Sir Ken Robinson: Nastolme revolúciu vo vzdelávaní!

V tomto trefnom a vtipnom príspevku nadviazuje na svoju skvelú prednášku z roku 2006. Predkladá nám ako radikálne prejsť od štandardizovaných škôl k učeniu šitému na mieru - a to vytvorením podmienok, za ktorých môže prirodzené nadanie detí prekvitať.

Bol som tu pred štyrmi rokmi

a pamätám si, že v tej dobe

prednášky neboli zverejňované online,

ale si ich TEDáci odniesli v krabici

ako sadu DVD-éčiek,

ktorú založili do police, kde trčí dodnes.

(Smiech)

Chris mi zavolal

týždeň po mojej prednáške

hovoriac "Začneme ich zverejňovať online.

Môžeme dať online Tvoju? Ja som mu povedal "Jasné".

A za štyri roky,

ako som povedal, ju videli štyri...

Teda ztiahli si ju štyri milióny ľudí.

Myslím, že sa vynásobením tak 20-timi

dostaneme počet ľudí, ktorí ju videli.

A ako Chris vraví, ľudia sú hladový

po videách so mnou.

(Smiech)

(Potlesk)

... cítite ho tiež?

(Smiech)

Takže cela tato udalosť je moja premyslená mediálna kampaň

s účelom vytvoriť pre Vás ďalšie video, takže tu je.

(Smiech)

Al Gore hovoril,

na tej istej TED konferencii ako ja pred štyrmi rokmi,

o klimatickej kríze.

Zmienil som sa o tom

na konci mojej vtedajšej prednášky.

Rad by som na to teda nadviazal,

pretože som mal, úprimne povedané, len 18 minút.

Takže, ako som hovoril...

(Smiech)

Viete, ma pravdu.

Myslím si, že zjavne je vážna klimatická kríza.

A ak tomu ľudia neveria, mali by chodiť častejšie von.

(Smiech)

Myslím si však, že je tu i druhá kríza klímy,

ktorá je rovnako vážna,

s rovnakým pôvodom

a ktorou sa musíme zaoberať s rovnakou vážnosťou.

A tým mám na mysli -

možno si poviete, "Pozri, neblazni.

Ja už mám jednu klimatickú krízu,

ďalšiu už nepotrebujem."

Toto však nie je kríza prírodných zdrojov,

i keď ta, verím, že je skutočná,

ale kríza ľudských zdrojov.

Verím, že v podstate

ako i mnoho prednášateľov za posledné dni povedalo,

že len veľmi biedne používame

svoje nadania.

Veľmi veľa ľudí sa potáca životom

bez toho, aby len zistili v čom tkvie ich talent,

alebo či vôbec nejaký majú, čo stojí za reč.

Stretávam rôznych ľudí,

ktorí si nemyslia, že by boli v niečom dobrí.

Vlastne, teraz delím svet do dvoch skupín.

Jeremy Bentham, významný utilitaristický filozof

raz vypichol tento argument.

Povedal, že "Na svete sú dva druhy ľudí,

tí, ktorí delia svet na dva typy

a tí, ktorí nie."

(Smiech)

Nuž, ja ho delím.

(Smiech)

Stretávam množstvo ľudí,

ktorých nebaví to čo robia.

Proste ho nejako tak žijú,

až sa s nim eventuálne zmieria.

Netešia sa z toho, čo robia.

Prežijú ho, namiesto aby ho žili.

a čakajú na víkend.

Tiež však stretávam ľudí,

ktorí milujú svoju prácu

a nevedia si predstaviť robiť niečo iné.

Keby ste im povedali, že "Prestaňte s tým", nechápali by, o čom hovoríte.

Pretože to nie je o tom, čo robia, ale čím sú. Vravia,

"Ale to som ja, vieš.

Bolo by odo mňa hlúpe s tým prestať, lebo

to hovorí k môjmu skutočnému ja."

A netýka sa to zrovna dostatočného počtu ľudí.

Skôr naopak, myslím si,

že sa to týka menšiny ľudí.

Myslím si, že je pre to

veľa dôvodov.

Jedným z hlavných

je vzdelávanie,

pretože vzdelanie svojim spôsobom

dislokuje mnohých ľudí

mimo ich prirodzeného talentu.

Ľudské zdroje sú ako prírodné zdroje,

často ležia schované v hĺbke.

Musíte ich hľadať.

Neležia len tak na povrchu.

Treba vytvoriť podmienky, za ktorých sa ukážu.

A môžete si myslieť, že

vzdelanie tomu napomáha.

Príliš často však nie.

Každý vzdelávací systém na svete

dnes prechádza premenou.

Nestačí to však.

