Netabuizovaný spôsob, ako hovoriť o menštruácii

Je to pravda, hovoriť o menštruácii privádza veľa ľudí do rozpakov. Toto tabu má však následky: v Indii 3 z 10 dievčat až do svojej prvej menštruácie netušia, čo menštruácia vlastne je. Obmedzujúce zvyky, ktoré sa s ňou spájajú, spôsobujú mladým dievčatám psychologickú ujmu. Aditi Gupta, ktorá s týmto tabu vyrastala, vedela, že chce pomôcť dievčatám, rodičom i učiteľom, aby sa mohli o menštruácii rozpraváť otvorene a bez akejkoľvek hanby. Podelí sa s nami o to, ako sa jej to podarilo.

Menzes.

Krv.

Menštruácia.

Nechutné.

Utajované.

Skryté.

Prečo?

Prirodzený biologický proces,

ktorým prechádza každé dievča a žena
každý mesiac

asi počas polovice svojho života.

Fenomén taký významný,

že od neho závisí prežitie a reprodukcia
nášho druhu.

Považujeme ho však za tabu.

Cítime sa trápne a zahanbene,
keď o ňom hovoríme.

Keď som dostala prvú menštruáciu,

povedali mi, že to je moje tajomstvo
a nesmiem o tom hovoriť.

Ani s mojím otcom či bratom.

Keď sa táto kapitola objavila
v našich učebniciach,

učiteľ biológie ju radšej preskočil.

(smiech)

Viete, čo som sa z toho naučila?

Naučila som sa, že je hanebné
o tom rozprávať.

Naučila som sa hanbiť za svoje telo.

Naučila som sa nevšímať si menzes,

aby som zostala decentná.

Výskum v Indii preukázal,

že tri z desiatich dievčat nevedia,
čo je menštruácia ani vo chvíli,

keď ju prvýkrát dostanú.

V niektorých častiach Radžastanu

je to dokonca 9 z 10 dievčat,
ktoré o nej nevedia.

Boli by ste prekvapení z toho,

že väčšina dievčat, s ktorými
som hovorila,

ktoré do svojej prvej menštruácie
o menštruácii nevedeli,

si myslela, že dostali rakovinu krvi

a čoskoro zomrú.

Hygiena počas menštruácie je
dôležitým rizikovým faktorom

pre infekciu reprodukčného traktu.

V Indii má iba 12 % dievčat a žien

počas svojho menzesu správne
hygienické návyky.

Z matematického hľadiska

sa 88 % dievčat a žien o seba nevie
počas menzesu správne hygienicky postarať.

Bola som jednou z nich.

Vyrastala som v malom meste zvanom
Garhwa v štáte Džhárkhand,

kde sa len samotný nákup hygienických
vložiek považuje za hanebný.

Takže keď som začala menštruovať,

používala som handričky.

Po každom použití som ich umyla
a znova použila.

Skladovala som ich však

v skrýši, na tmavom vlhkom mieste,

aby nik nezistil, že menštruujem.

Kvôli opakovanému umývaniu
handričky zhrubli

a často som z nich potom dostávala
vyrážky a infekcie.

Nosila som ich až 5 rokov, kým som sa
z toho mesta neodsťahovala.

Ďalší problém, ktorý menzes
priniesol do môjho života,

má sociálne obmedzenie,

ktoré sa spája s časom,
keď dievča či žena menštruuje.

Myslím, že máte predstavu,
o čom hovorím,

ale poviem pár príkladov pre tých,
ktorí ju nemajú.

Nemohla som sa dotknúť nakladaných
uhoriek ani ich jesť.

Nemohla som sedieť na pohovke či
posteli iného člena rodiny.

Po každom menzese som si musela
oprať posteľnú bielizeň.

Aj keď nebola znečistená.

Považovali ma za znečistenú

a nesmela som uctievať či sa dotýkať
akékohoľvek náboženského predmetu.

Pred vstupom do chrámov nájdete značky,

ktoré zakazujú vstup menštruujúcim
dievčatám či ženám.

