Mám 99 problémov... obrna je len jedným z nich

„Mám mozgovú obrnu. Neustále sa trasiem,“ vraví Maysoon Zayid v úvode tejto zábavnej, vtipnej prednášky. (Je fakt vtipná.) „Som ako Shakira a Muhammad Ali v jednom.“ Táto arabsko-americká komička s pôvabom a dôvtipom hovorí o svojich životných dobrodružstvách, ktoré zažila ako herečka, stand-up komička, filantropistka a obhajkyňa ľudí s postihnutiami.

Ahoj, TEDWomen, ako to ide?

(ovácie)

To nebolo dosť dobré.

Ahoj, TEDWomen, ako to ide?

(ovácie)

Volám sa Maysoon Zayid

a nie som opitá,

no doktor, ktorý ma
privádzal na svet, bol.

Rozrezal moju mamu
šiestimi rôznymi spôsobmi

šiestimi rôznymi smermi,

v priebehu čoho mňa,
malú chudinku, pridusil.

Následkom toho mám detskú mozgovú obrnu,

čo znamená, že sa neustále trasiem.

Pozrite.

Je to vyčerpávajúce.
Som ako Shakira, Shakira

a Muhammad Ali v jednom.

(smiech)

DMO nie je genetická.

Nie je to vrodená vada.
Nemôžete to chytiť.

Niekto nezaklial maternicu mojej mamy

a nemám to preto, že by moji rodičia
boli bratranec a sesternica,

čo inak sú.

(smiech)

Stáva sa to len pri nehodách,

tak, ako sa to stalo mne pri narodení.

Musím vás varovať.
Nie som zdrojom inšpirácie,

a nechcem, aby ma niekomu
v tejto miestnosti

bolo ľúto,

pretože v istej chvíli vo vašom živote

ste si i vy priali byť postihnutí.

Tak si to predstavme.

Je Štedrý Deň, ste v nákupnom centre,

jazdíte dookola a hľadáte
miesto na parkovanie,

a čo nevidíte?

Šestnásť prázdnych miest pre invalidov.

A hovoríte si, „Bože, nemohla by som byť

len tak trošku hendikepovaná?“

(smiech)

Taktiež vám musím povedať,

že mám 99 problémov
a obrna je len jeden z nich.

Ak by existovala
Olympiáda pre utlačovaných,

vyhrala by som zlatú medailu.

Som Palestínčanka, Moslimka,
som žena, som postihnutá

a žijem v New Jersey.

(smiech) (potlesk)

Ak zo seba teraz nemáte lepší pocit,
asi by ste mali mať.

Cliffside Park, New Jersey, je moje mesto.

Vždy sa mi páčilo, že moje mesto

a moje postihnutie majú

rovnaké iniciály.
(DMO je anglicky C.P.)

Taktiež milujem to,
že ak by som chcela ísť peši

z domu do New York City, mohla by som.

Mnoho ľudí s DMO nechodí,

ale moji rodičia neverili v „nedokážem“.

Mantrou môjho otca bolo,

„Ty to dáš, ty tam dohopsáš.“

(smiech)

Takže, keď moje 3 staršie sestry
zmývali podlahu,

zmývala som aj ja.

Ak moje 3 staršie sestry
chodili do štátnej školy,

moji rodičia by zažalovali školský systém,

aby zaručili, že som tam chodila aj ja,

a ak sme nedostali všetky jednotky,

všetky sme si to od mamy zlízli.

(smiech)

Otec ma naučil chodiť,
keď som mala 5 rokov,

tak že si položil moje päty na jeho nohy

a proste kráčal.

Ďalšiu taktiku, ktorú používal,
bolo, že predo mnou mával

dolárovou bankovkou
a nechal ma ju naháňať.

(smiech)

Moja túžba byť ako striptérka
bola veľmi silná

– (smiech) –

a kým nadišiel prvý deň škôlky,

chodila som ako šampión,

ktorého príliš doudierali.

Keď som vyrastala,
v meste bolo len 6 Arabov,

a všetci boli z mojej rodiny.

Teraz ich tam je 20

a stále sú všetci z mojej rodiny. (smiech)

Myslím, že si nikto ani nevšimol,
že nie sme Taliani.

(smiech) (potlesk)

Toto všetko bolo pred 11. septembrom
a predtým, ako politici

pokladali za vhodné použiť vetu
ako „Nenávidím Moslimov,“

ako volebný slogan.

Ľudia, s ktorými som vyrastala,
nemali problém s mojou vierou,

no boli veľmi znepokojení,

keď som počas Ramadánu hladovala.

Vysvetľovala som im, že mám dostatok tuku,

aby som prežila celé tri mesiace,

takže postenie sa od východu
po západ slnka je hračka.

Stepovala som na Broadwayi.