Reformovanie nepomôže,

pretože len zlepšuje chybný model.

Čo potrebujeme-

to slovo bolo použité veľakrát za posledných pár dní-

je nie evolúciu,

ale revolúciu vo vzdelávaní.

Je potrebne súčasný systém pretransformovať

na niečo iné.

(Potlesk)

Jednou z ozajstných výziev

je od základov inovovať

vzdelávanie.

Inovovať je zložité,

pretože to znamená robiť niečo,

čo pre väčšinu ľudí zväčša nie je ľahké.

Znamená to zapochybovať o tom, čo pokladáme za samozrejmé,

čo považujeme za zrejmé.

Veľkým problémom reformy

alebo transformácie

je tyrania zdravého sedliackeho rozumu,

a vecí, o ktorých si ľudia myslia, že

"no, inak to ani nemôže byt spravené, lebo vždy sa to robilo takto."

Nedávno som natrafil na skvelý citát od Abrahama Lincolna,

ktorý by ste podľa mňa asi radi teraz počuli.

(Smiech)

V decembri 1862

povedal na druhom výročnom stretnutí Kongresu,

Mal by som ešte dodať, že nemám ani poňatia, že čo sa práve vtedy dialo.

Americkú históriu sa v Británii neučíme.

(Smiech)

Tajíme ju. Viete, je to našou taktikou.

(Smiech)

Bezpochyby sa dialo čosi fascinujúce v decembri 1862,

čo Američania medzi nami

poznajú.

Povedal toto:

"Dogmy

kľudnej minulosti

sú nepostačujúce búrlivej súčasnosti.

Príležitosť

je naplnená ťažkosťami,

my ale musíme rásť s touto príležitosťou."

Milujem to.

Nie dorásť na ňu, ale rásť s ňou.

"Tak ako čelíme novým okolnostiam,

musíme i premýšlať inak.

a konať inak.

Musíme oslobodiť sami seba

a až potom zachránime našu vlasť."

Milujem slovo "oslobodiť".

Viete, čo znamená?

Že sme spútaný myšlienkami,

ktoré považujeme za samozrejmé

ako prirodzené usporiadanie sveta, ako spôsob akým veci sú.

A mnoho našich myšlienok

nebolo rozvíjaných aby vyhovovala podmienkam v tomto storočí,

ale na riešenie okolnosti minulých storočí.

Naše mysle sú nimi ale stále hypnotizované.

A my sa od niektorých z nich musíme oslobodiť.

Ľahšie sa ale o tom hovorí, ako s tým niečo robí.

Je mimochodom veľmi ťažké vedieť, čo považujete za samozrejmé.

Je to preto, lebo to považujeme za samozrejmé.

Dovoľte mi spýtať sa vás niečo, čo možno považujete za samozrejmé.

Koľkí tu máte viac ako 25 rokov?

To nie je niečo, čo považujete za samozrejmé.

Určite to viete.

Má tu niekto menej ako 25 rokov?

Skvelé. Teraz všetci nad 25

zdvihnite ruky, či nosíte náramkové hodinky?

To je nás dosť veľa, nie?

Spýtajte sa to isté v miestnosti plnej tínejdžerov.

Tínejdžeri nenosia náramkove hodinky.

Niežeby by nemohli alebo to nemali dovolené,

len sa často rozhodnú ich nenosiť.

A dôvod je, že sme boli vychovaní

v preddigitálnej kultúre, tí z nás, ktorí máme viac ako 25.

A tak my, ak chceme vedieť koľko je hodín,

musíme nosiť čosi, čo nám to povie.

Deti dnes žijú v digitalizovanom svete,

kde čas nájdu všade.

Nechápu k čomu mať hodinky.

A vy ich mimochodom tiež nemusíte nosiť,

akurát ste boli na to zvyknutý a tak v tom pokračujete.

Moja dcéra Kate, ktorá má 20 rokov, nikdy nenosí hodinky.

Prečo by aj mala.

Povie, "Je to jednofunkčné zariadenie."

(Smiech)

"Nuž, aké chabé to je?"

Ja odpoviem "Nie, nie, ukazujú tiež dátum."

(Smiech)

"Majú viacero funkcií."

Ale vidíte, existujú veci, ku ktorým bývame ,,zotročený" naším vzdelaním.

Dovoľte mi uviesť zopár príkladov.

Jeden z nich je myšlienka o linearite,

že ak začnete tu a pôjdete danou dráhou,

a ak spravíte všetko správne, skončíte takto

nastavení po zvyšok života.

Každý rečník na TEDe povedal implicitne,

a niekedy explicitne, odlišný príbeh.

že život nie je lineárny ale organický.

