla monolingválneho Holanďana,

ktorý by mal liek proti rakovine,

znemožnila by som mu štúdium na mojej Britskej Univerzite?

Asi nie.

Ale paradoxne, presne toto robíme.

My, učitelia angličtiny, sme strážcami brány.

A o tom, či je vaša angličtina dostatočná,

musíte najskôr presvedčiť nás.

Vložiť priveľkú moc do rúk

úzkeho okruhu spoločnosti

môže byť nebezpečné.

Možno by tá stopka bola príliš univerzálna.

No dobre.

Vy si však môžete povedať:

„Ale čo taký výskum?

Všetko je v angličtine."

Knihy sú v angličtine,

periodiká sú v angličtine,

ale to je sebanaplňujúce proroctvo.

Len napĺňa požiadavku na potrebu angličtiny.

A tak to pokračuje stále ďalej.

Ja sa vás pýtam, čo sa stalo s prekladom?

Keď si spomeniete na zlatý vek islamu,

vtedy prekladateľstvo prekvitalo.

Prekladali z latinčiny a gréčtiny

do arabčiny, do perzštiny,

a to sa ďalej prekladalo do

európskych germánskych

a románskych jazykov.

A tak nastal úsvit v temnom veku Európy.

Teraz ma nechápte zle,

vy všetci učitelia angličtiny,

ja nemám nič proti výučbe angličtiny.

Myslím, že je skvelé, že máme globálny jazyk.

Dnes ho potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým.

Ale som proti tomu, aby sa používal

ako prekážka.

Naozaj chceme skončiť so 600 jazykmi

s vedúcou angličtinou alebo čínštinou?

Potrebujeme viac ako toto. Kde tomu vytýčime hranicu?

Tento systém

dáva znamienko „rovná sa" medzi inteligenciu

a znalosť angličtiny,

čo je dosť nepremyslené.

(Potlesk)

A chcem vám pripomenúť,

že obri, na ktorých pleciach leží

dnešné poznanie,

nemuseli mať angličtinu,

nemuseli prejsť testom z angličtiny.

Príkladom tohto je Einstein.

Mimochodom, on bol v škole považovaný za problémového žiaka,

pretože bol dyslektik.

Ale našťastie pre svet,

nemusel spraviť skúšku z angličtiny.

Pretože s TOEFL - americkým testom

angličtiny ako cudzieho jazyka,

začali až od roku 1964.

Teraz sa s nimi roztrhlo vrece.

Existujú kvantá a kvantá skúšok z angličtiny.

A milióny a milióny študentov

ich každoročne podstupujú.

Mohlo by sa vám zdať, vám a mne,

že tieto poplatky nie sú až také vysoké,

ale v skutočnosti znemožňujú

štúdium miliónom nemajetných ľudí.

Takže ich okamžite odmietame.

(Potlesk)

Pripomína mi to titulok, ktorý som nedávno videla:

„Vzdelanie: Obrovská priepasť"

Ako, ja tomu rozumiem,

chápem, prečo sa ľudia zameriavajú na angličtinu.

Chcú poskytnúť svojim deťom najlepšie šance v živote.

A aby to dosiahli, potrebujú západné vzdelanie.

Pretože, prirodzene, najlepšie miesta

dostanú ľudia zo západných univerzít,

ako som už spomínala.

Je to ako uzavretý kruh.

OK.

Dovoľte mi povedať vám príbeh o dvoch vedcoch,

dvoch anglických vedcoch.

Robili nejaký genetický

pokus, ktorý sa týkal

predných a zadných zvieracích končatín.

Nedokázali sa však dopracovať k želanému výsledku.

Vážne nevedeli, čo majú robiť,

až kým raz neprišiel nemecký vedec,

ktorý si uvedomil, že používajú dva výrazy

pre predné a zadné končatiny,

čo genetika vôbec nerozoznáva

a rovnako ani nemčina.

Čiže bingo,

problém vyriešený.

Keď nedokážete pomenovať myšlienku,

ďalej sa nepohnete.

Ale ak iný jazyk dokáže pomenovať tú istú myšlienku,

tak môžeme pomocou spolupráce

dosiahnuť a pochopiť oveľa viac.

Moja dcéra

prišla do Anglicka z Kuvajtu.

Prírodné vedy a matematiku študovala v arabčine.

Je to arabská stredná škola.

Na gymnáziu si to musela prekladať do angličtiny.

A bola v tých predmetoch najlepšia

z triedy.

Z toho nám vyplýva,

že keď k nám prídu študenti zo zahraničia,

možno im nedávame dostatočné uznanie

za to, čo vedia,

a oni to vedia vo svojom vlastnom jazyku.

Keď zaniká jazyk,

nevieme, čo všetko strácame spolu s ním.

Toto je - neviem, či ste to teraz sledovali na CNN -

Jednu z cien "Hrdinovia CNN" (CNN Heroes) dostal

mladý pastier z Kene,

ktorý nemohol študovať v noci vo svojej dedine,

rovnako ako ostatné dedinské deti,

lebo dym z petrolejovej lampy

mu poškodzoval zrak.

A tak či tak, petroleju nikdy nebolo nazvyš,

pretože čo si už len kúpite za dolár na deň?

Tak vynašiel

solárne lampy bez nákladov.

A teraz deti v jeho dedine

dostávajú rovnaké známky v škole

ako deti, ktoré majú doma elektrinu.

(Potlesk)

Keď si prevzal svoju cenu,

povedal tieto krásne slová:

„Deti môžu spraviť z temného svetadielu,

akým je Afrika dnes,

svetadiel plný svetla.

Jednoduchý nápad

môže mať také ďalekosiahle následky.

Ľudia, ktorý nemajú svetlo,

či už fyzické alebo metaforické,

nemôžu prejsť našimi skúškami

a my sa nikdy nedozvieme, čo všetko vedia.

Nedovoľme im ani sebe zostať

v tme.

Poďme osláviť rôznorodosť.

Starajte sa o svoj jazyk.

Používajte ho na šírenie skvelých myšlienok.

(Potlesk)

Ďakujem vám veľmi pekne.

(Potlesk)