Afra Raymond: Tri mýty o korupcii

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia Trinidad a Tobago vďaka rope nesmierne zbohatlo. Ale v roku 1982 bola odhalená šokujúca pravda: dva z každých troch dolárov určených na rozvoj krajiny boli premárnené alebo ukradnuté. To mátalo Afru Ramonda dlhých 30 rokov. Raymond hovorí o korupcii vo vláde v minulosti a dnes, ako aj o novom koncepte finančného zločinu. (Natočené na TedxPortofSpain.)

Dnes chcem hovoriť

o korupcii.

Korupcia je definovaná

ako zneužitie svojej dôvernej pozície

pre vlastný úžitok alebo,
ako v prípade tohto kontextu,

našich priateľov, rodiny alebo finančníkov.

Rozumiete? Priatelia, rodina a finančníci.

Musíme však pochopiť, čo
my rozumieme pod korupciou

a takisto musíme pochopiť,

že o nej nemáme pravdivú predstavu
a mali by sme si to pripustiť.

Nájdime odvahu a pripusťme si to,

aby sme mohli zmeniť spôsob,
akým sa k nej staviame.

Po prvé tu máme obrovský mýtus číslo jeden,

podľa ktorého korupcia nie je vlastne zločin.

Keď sa stretneme s priateľmi alebo rodinou

a rozoberáme zločinnosť v našej krajine,

kriminalitu v Belmonte,
Diegu alebo v Marabelle,

nehovoríme o korupcii.

Je to tak.

Keď Policajný komisár hovorí
v televízii o kriminalite,

korupciu nespomína.

A takisto vieme, že ani keď
Minister národnej bezpečnosti

hovorí o kriminalite,
nemá na mysli korupciu.

Chcem tým povedať, že ide o zločin.

Ide o ekonomický zločin, pretože sa spája
s drancovaním peňazí daňových poplatníkov.

Korupcia vo verejnej a súkromnej
sfére je dennou realitou.

Keďže pracujem v súkromnom sektore,

viem vám s istotou povedať, že
v ňom existuje obrovská korupcia,

v sektore, ktorý nemá nič spoločné s vládou.

Podplácanie a úplatky a všetko,
čo sa deje za zavretými dverami

sa odohráva aj v súkromnom sektore.

Dnes sa však chcem sústrediť
na korupciou vo verejnej sfére,

v ktorej svoju úlohu zohráva
aj súkromný sektor.

Druhým podstatným mýtom,
ktorému treba porozumieť,

pretože tieto mýty musíme zničiť,

vyvrátiť, spochybniť a zosmiešniť,

druhým dôležitým mýtom,
ktorému treba porozumieť,

je ten, ktorý hovorí,

že korupcia je len malým problémom,

ak vôbec predstavuje
nejaký problém, je malý,

v skutočnosti len okolo 10 až 15 percent

a korupcia vždy existovala
a pravdepodobne aj vždy bude

a nemá význam prijímať nové zákony,
pretože aj tak nimi veľa nezmôžeme.

Chcem vám takisto ukázať,

že ide o veľmi nebezpečný mýtus,
veľmi nebezpečný.

Je súčasťou mylnej mienky verejnosti.

Chcem takisto hovoriť o udalostiach

spred tridsiatich rokov.

Momentálne sme na ostrovoch
Trinidad a Tobago,

malej Karibskej krajine, bohatej na prírodné zdroje,

ktorá na začiatku 70-tych rokov nesmierne zbohatla,

čo bolo spôsobené zvýšením
cien ropy na celom svete.

Voláme ich "ropodoláre".
Štátna pokladnica bola plná peňazí.

A je iróniou,

že sa práve nachádzame v Centrálnej banke.

Ako vidíte, história je plná irónie.

Momentálne sa nachádzame v Centrálnej banke,

ktorá je zodpovedná za mnoho vecí,
o ktorých budem hovoriť.

Jasné? Hovoríme o nezodpovednosti vo verejnej sfére.

Hovoríme o tom, že najbližšia veža za terasou,

patrí Ministerstvu financií,

s ktorým nás dnes veľa spája,

takže práve sa nachádzame vo vašom centre.

(Potlesk)

Po prvé chcem hovoriť o tom,

že keď pred 40 rokmi naša krajina zbohatla,

začali sme, naša vláda začala

sériu medzivládnych opatrení,

ktoré mali spôsobiť rýchly rozvoj našej krajiny.

