Britta Riley: Záhrada v mojom byte

Britta Riley chcela dopestovať vlastné jedlo (v jej maličkom byte). Tak ona a jej priatelia vyvinuli systém na pestovanie rastlín vo vyhodených plastových fľašiach - prostredníctvom výskumu, testovania a dolaďovania cez sociálne médiá, naraz skúšajúc mnoho alternatív a rýchlo prichádzajúc na optimálny systém. Volajme to rozptýlené "Urob si sám". A výsledok? Lahodný.

Ja, ako mnohí z vás,

som jednou z dvoch miliárd ľudí na Zemi,

ktorí žijú v mestách.

A sú dni - neviem ako u vás -

ale sú dni, keď zreteľne cítim,

ako veľmi sa spolieham na ostatných ľudí

takmer vo všetkom v mojom živote.

A niektoré dni to dokonca môže byť aj trošku desivé.

Ale to, o čom dnes budem hovoriť,

je o tom, ako práve tá vzájomná závislosť

je v skutočnosti extrémne silnou sociálnou infraštruktúrou

ktorú vlastne môžeme využiť,

aby nám pomohla vyliečiť niektoré z našich najhlbších komunálnych otázok,

ak použijeme open source ("otvorený kód") spoluprácu.

Pred pár rokmi som čítala článok

Michaela Pollana, autora z New York Times,

v ktorom tvrdil, že pestovanie nášho vlastného jedla

je jednou z najlepších vecí,

ktoré môžeme spraviť pre naše prostredie.

Bolo to uprostred zimy,

keď som to čítala,

a celkom určite som v mojom byte v New York City

nemala priestor na kopu hliny.

V podstate som sa iba chcela uspokojiť

s čítaním nového vydania časopisu Wired

a so zistením, ako v budúcnosti experti za nás

vymyslia riešenia týchto všetkých problémov.

Ale to bola vlastne podstata toho,

čo Michael Pollan písal vo svojom článku -

presne vtedy, keď prenesieme zodpovednosť

za tieto všetky veci odborníkom,

spôsobujeme také neporiadky,

aké vidíme v systéme jedla.

Z mojej práce som vedela niečo o tom,

ako NASA používa hydropóniu

na skúmanie pestovania jedla vo vesmíre.

A naozaj môžeme získať optimálny nutričný výnos

používaním nejakého typu vysokokvalitnej tekutej pôdy

v koreňovom systéme rastlín.

Pre rastlinku zeleniny

musí byť môj byt

taký cudzí ako vesmír.

Ale ja môžem ponúknuť prirodzené svetlo

a kontrolu prostredia po celý rok.

O dva roky neskôr

máme farmy v oknách,

ktoré sú vertikálne hydroponické platformy

na pestovanie jedla vo vnútri.

Funguje to tak, že na spodku je pumpa,

ktorá pravidelne posiela časť tekutej výživnej látky hore,

a tá potom steká dole cez koreňové systémy rastlín,

ktoré sú zavesené v hlinených granuliach,

takže nevznikajú žiadne nečistoty.

Svetlo a teplota sa menia

s mikroklímou každého okna,

takže farma v okne

potrebuje farmára

a ten musí rozhodnúť,

aké druhy plodín dá do svojej farmy v okne

a či ide pestovať jedlo organicky.

Farma v okne predtým nebola viac

ako len technicky komplexný nápad,

ktorý vyžadoval veľa testovania.

A ja som skutočne chcela, aby to bol

otvorený projekt, pretože hydropónia

je dnes jednou z najrýchlejšie rastúcich

oblastí patentov v Spojených štátoch

a eventuálne sa môže stať

ďalšou oblasťou ako Monsanto,

kde v ceste jedla pre ľudí stojí

veľa korporátneho intelektuálneho vlastníctva.

Tak som sa rozhodla, že namiesto vytvárania produktu

spravím to, že otvorím

tento projekt celej partii vývojárov.

Prvé systémy, čo sme vytvorili, v istom zmysle fungovali.

Totiž, v typickom okne bytu v New York City

sme boli schopní vypestovať jeden šalát týždenne.

A boli sme schopní vypestovať cherry rajčiny

a uhorky a všelijaké druhy.

Ale tých niekoľko prvých systémov

boli tie deravé, nápadné žrúty energie,

ktoré by Martha Stewart určite nikdy neschválila.