Áno, na Broadwayi. Šialené. (potlesk)

Rodičia si nemohli dovoliť rehabilitácie,

takže ma poslali do tanečnej školy.

Naučila som sa tancovať na podpätkoch,

čo znamená, že dokážem
chodiť na podpätkoch

a som z Jersey,

kde si dávame veľmi záležať na tom,
aby sme boli štýloví,

takže keď mali moje kamarátky podpätky,
mala som ich aj ja.

A keď moje kamarátky trávili leto

na plážach Jersey Shore, ja nie.

Letá som strávila vo vojnovej zóne,

pretože rodičia sa obávali,

že ak by sme sa do Palestíny nevracali

každé jedno leto,

vyrástla by z nás Madonna.

(smiech)

Letné dovolenky často zahŕňali

snahy môjho otca vyliečiť ma,

takže som pila jelenie mlieko,

podstúpila bankovanie,

bola som ponorená do Mŕtveho mora,

a pamätám si, ako ma z tej vody pálili oči

a ja som si myslela, „Funguje to! Funguje to!“

(smiech)

Ale našli sme jeden
zázračný liek a tým bola joga.

Musím vám povedať, je hrozne nudná,

ale predtým, ako som sa jej začala venovať,

som bola stand-up komička,
ktorá nedokázala stáť.

A teraz viem stáť aj na hlave.

Rodičia umocnili túto teóriu

o tom, že dokážem čokoľvek,

že žiaden sen nie je nemožný

a mojím snom bolo,

hrať v seriáli „General Hospital“.

Šla som na vysokú školu
počas pozitívnej diskriminácie

a získala skvelé štipendium na ASU,

Arizonskej štátnej univerzite,

pretože som splnila každú jednu kvótu.

Bola som niečo
ako maznáčik katedry divadla.

Všetci ma milovali.

Robila som domáce úlohy
menej inteligentným študentom,

dostala som A-čka
zo všetkých mojich predmetov,

A-čka zo všetkých ich predmetov.

Zakaždým, keď som zahrala scénu

z „The Glass Menagerie,“

moji profesori ronili slzy.

Ale nikdy ma neobsadili.

Napokon, počas môjho posledného roka,

sa ASU rozhodla
urobiť predstavenie s názvom

„They Dance Real Slow in Jackson“.

Je to hra o dievčati s DMO.

Ja som bola dievča s DMO.

Takže som začala vykrikovať,

„Konečne dostanem rolu!

Mám mozgovú obrnu!

Konečne voľná! Konečne voľná!

Vďaka ti Bože, konečne som voľná!“

Tú rolu som nedostala. (smiech)

Dostala ju Sherry Brown.

Vyrútila som sa k vedúcej katedry divadla

s hysterickým plačom,
akoby mi niekto zastrelil mačku,

aby som sa jej spýtala, prečo,

a ona mi povedala, že preto

lebo si mysleli,
že by som nezvládla kaskadérske kúsky.

Povedala som, „Prepáčte, ale ak tie
kaskadérske kúsky nezvládnem ja,

tak ich nezvládne ani postava.“

(smiech) (potlesk)

Toto bola rola,
pre ktorú som sa doslova narodila

a oni ju dali herečke bez obrny.

Vysoká škola imitovala život.

Hollywood má škaredú históriu

obsadzovania telesne schopných hercov

do úloh invalidov.

Po promóciách
som sa presťahovala späť domov

a moja prvá herecká úloha bola

ako komparz v telenovele.

Môj sen sa plnil.

A vedela som,
že budem veľmi rýchlo povýšená

z „nech sa páči, večera“
na „strelenú najlepšiu kamarátku“.

Ale namiesto toho som zostala
velebeným kusom nábytku,

ktorý ste mohli spoznať
len podľa zadnej strany mojej hlavy,

a začalo mi byť jasné,

že vedúci kastingu

neobsadzujú kypré,
etnické, invalidné herečky.

Obsadzujú len dokonalých ľudí.

No našli sa aj výnimky.

Vyrastala som
pri sledovaní Whoopi Goldberg,

Roseanne Barr, Ellen,

a všetky tieto ženy
mali jednu vec spoločnú:

boli to komičky.

Takže som sa stala komičkou.

(smiech) (potlesk)

Mojou prvou prácou
bolo voziť slávnych komikov

z New York City
na vystúpenia v New Jersey.

Nikdy nezabudnem
na tvár prvého komika, ktorého

som kedy viezla, keď si uvedomil

že sa ženie
dolu New Jersey Turnpike v aute,

ktoré šoféruje ženská s DMO.

Vystupovala som v kluboch po celej Amerike

a vystupovala som
taktiež na Blízkom východe,

bez cenzúry a nezahalená.

Niektorí ľudia hovoria, že som prvý

stand-up komik v arabskom svete.

