Menzes. Krv. Menštruácia. Nechutné. Utajované. Skryté. Prečo? Prirodzený biologický proces, ktorým prechádza každé dievča a žena každý mesiac asi počas polovice svojho života. Fenomén taký významný, že od neho závisí prežitie a reprodukcia nášho druhu. Považujeme ho však za tabu. Cítime sa trápne a zahanbene, keď o ňom hovoríme. Keď som dostala prvú menštruáciu, povedali mi, že to je moje tajomstvo a nesmiem o tom hovoriť. Ani s mojím otcom či bratom. Keď sa táto kapitola objavila v našich učebniciach, učiteľ biológie ju radšej preskočil. (smiech) Viete, čo som sa z toho naučila? Naučila som sa, že je hanebné o tom rozprávať. Naučila som sa hanbiť za svoje telo. Naučila som sa nevšímať si menzes, aby som zostala decentná. Výskum v Indii preukázal, že tri z desiatich dievčat nevedia, čo je menštruácia ani vo chvíli, keď ju prvýkrát dostanú. V niektorých častiach Radžastanu je to dokonca 9 z 10 dievčat, ktoré o nej nevedia. Boli by ste prekvapení z toho, že väčšina dievčat, s ktorými som hovorila, ktoré do svojej prvej menštruácie o menštruácii nevedeli, si myslela, že dostali rakovinu krvi a čoskoro zomrú. Hygiena počas menštruácie je dôležitým rizikovým faktorom pre infekciu reprodukčného traktu. V Indii má iba 12 % dievčat a žien počas svojho menzesu správne hygienické návyky. Z matematického hľadiska sa 88 % dievčat a žien o seba nevie počas menzesu správne hygienicky postarať. Bola som jednou z nich. Vyrastala som v malom meste zvanom Garhwa v štáte Džhárkhand, kde sa len samotný nákup hygienických vložiek považuje za hanebný. Takže keď som začala menštruovať, používala som handričky. Po každom použití som ich umyla a znova použila. Skladovala som ich však v skrýši, na tmavom vlhkom mieste, aby nik nezistil, že menštruujem. Kvôli opakovanému umývaniu handričky zhrubli a často som z nich potom dostávala vyrážky a infekcie. Nosila som ich až 5 rokov, kým som sa z toho mesta neodsťahovala. Ďalší problém, ktorý menzes priniesol do môjho života, má sociálne obmedzenie, ktoré sa spája s časom, keď dievča či žena menštruuje. Myslím, že máte predstavu, o čom hovorím, ale poviem pár príkladov pre tých, ktorí ju nemajú. Nemohla som sa dotknúť nakladaných uhoriek ani ich jesť. Nemohla som sedieť na pohovke či posteli iného člena rodiny. Po každom menzese som si musela oprať posteľnú bielizeň. Aj keď nebola znečistená. Považovali ma za znečistenú a nesmela som uctievať či sa dotýkať akékohoľvek náboženského predmetu. Pred vstupom do chrámov nájdete značky, ktoré zakazujú vstup menštruujúcim dievčatám či ženám. Iróniou však je, že väčšinou práve staršia žena vnucuje tieto obmedzenia mladším dievčatám v rodine. Nakoniec vyrástli akceptujúc tieto obmedzenia ako normy. Bez akéhokoľvek zásahu sa tento mýtus a chybná predstava budú prenášať z generácie na generáciu. Počas môjho pôsobenia v tejto oblasti som sa stretla dokonca s príbehmi, kedy dievčatá museli jesť a umývať svoje riady oddelene. Počas menzesu sa nesmú kúpať a niekde ich dokonca oddelia od ostatných členov rodiny. Asi 85 % dievčat a žien v Indii dodržujú jeden alebo viac týchto obmedzujúcich zvykov každý mesiac počas menzesu. Viete si predstaviť, čo to spraví so sebaúctou a sebavedomím mladého dievčaťa? Psychologická trauma, ktorá takto vznikne, ovplyvňujúc jej osobnosť, jej akademický výkon a každý jeden aspekt jej dospievania počas jej raných rokov formovania? Svedomito som dodržiavala tieto obmedzujúce zvyky 13 rokov, kým som sa neporozprávala s mojím priateľom Tuhinom. Tento rozhovor nadobro zmenil moje vnímanie menštruácie. V roku 2009 sme sa ja i Tuhin venovali postgraduálnemu štúdiu dizajnu. Zaľúbili sme sa do seba a bez problémov som sa s ním vedela porozprávať o menzese. Tuhin vedel o menzese veľmi málo. (smiech) Prekvapilo ho, že dievčatá majú každý mesiac bolestivé kŕče a krvácajú. (smiech) Veru. Úplne ho šokovali obmedzenia, ktoré menštruujúcim dievčatám a ženám vnucujú ich vlastné rodiny a spoločnosť. Aby mi pomohol s kŕčami, hľadal na internete viac informácií o menštruácii. Keď sa so mnou podelil o svoje zistenia, uvedomila som si, koľko málo toho o menštruácii viem. Veľa mojich názorov boli v skutočnosti iba mýty. Vtedy sme