Budujeme naše životy symbiotický

s tým ako objavujeme svoje nadanie,

vzhľadom k podmienkam, ktoré nám naše nadanie pomáha vytvoriť.

Viete, stali sme sa posadnutí

touto rozprávkou o linearite.

A vrcholom vzdelávania

je dostať sa na výšku.

Myslím, že sme podľa mňa posadnutí posielaním ľudí na výšku,

či určitý druh výšky.

Nemyslím tými, že by ste nemali ísť na výšku, lež nie všetci musia isť

a nie všetci musia ísť práve teraz.

Možno tam pôjdu neskôr, nie hneď.

Prednedávnom som bol hore v San Francisku

podpisovať knihy.

Bol tam jeden pán, v 30-tich rokoch, ktorý si tam kupoval knihu.

A ja som sa ho opýtal: "Čo robíte?"

Povedal:"Som požiarnik."

Ja som povedal: "Ako dlho sTE požiarnikom?"

On "Vždycky, vždycky som bol požiarnikom."

A ja som povedal: "No a kedy ste sa tak rozhodol?"

Povedal, že už ako malý chlapec. Vravel ale, že v škole to bol pre neho problém,

pretože tam chcel byť každý požiarnikom.

Povedal: "Ja som ale chcel byť požiarnikom."

"Keď som chodil do vyššieho ročníka,

učitelia ma nebrali vážne.

Hlavne jeden učiteľ ma nebral vážne.

Hovoril, že si zahadzujem život,

ak sa tak rozhodnem,

že by som mál isť na výšku, a stať sa v niečom odborníkom,

že mám na to,

a že len zahadzujem svoj talent."

Povedal: "Bolo to ponižujúce,

lebo to povedal pred celou triedou a ja som sa cítil hrozne.

Ale tak som to cítil a akonáhle som skončil školu,

uchádzal som sa u požiarnikov a bol prijatý."

Povedal mi: "Viete, práve som na neho myslel,

na toho učiteľa, pred pár minútami počas vašej prezentácie",

povedal:"pretože pred šiestimi mesiacmi

som mu zachránil život."

(Smiech)

"Bol vo vraku auta

a ja som ho vytiahol, oživil,

a zachránil som tiež jeho manželku."

Povedal: "Myslím, že teraz už o mne zmýšľa lepšie."

(Smiech)

(Potlesk)

Viete, podľa mňa

ľudské komunity závisia na

rôznorodosti talentov,

nie na ojedinelých koncepciách schopností.

A v jadre našich problémov -

(Potlesk)

Jadro problému

spočíva v pretvarovaní nášho povedomia o schopnostiach

a inteligencii.

Ta vec s linearitou je problém.

Po príchode do L.A.,

pred deviatimi rokmi,

som narazil na programové prehlásenie

- dobre mienené -

v ktorom bolo napísane: "Vysoká škola začína v škôlke."

Nie, nezačína.

(Smiech)

Nezačína.

Keby sme mali čas, mohol by som to rozviesť, ale nemáme.

(Smiech)

Škôlka začína v škôlke.

(Smiech)

Môj známy raz povedal,

"Viete, trojroční nie sú polovicou šesťročných."

(Smiech)

(Potlesk)

Sú trojroční.

Ako sme však počuli v tomto poslednom bloku,

v súčasnosti je tak veľká konkurencia dostať sa do škôlky,

dostať sa do tej správnej škôlky,

že kvôli tomu robia ľudia prijímacie pohovory už v troch rokoch.

Deti sediace pred nezaujatou porotou,

viete, s ich životopismi,

(Smiech)

Listujú ich a hovoria "A to je ako všetko?"

(Smiech)

(Potlesk)

"Si na svete už 36 mesiacov a to je všetko?"

(Smiech)

"Nič si nedosiahol, priznaj si to.

Ako vidím, strávil si prvých šesť mesiacov len kojením."

(Smiech)

Vidíte, je to poburujúci prístup, ale láka ľudí.

Ďaľším veľkým problémom je konformita.

Postavili sme náš vzdelávací systém na

fast food modele.

Hovoril o tom Jamie Oliver predošlé dni.

V cateringu sú dva modely zabezpečenia kvality.

Jedným je fast food,

kde je všetko štandardizované.

Druhým sú veci ako Zagat a Michelin reštaurácie,

kde nie je štandardizované nič,

sú vytvorené na mieru do lokálnych podmienok.

My sme sa zapredali fast food modelu vzdelávania.

Ochudobňuje to nášho ducha a energiu

v takej miere ako fast food vyčerpáva naše fyzické telá.

(Potlesk)

Myslím si, že tu treba rozoznávať zopár vecí.