Iróniou však je,

že väčšinou práve staršia žena

vnucuje tieto obmedzenia mladším
dievčatám v rodine.

Nakoniec vyrástli akceptujúc tieto
obmedzenia ako normy.

Bez akéhokoľvek zásahu

sa tento mýtus a chybná predstava

budú prenášať z generácie na generáciu.

Počas môjho pôsobenia v tejto oblasti

som sa stretla dokonca s príbehmi,

kedy dievčatá museli jesť a umývať
svoje riady oddelene.

Počas menzesu sa nesmú kúpať

a niekde ich dokonca oddelia
od ostatných členov rodiny.

Asi 85 % dievčat a žien v Indii dodržujú
jeden alebo viac

týchto obmedzujúcich zvykov každý
mesiac počas menzesu.

Viete si predstaviť, čo to spraví

so sebaúctou a sebavedomím
mladého dievčaťa?

Psychologická trauma, ktorá takto vznikne,

ovplyvňujúc jej osobnosť,

jej akademický výkon

a každý jeden aspekt jej dospievania
počas jej raných rokov formovania?

Svedomito som dodržiavala tieto
obmedzujúce zvyky 13 rokov,

kým som sa neporozprávala
s mojím priateľom Tuhinom.

Tento rozhovor nadobro zmenil moje
vnímanie menštruácie.

V roku 2009 sme sa ja i Tuhin venovali
postgraduálnemu štúdiu dizajnu.

Zaľúbili sme sa do seba a bez

problémov som sa s ním vedela
porozprávať o menzese.

Tuhin vedel o menzese veľmi málo.

(smiech)

Prekvapilo ho, že dievčatá majú
každý mesiac

bolestivé kŕče a krvácajú.

(smiech)

Veru.

Úplne ho šokovali obmedzenia, ktoré

menštruujúcim dievčatám a ženám vnucujú

ich vlastné rodiny a spoločnosť.

Aby mi pomohol s kŕčami,

hľadal na internete viac informácií
o menštruácii.

Keď sa so mnou podelil o svoje zistenia,

uvedomila som si, koľko málo
toho o menštruácii viem.

Veľa mojich názorov
boli v skutočnosti iba mýty.

Vtedy sme si to uvedomili:

ak my, tak dobre vzdelaní,

sme toho vedeli tak málo o menštruácii,

musia byť tam vonku milióny dievčat,
ktoré sú na tom rovnako.

Na naštudovanie,

lepšie pochopenie tohto problému,

som uskutočnila ročný výskum
na preskúmanie neinformovanosti

o menštruácii a jej príčine.

Hoci sa všeobecne verí, že

nevedomosť o menštruácii a mylný názor
o nej sú fenoménom dediny,

počas môjho výskumu som

zistila, že ide rovnako aj
o fenomén mesta.

Existuje aj medzi vzdelanou
mestskou triedou.

Počas rozhovorov s rodičmi a učiteľmi
som zistila,

že veľa z nich chceli dievčatá v tejto
oblasti vzdelávať skôr,

než sa začal ich menštruačný cyklus.

Avšak,

sami na to nemali vhodné prostriedky.

A keďže ide o tabu,

cítili psychologickú zábranu a hanbili sa
o menštruácii čo i len hovoriť.

V súčasnosti dostávajú dievčatá
menzes v 6. či 7. triede,

ale náš vzdelávací systém o ňom

dievčatá vzdeláva až v 8. či 9. triede.

A navyše, keďže ide o tabu,

učitelia túto tému stále radšej vynechajú.

Takže, v škole sa dievčatá o menzese
nič nedozvedia,

rodičia o ňom nehovoria.

Kde sa potom informujú?

Dve desaťročia dozadu a situácia dnes,

nič sa nezmenilo.

Podelila som sa o moje zistenia
s Tuhinom a uvažovali sme:

Čo ak by sme vymysleli niečo,

vďaka čomu by dievčatá samy
porozumeli menštruácii,

niečo, čo by pomohlo rodičom a učiteľom

bezstarostne hovoriť o menzese
s mladými dievčatami.