si to uvedomili: ak my, tak dobre vzdelaní, sme toho vedeli tak málo o menštruácii, musia byť tam vonku milióny dievčat, ktoré sú na tom rovnako. Na naštudovanie, lepšie pochopenie tohto problému, som uskutočnila ročný výskum na preskúmanie neinformovanosti o menštruácii a jej príčine. Hoci sa všeobecne verí, že nevedomosť o menštruácii a mylný názor o nej sú fenoménom dediny, počas môjho výskumu som zistila, že ide rovnako aj o fenomén mesta. Existuje aj medzi vzdelanou mestskou triedou. Počas rozhovorov s rodičmi a učiteľmi som zistila, že veľa z nich chceli dievčatá v tejto oblasti vzdelávať skôr, než sa začal ich menštruačný cyklus. Avšak, sami na to nemali vhodné prostriedky. A keďže ide o tabu, cítili psychologickú zábranu a hanbili sa o menštruácii čo i len hovoriť. V súčasnosti dostávajú dievčatá menzes v 6. či 7. triede, ale náš vzdelávací systém o ňom dievčatá vzdeláva až v 8. či 9. triede. A navyše, keďže ide o tabu, učitelia túto tému stále radšej vynechajú. Takže, v škole sa dievčatá o menzese nič nedozvedia, rodičia o ňom nehovoria. Kde sa potom informujú? Dve desaťročia dozadu a situácia dnes, nič sa nezmenilo. Podelila som sa o moje zistenia s Tuhinom a uvažovali sme: Čo ak by sme vymysleli niečo, vďaka čomu by dievčatá samy porozumeli menštruácii, niečo, čo by pomohlo rodičom a učiteľom bezstarostne hovoriť o menzese s mladými dievčatami. Počas môjho výskumu som sa stretla s veľkým množstvom príbehov. Išlo o príbehy dievčat a ich zážitky počas menzesu. Tieto príbehy vzbudili ich zvedavosť a začali sa zaujímať a rozprávať o menštruácii vo svojom blízkom okolí. O to nám presne išlo. Chceli sme niečo, vďaka čomu by dievčatá boli zvedavé a chceli sa dozvedieť viac informácií. Chceli sme využiť tieto príbehy na to, aby sme ich učili o menzese. Rozhodli sme sa preto vytvoriť komiksovú knižku, v ktorej by kreslené postavičky stvárňovali tieto príbehy a vzdelávali dievčatá o menštruácii zábavným a pútavým spôsobom. Na zachytenie dievčat v rôznych fázach puberty máme tri postavy. Pinki, ktorá ešte nedostala menzes, Jiya, ktorá počas odohrávania príbehu dostane menzes, a Mira, ktorá už menzes máva. Štvrtou postavou je Priya Didi. Prostredníctvom nej sa dievčatá dozvedia o rôznych oblastiach dospievania a hygiene počas menštruácie. Počas tvorby knižky sme dbali na to, aby žiadna ilustrácia nebola neprijateľná a zároveň bola kultúrne citlivá. Počas skúšania prototypu sme zistili, že dievčatá knižku zbožňujú. Radi ju čítali a dozvedali sa samy ďalšie a ďalšie informácie o menzese. Rodičia i učitelia sa vďaka knižke bezstarostne rozprávali s mladými dievčatami o menzese. Niekedy si so záujmom túto knižku čítali aj chlapci. (smiech) (potlesk) Komiksová knižka pomohla vytvoriť priestor, v ktorom menštruácia prestala byť tabu. Veľa dobrovoľníkov si zobralo tento prototyp na vzdelávanie dievčat a vedenie seminárov o menštruácii v 5 rôznych štátoch Indie. Jeden dobrovoľník zobral tento prototyp, aby vzdelával mladých mníchov a doniesol ho do ich kláštora v oblasti Ladak. Vytvorili sme finálnu podobu pod názvom „Menstrupedia Comic“ (Vzdelávací komiks o menštruácii) a vydali ju v septembri minulého roku. Zatiaľ sa vďaka tejto knižke vzdelávalo viac ako 4 000 dievčat v Indii. (potlesk) Ďakujem. (potlesk) A v 10 rôznych krajinách. Neustále prekladáme túto knižku do rôznych jazykov a spolupracujeme s miestnymi organizáciami, aby sme ju sprístupnili v rôznych krajinách. 15 škôl v rôznych oblastiach Indie zahrnulo túto knižku do svojho vzdelávacieho systému a vzdelávajú dievčatá o menštruácii. (potlesk) Ohromilo ma vidieť, ako sa dobrovoľníci, jednotlivci, rodičia, učitelia, riaditelia škôl dokážu zjednotiť a priniesť toto nadšenie o povedomí o menštruácii do svojich komunít, zabezpečiť, aby sa dievčatá dozvedeli o menzese v správnom veku a pomôcť tak zrušiť toto tabu. Snívam o svete, kde menštruácia nie je prekliatím, nie je chorobou, ale vítanou zmenou v živote dievčaťa. Chcela by som (potlesk) Chcela by som toto ukončiť jednou menšou žiadosťou na všetkých prítomných rodičov: Milí rodičia, ak sa budete hanbiť za menzes, budú sa aj vaše dcéry. Buďte preto prosím ZA menzes. (smiech) Ďakujem. (potlesk)