A niektoré z najväčších projektov v krajine

boli postavené práve na základe
medzivládnych opatrení

v spolupráci so svetovými lídrami,

ako Spojené štáty Americké,
Británia, Francúzsko, atď.

A ako som povedal, dokonca i táto budova,
a to je jedna z najväčších irónií,

i táto budova bola súčasťou komplexu,

zvaného Dvojičky (pozn.prekl.: miestny názov
pre najvyššiu budovu v Trinidade a Tobagu).

Celá tá situácia sa stala natoľko poburujúcou,

že bola vymenovaná vyšetrovacia komisia,

ktorá pred tridsiatimi rokmi,
v roku 1982, vydala správu,

správu Ballah, pred tridsiatimi rokmi,

a plnenie medzivládnych dohôd
bolo okamžite zastavené.

Vtedajší premiér hovoril na stretnutí Parlamentu

o rozpočte a povedal niečo,
na čo nikdy nezabudnem.

Jeho slová vošli priamo tu.
Bol som vtedy mladý.

Jeho slová zasiahli moje srdce.

A povedal toto.
Skúsme, či táto vecička funguje.

Vidíte to? Áno.

Povedal presne toto.

Povedal, že v skutočnosti

dva z každých troch "ropodolárov",

ktoré sme minuli,
peniaze daňových poplatníkov,

boli premárnené alebo ukradnuté.

Takže 10 až 15 percent je čisté klamstvo.

Ako sa hovorí, je to bájka.
Zabudnite na ňu.

Je pre malé deti. A my sme dospelí ľudia,

ktorí sa snažia riešiť situáciu v našej spoločnosti.

Jasné? Toto je skutočná veľkosť problému.

Dve tretiny peňazí boli ukradnuté alebo premárnené.

A to bolo pred 30 rokmi.
Ballah bol v roku 1982.

A čo sa zmenilo?

Nechcem odkrývať nepríjemné tajomstvá

pred celým svetom, ale musím.

Pred štyrmi mesiacmi sme zažili ústavný škandál.

Zvaný aj fiasko Odsek 34,

ktorý je podozrivým zákonom,
a hovorím to na rovinu, tak ako to je,

podozrivým zákonom,

prijatým v podozrivom čase,

ktorý prepustil niektorých podozrivých. (Smiech)

A nazvali to, tých ľudí zapojených
do tohto škandálu nazvali

Obvinení z Piarco Airport.

Dnes budem hovoriť podľa vlastného slovníka.

Oni sú tí Obvinení z Piarco Airport.

Išlo o ústavný škandál prvého stupňa

a ja som ho nazval
"Spiknutie na zneužitie Parlamentu".

Najvyššia inštitúcia v našej krajine bola zneužitá.

Máme dočinenia so skazenými ľuďmi

hospodárskej a finančnej povahy.

Dochádza vám, aký vážny je tento problém?

Uskutočnil sa obrovský protest.
Mnohí z nás

sa rôznymi spôsobmi toho protestu zúčastnilo.

A čo je ešte dôležitejšie,
Americké veľvyslanectvo sa sťažovalo,

takže Parlament bol opäť rýchlo zvolaný

a zákon bol zrušený,
vyhlásený za neplatný.

To je slovo, ktoré používajú právnici.
Vyhlásený za neplatný.

Ale pointa spočíva v tom,

že Parlament bol klamaný počas
celého priebehu udalostí,

pretože v skutočnosti sa stalo,

že kvôli podozrivému prijatiu toho zákona,

bol v skutočnosti prijatý

počas víkendu, kedy sme
oslavovali 50. výročie nezávislosti,

naše výročie nezávislosti.

To je to poburujúce na celej veci.

Nebol to veľmi pekný spôsob akým dospieť,
ale dokázali sme to,

pretože sme tomu porozumeli

a po prvýkrát, čo mi moja pamäť siaha,

sme masovo protestovali proti korupcii.

A to mi dodalo nádej.

Tí z nás, ktorí ste protestovali,

sa možno cítite, že ste
na všetku tú prácu sami.

Prijatie a následné zrušenie zákona

len posilnilo prípad Obvinených z Piarco Airport.

V zásade išlo o dokonalý dvojitý bluf.

Ale z čoho to boli vlastne obvinení?

Prečo ich vlastne obvinili?

Asi na vás teraz pôsobím trocha záhadne.
Z čoho boli obvinení?

Chceli sme postaviť, alebo zväčša zrekonštruovať,

letisko, ktoré už bolo zastarané.