Počas môjho výskumu som sa

stretla s veľkým množstvom príbehov.

Išlo o príbehy dievčat
a ich zážitky počas menzesu.

Tieto príbehy vzbudili ich zvedavosť
a začali sa zaujímať

a rozprávať o menštruácii vo svojom
blízkom okolí.

O to nám presne išlo.

Chceli sme niečo, vďaka čomu
by dievčatá boli zvedavé

a chceli sa dozvedieť viac informácií.

Chceli sme využiť tieto príbehy na to,
aby sme ich učili o menzese.

Rozhodli sme sa preto vytvoriť
komiksovú knižku,

v ktorej by kreslené postavičky
stvárňovali tieto príbehy

a vzdelávali dievčatá o menštruácii
zábavným a pútavým spôsobom.

Na zachytenie dievčat v rôznych fázach
puberty

máme tri postavy.

Pinki, ktorá ešte nedostala menzes,

Jiya, ktorá počas odohrávania príbehu
dostane menzes,

a Mira, ktorá už menzes máva.

Štvrtou postavou je Priya Didi.

Prostredníctvom nej sa dievčatá dozvedia
o rôznych oblastiach dospievania

a hygiene počas menštruácie.

Počas tvorby knižky sme dbali na to,

aby žiadna ilustrácia nebola
neprijateľná a zároveň

bola kultúrne citlivá.

Počas skúšania prototypu sme zistili,
že dievčatá knižku zbožňujú.

Radi ju čítali a dozvedali sa

samy ďalšie a ďalšie informácie o menzese.

Rodičia i učitelia sa vďaka knižke
bezstarostne rozprávali

s mladými dievčatami o menzese.

Niekedy si so záujmom túto knižku
čítali aj chlapci.

(smiech)

(potlesk)

Komiksová knižka
pomohla vytvoriť priestor,

v ktorom menštruácia prestala byť tabu.

Veľa dobrovoľníkov si zobralo tento
prototyp na vzdelávanie dievčat

a vedenie seminárov o menštruácii
v 5 rôznych štátoch Indie.

Jeden dobrovoľník zobral tento prototyp,
aby vzdelával mladých mníchov

a doniesol ho do ich kláštora
v oblasti Ladak.

Vytvorili sme finálnu podobu

pod názvom „Menstrupedia Comic“
(Vzdelávací komiks o menštruácii)

a vydali ju v septembri minulého roku.

Zatiaľ sa vďaka tejto knižke

vzdelávalo viac ako 4 000 dievčat v Indii.

(potlesk)

Ďakujem.

(potlesk)

A v 10 rôznych krajinách.

Neustále prekladáme túto knižku
do rôznych jazykov

a spolupracujeme
s miestnymi organizáciami,

aby sme ju sprístupnili
v rôznych krajinách.

15 škôl v rôznych oblastiach Indie

zahrnulo túto knižku do svojho
vzdelávacieho systému

a vzdelávajú dievčatá o menštruácii.

(potlesk)

Ohromilo ma vidieť, ako sa dobrovoľníci,

jednotlivci, rodičia,
učitelia, riaditelia škôl dokážu

zjednotiť a priniesť

toto nadšenie o povedomí o menštruácii
do svojich komunít,

zabezpečiť, aby sa dievčatá dozvedeli
o menzese v správnom veku

a pomôcť tak zrušiť toto tabu.

Snívam o svete, kde menštruácia
nie je prekliatím,

nie je chorobou,

ale vítanou zmenou v živote dievčaťa.

Chcela by som

(potlesk)

Chcela by som toto ukončiť

jednou menšou žiadosťou na všetkých
prítomných rodičov:

Milí rodičia,

ak sa budete hanbiť za menzes,

budú sa aj vaše dcéry.

Buďte preto prosím ZA menzes.

(smiech)

Ďakujem.

(potlesk)