Jednou je, že ľudský talent je neskutočne rôznorodý.

Ľudia majú veľmi odlišné danosti.

Prednedávnom som prišiel na to,

že ako dieťa som dostal gitaru

približne v tom istom veku ako Eric Clapton dostal jeho.

Viete, Erikovi to sadlo, poviem len toľko.

(Smiech)

Svojim spôsom nie mne.

Nepodarilo sa mi tu vec rozbehnúť

bez ohľadu na to, ako často a ako silno som do toho udieral-

Proste to nešlo.

Nie je to však len o tom.

Je to o zápale.

Často sú ľudia dobrý v niečom, čo ich nezaujíma.

Je to o zápale

a tom, čo nadchýna nášho ducha a energiu.

Ak robíte to, čo milujete, a ste v tom dobrí,

čas potom plynie úplne inak.

Moja žena práve dopísala román

a myslím si, že je to skvelá kniha,

ale mizla pri tom na nekonečné hodiny.

Viete, že ak robíte niečo, čo milujete,

hodina pripadá ako päť minút.

Ak robíte niečo, čo nerezonuje s vašim duchom,

päť minút sa zdá byť ako hodina.

Dôvodom, prečo sa tak veľa ľudí rozhodne nezúčastniť sa vzdelávania,

je že to jednoducho nenaplňuje ich ducha,

nenaplňuje ich energiu alebo zápal.

Myslím si teda, že musíme zmeniť metafory.

Musíme upustiť od zásadne industriálneho modelu vzdelávania,

výrobného modelu

založeného na linearite

a konformite a šaržovaní ľudí.

Musíme prejsť k modelu

založenom viac na princípoch poľnohospodárstva.

Musíme rozpoznať, že rozkvet ľudstva

nie je mechanickým procesom,

ale organickým procesom.

A nemôžete predpovedať výsledok ľudského vývoja,

všetko čo môžete, rovnako ako farmár,

je vytvoriť podmienky za ktorých

začnú rozkvitať.

Keď sa teda pozrieme na reformovanie vzdelávania a jeho transformáciu,

nie je len o tom naklonovať systém.

Existujú vynikajúce systémy, ako napríklad KIPPs, to je výborný systém.

Existuje veľa vynikajúcich modelov.

Ide o to prispôsobiť to vašej situácii

a personalizovať vzdelávanie

na mieru tím, ktorých učíme.

A práve v tom spočíva

odpoveď na budúcnosť,

pretože teraz už nejde o vytvorenie nového riešenia,

ale o vytvorenie hnutia vo vzdelávaní,

v rámci ktorého ľudia rozvíjajú vlastné riešenia

s externou pomocou založenou na personalizovaných osnovách.

V tejto miestnosti

sa nachádzajú ľudia, ktorí reprezentujú

výnimočných jedincov v obchode,

v oblasti multimédií, či internetu.

Tieto technológie

spolu s jedinečným nadaním učiteľov

vytvárajú príležitosť vniesť revolúciu do vzdelávania.

Apelujem na Vás, zapojte sa,

pretože je to nevyhnutné nielen pre nás,

ale aj pre budúcnosť našich detí.

Musíme ale prejsť od priemyselného

k poľnohospodárskemu modelu,

v rámci ktorého môže každá škola prekvitať,

a kde deti budu život zažívať.

Alebo to bude doma, ak sa rozhodnú biť vzdelávané

v rámci ich rodín alebo s priateľmi.

Počas týchto pár dní

sa veľa hovorilo o snoch.

Chcem len veľmi v krátkosti -

včera večer na mňa veľmi zapôsobili piesne Natalie Merchant,

vracajúce sa k starým básniam.

Chcel by som vám prečítať veľmi krátku báseň

napísanú W.B. Yeatsom, ktorého asi poznáte.

Tieto verše napísal svojej láske

Maud Gonne,

oplakávajúc fakt, že

jej nemohol dať to, čo podľa neho od neho chcela.

Napísal: "Mám niečo iné, ale možno to nie je nič pre teba."

Píše:

"Keby som mal šaty nebom vyšívané,

Zdobené zlatým

a strieborným svitom,

Z látok modrých a sivých

a tmavých ušité,

ako keď zmrákanie a príchod noci nastane,

Rozprestrel by som ich k tvojím nohám.

Ale chudobný som,

mám iba moje sny.

Predkladám ti k nohám moje sny.

Kráčaj zľahka,

pretože po mojich snoch teraz kráčaš i ty.

A každý deň, po celom svete

nám naše deti k nohám kladú svoje sny.

A my by sme mali kráčať zľahka.

Ďakujem vám.

(Potlesk)

Veľmi pekne ďakujem.