(Smiech)

Takže aby sme dali dokopy viac vývojárov,

vytvorili sme stránku sociálnych medií,

na ktorej sme publikovali dizajny,

vysvetlili sme, ako fungujú,

a dokonca sme zašli tak ďaleko,

že sme poukázali na všetky chyby.

A potom sme pozvali ľudí z celého sveta,

aby ich postavili a spolu s nami experimentovali.

Takže v súčasnosti máme

na tejto stránke 18 000 ľudí.

A farmy v oknách máme

po celom svete.

To, čo robíme,

by NASA alebo veľká korporácia

volala R&D, alebo výskum a vývoj.

Ale my to voláme R&D-I-Y,

alebo výskum a vývoj urob si sám.

Takže napríklad,

Jackson sa pridal a navrhol,

aby sme namiesto vodných púmp používali vzduchové pumpy.

Museli sme postaviť celú skupinu systémov, aby to fungovalo,

ale potom sme boli schopní

znížiť našu uhlíkovú stopu takmer o polovicu.

Tony v Chicagu robil experimenty s pestovaním

ako mnoho ďalších farmárov v oknách

a jednoducho výmenou organických živín

bol schopný dopestovať jahody

deväť mesiacov v roku v podmienkach s málo svetlom.

A farmári v oknách vo Fínsku

upravovali svoje farmy v oknách

na tmavé dni počas fínskych zím tak,

že ich vybavili LED svetielkami,

ktoré teraz robia open source a sú súčasťou projektu.

Takže farmy v oknách sa rozvíjali

prostredníctvom rýchleho procesu rôznych verzií

podobne ako pri software.

A ako pri každom open source projekte,

skutočným benefitom je súhra

medzi jednotlivými záujmami ľudí,

ktorí upravujú systémy

pre ich vlastné špecifické potreby

a všeobecné potreby.

Takže môj základný tím a ja

sa môžeme zamerať na zlepšenia,

ktoré každému skutočne niečo prinesú.

A sme schopní pozrieť sa na potreby nováčikov.

Takže urob-si-sám-ľuďom poskytujeme

voľné, veľmi dobre otestované inštrukcie,

aby ktokoľvek kdekoľvek na svete

mohol zadarmo vybudovať jeden z týchto systémov.

A tiež patent patriaci komunite,

čaká na vybavenie.

Na financovanie projektu

sme partnermi pri vytváraní produktov,

ktoré potom predávame školám a individuálnym záujemcom,

ktorí nemajú čas postaviť si svoje vlastné systémy.

V našej komunite

sa objavila určitá kultúra.

V našej kultúre je lepšie byť testerom,

ktorý podporuje ideu niekoho iného,

ako byť ten s nápadom.

Čo dostávame z tohto projektu,

je podpora pre našu vlastnú prácu,

ako aj zážitok skutočného prispievania

k environmentálnemu hnutiu inak,

ako len šróbovaním nových žiaroviek.

Ale myslím, že Eileen vyjadrila najlepšie,

čo z tohto skutočne dostávame,

a to skutočnú radosť zo spolupráce.

Vyjadruje tu, aké to je vidieť niekoho,

kto je na druhej strane sveta,

ako použije tvoj nápad, rozvinie ho,

a potom ťa ocení za tvoj príspevok.

Ak skutočne chceme vidieť širokú zmenu spotrebiteľského správania,

o ktorej hovoríme ako enviromentalisti

a ľudia produkujúci jedlo,

možno len potrebujeme zahodiť termín "spotrebiteľ"

a sledovať ľudí, ktorí niečo robia.

Open source projekty majú tentenciu mať svoj vlastný spád.

A vidíme, že R&D-I-Y

sa posunulo nad rámec fariem v okne a LEDiek

do solárnych panelov a hydroponických systémov.

Staviame na inováciach generácií,

ktoré tu boli pred nami.

A pozeráme sa vpred na generácie,

ktoré skutočne potrebujú, aby sme teraz reorganizovali naše životy.

Takže pozývame vás, aby ste sa k nám pridali

v znovuobjavovaní hodnoty

zjednotených občanov

a vo vyhlasovaní,

že my všetci sme ešte stále len priekopníci.

(Potlesk)