Celý projekt stál okolo 1,6 miliardy dolárov,

dolárov Trinidadu a Tobaga,

a v skutočnosti sa tu diali
všelijaké podvody pri tendroch

a podozrivé činnosti, korupčné činnosti.

A aby ste mali predstavu,
o čo vlastne išlo

a dali si to do kontextu
vo vzťahu k tomuto

druhému mýtu, že korupcia
vlastne nie je nič vážne,

môžeme sa pozrieť
na druhý slide prezentácie.

Autorom tohto písomného
vyhlásenia nie som ja,

ale riaditeľ Verejnej prokuratúry.
On to povedal.

A podľa neho, z 1,6 miliardy amerických
dolárov určených na projekt,

bola 1 miliarda dolárov prevedená

na zahraničné bankové účty.

Jedna miliarda dolárov
z peňazí daňových poplatníkov

bola prevedená na zahraničné bankové účty.

Keďže som veľmi podozrievavým človekom,

som pobúrený a dovolím si
urobiť krátku prestávku.

Občas sa odmlčím a spomeniem niečo iné.

Túto pauzu využijem,
aby som spomenul niečo

čo som videl v novembri na Wall Street.
Bol som v Zuccottiho parku.

Bola chladná, upršaná jeseň.
Stmievalo sa.

Pochodoval som dookola s protestujúcimi

hľadiac na ľudí z hnutia Occupy
Wall Street, ktorí kráčali okolo.

A bola tam aj žena s tabuľou,
veľmi jednoduchou tabuľou,

Blondína s výrazom trpiteľky

s tabuľou vyrobenou z kvalitného výkresu,

ktorý bol popísaný fixkou.

Tie slová na tabuli ma
zasiahli priamo do srdca.

Stálo tam: "Ak nie ste pobúrení, je to preto,
že ste si toho veľa nevšímali".

Ak nie ste z tohto všetkého pobúrení,
potom ste si dostatočne nevšímali okolie.

Takže počúvajte, pretože sa dostávame
do čoraz kalnejších vôd.

Moja hlava začala uvažovať.

Čo ak...

Ja som totiž veľmi podozrievavý.
Čítam veľa detektívok a podobných vecí.

Čo ak... (Smiech)

Aby ste boli podozrievaví,

musíte prečítať mnoho detektívok

a zaujímať sa o také veci, nemám pravdu? (Smiech)

Ale čo ak toto nebolo po prvýkrát?

Čo ak toto bolo po prvýkrát,

čo sa podarilo takých ľudí chytiť?

Čo ak sa to stávalo aj pred tým?
Ako sa to môžem dozvedieť?

Dva predchádzajúce príklady,
o ktorých som hovoril,

boli spojené s korupciou
v stavebnom sektore, okej?

A ja mám momentálne tú česť

viesť neziskovú Spojenú konzultačnú radu.

Nájdete nás na jcc.org.tt a sme lídrami

v boji za vznik nového verejného
zaobstarávacieho systému

na kontrolu využívania
verejných prostriedkov.

Tí z vás, ktorí sa chcete
dozvedieť viac o našej práci,

alebo sa dokonca k nám pridať alebo podpísať sa
pod ktorúkoľvek z našich petícií, neváhajte.

Teraz však prejdem k inej veci,
ktorá súvisí s témou,

pretože jedna z mojich osobných
kampaní, ktorú vediem

viac ako tri a pol roka,

je za transparentnosť a zodpovednosť

ohľadom dotácií pre CL Financial.

CL Financial je karibským
najväčším konglomerátom, okej?

A aby som nezachádzal
do všetkých podrobností,

vraj zbankrotoval
— dávam si pozor, aké slová používam —

zbankrotoval v januári 2009,

čo bolo takmer pred štyrmi rokmi.

A za neslýchanej štedrosti,

a pri týchto ľuďoch musíte byť
veľmi podozrievaví,

za neslýchanej
— dávam si pozor, aké slovo používam —

za neslýchanej štedrosti, dnešná vláda

podpísala záväzok vyplatiť všetkých veriteľov.

A bez strachu, že by som
sa mýlil, vám hovorím,

že toto sa nestalo nikde na celej planéte.

Na porozumenie vám však priblížim kontext.

Ľudia hovoria, že je to to isté ako
na Wall Street. Nie je.

Trinidad a Tobago je ako miesto,
kde vládnu iné zákony fyziky aj biológie.

Nie je to ako kdekoľvek inde. (Potlesk)

Nie je to ako kdekoľvek inde.

Tu je tu a tam je tam. Jasné?

Hovorím vážne.

Počúvajte. Wall Street dotovali.