Nikdy som si nenárokovala na prvého,

no viem, že nikdy nepočuli

tú škaredú klebetu, že ženy nie sú vtipné,

a prídeme im šialene zábavné.

V roku 2003 sme,
môj brat od inej mamy a otca,

Dean Obeidallah, a ja

odštartovali New Yorkský
Arabsko-Americký Komediálny Festival,

teraz má 10. výročie.

Naším cieľom bolo zmeniť negatívny pohľad

na Arabských Američanov v médiách,

pričom tiež pripomínať vedúcim kastingu,

že Juhoázijčan a Arab nie sú synonymá.

(smiech)

Dostať Arabov do hlavného prúdu
bolo omnoho jednoduchšie,

než zdolať výzvu akú predstavovala

stigma voči postihnutým.

Veľký prelom pre mňa prišiel v roku 2010.

Bola som pozvaná ako hosť

na televíznu show

„Countdown With Keith Olbermann.“

Napochodovala som tam
ako na maturitný ples,

a oni ma dotiahli do štúdia

a posadili na kolieskovú,
otáčaciu stoličku.

Takže som sa pozrela
na stage manažérku a hovorím,

„Prepáčte, mohla by som
dostať inú stoličku?“

A ona sa na mňa pozrela a povedala,

„Päť, štyri, tri, dva ...“

A vysielali sme naživo.

Takže som sa musela zakvačiť o stôl,

aby som počas prenosu neušla
so stoličkou mimo záber.

Po rozhovore som bola strašne rozčúlená.

Konečne som dostala šancu
a ja som ju premrhala

a bola som presvedčená,
že ma už nikdy nepozvú.

Ale nielen že ma
pán Olbermann pozval znova,

urobil zo mňa trvalého prispievateľa

a prilepil mi stoličku.

(smiech) (potlesk)

Počas toho, ako som bola
s Ketihom Olbermannom

na obrazovke, som zistila,

že ľudia na internete sú svine.

Hovorí sa, že deti sú kruté,

ale nikdy si zo mňa nerobili srandu,
keď som bola dieťa, alebo dospelá.

Zrazu sa moje postihnutie rieši na webe.

Zvykla som si pozrieť videá

a zbadala komentáre ako,

„Hej, prečo so sebou hádže?“

„Hej, čo je retardovaná?“

A môj obľúbený, „Chudinka teroristka
s plastelínovou hubou.

Čím trpí?

Mali by sme sa za ňu modliť.“

Jeden komentujúci dokonca navrhol,

že by sa moje postihnutie
malo pridať k záverečným titulkom:

scenáristka, komička, obrna.

Postihnutie je tak očividné ako rasa.

Ak vozičkárka nevie zahrať Beyoncé,

potom Beyoncé nevie zahrať vozíčkárku.

Invalidi sú najväčšou –

Áno, zatlieskajte tomu, človeče.

(potlesk)

Ľudia s postihnutím sú najväčšou menšinou

na svete a máme najmenšie zastúpenie

v zábavnom priemysle.

Doktori hovorili, že nebudem chodiť,

no som tu pred vami.

No ak by som vyrastala
so sociálnymi médiami,

nemyslím si, že by som bola.

Dúfam, že spolu

dokážeme vytvoriť pozitívnejší pohľad

na postihnutých v médiách
a každodennom živote.

Možno ak by existovalo
viac pozitívnych pohľadov,

podporovalo by to
menej nenávisti na internete.

Alebo možno nie.

Možno stále treba na výchovu

našich detí celú dedinu.

Moja kľukatá cesta ma doviedla

na niekoľko fantastických miest.

Kráčala som po červenom koberci

po boku televíznej divy Susan Lucci

a ikonickej Lorraine Arbus.

Hrala som vo filme s Adamom Sandlerom

a pracovala s mojím idolom,

skvelým Daveom Matthewsom.

Precestovala som svet ako headliner

Arabs Gone Wild.

Bola som delegátkou

reprezentujúcou skvelý štát New Jersey

na DNC v roku 2008.

A založila som Maysoon's Kids,

charitu ktorá sa snaží

dať utečeneckým deťom z Palestíny

kúsok šance, ktorú dali mne moji rodičia.

Ale moment, ktorý vyniká najviac,

bol ten keď – okrem tohto momentu –

(smiech) (potlesk)

moment, ktorý vyniká najviac,

bol ten, keď som vystupovala

pre muža, ktorý lieta ako motýľ

a bodá ako včela,

má Parkinsona a trasie sa tak ako ja,

Muhammada Aliho.

(potlesk)

To bolo jediný krát,

kedy ma môj otec videl vystupovať naživo,

a túto prednášku chcem
venovať jeho pamiatke.

(po arabsky)

Volám sa Maysoon Zayid

a ak ja dohopsám, vy dohopsáte tiež.

(potlesk)