Dotovali aj banky v Londýne.

Dotovalo sa aj v Európe.

Aj v Afrike. V Nigérii zbankrotovalo
šesť najväčších

komerčných bánk v rovnakom čase ako naša.

Je zaujímave porovnať, ako sa v Nigérii

popasovali s touto situáciou, a to oveľa lepšie

ako my.

Nikde na svete

sa veriteľom nevyplatilo viac,

ako im prináležalo podľa
štatutárneho práva.

Iba tu. Takže aký bol
dôvod pre takúto štedrosť?

Žeby bola naša vláda taká štedrá?
A možno áno.

Poďme sa na to pozrieť.
Poďme sa do toho pozrieť.

Začal som sa v tom vŕtať
a písať a tak ďalej

a túto moju prácu, súkromnú prácu

môžete nájsť na AfraRaymond.com,
čo je moje meno.

Ide o neziskový blog, ktorý vediem.

Nie až tak populárny ako
iné blogy, ale predsa.

(Smiech)

Ale pointa je, že horká skúsenosť
z kauzy Odsek 34,

ktorou zamýšľali zneužiť Parlament,
tá horká skúsenosť,

ktorá sa udiala v auguste,

keď sme mali oslavovať našu nezávislosť,

a ktorá sa ťahala až do septembra,
ma prinútila skontrolovať samého seba,

prehodnotiť moje smerovanie

a vrátiť sa k veciam,
ktoré som napísal

a ku korešpondencii s úradníkmi,

aby som videl, čo je čo.

Ako sa v Trinidade a Tobagu vraví,
kto je kto a čo je čo?

Jasné? Chceme prehodnotiť.

V máji tohto roku som
na Ministerstvo financií

podal žiadosť na základe Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám.

Ministerstvo financií je vo vedľajšej budove.

Toto je iný kontext.

Ministerstvo financií, ako je známe,

spadá pod Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám.

Teraz vám rozpoviem príklad,
na ktorom uvidíte, či to tak naozaj je.

Centrálna banka, v ktorej
sa práve nachádzame,

je imúnna voči tomuto zákonu.

Takže v skutočnosti sa jej
nemôžete na nič opýtať

a oni nie sú povinní
vám na nič odpovedať.

Takýto zákon platí od roku 1999.

Ponoril som sa do tohto problému
a opýtal som sa štyri otázky.

Priblížim vám tieto štyri otázky
v skrátenej forme spolu s odpoveďou,

takže pochopíte,
čo som tým chcel povedať.

Tu nič nefunguje ako inde.

Otázka číslo jeden:

Požiadal som ich, aby mi
ukázali účty CL Financial.

Ak mi ich ukázať nemôžu,

Ministerstvo Financií predsa robí vyhlásenia,

prijíma nové zákony
a vyjadruje sa na danú tému.

Z akých údajov vychádza?

Je to ako ten vtip: dám si to,
čo pije on, nech je to čokoľvek.

A odpovedali mi,

čo tým presne myslíte?

Moju otázku zodpovedali ďalšou otázkou.

Druhá otázka: Chcem vidieť

zoznam veriteľov, ktorí boli vyplatení.

Dovoľte mi pozastaviť sa a pripomenúť,

že sa na to minulo 24 miliárd
dolárov z našich peňazí.

Čo je okolo tri a pol miliardy
amerických dolárov

z malej, a kedysi aj bohatej,

karibskej krajiny. Okej?

A ja som položil otázku,

kto dostal tie tri a pol miliardy dolárov?

A rád by som sa znova
pozastavil o objasnil kontext,

pretože ten nám pomôže
celú záležitosť pochopiť.

V našej vláde momentálne
pôsobí istý človek.

Na jeho mene nezáleží.

A tento človek si svoju kariéru

vybudoval práve na Zákone
o slobodnom prístupe k informáciám,

a tiež aby zvýšil svoju politickú moc.

Okej? Jeho meno nie je dôležité.

Nepoctím ho.
Dostávam sa k podstatnému.

Pointa je, že tento človek
si vybudoval svoju kariéru

na Zákone o slobodnom prístupe
k informáciám a aby získal politickú moc.

A najznámejším prípadom

bol škandál zvaný Tajné štipendiá,

kde okolo 60 miliónov dolárov vládnych peňazí

bolo roztrúsených na niekoľko rôznych štipendií,

ktoré nikdy neboli zverejnené atď.

Dokázal prinútiť súd

vďaka Zákonu o slobodnom
prístupe k informáciám,

aby uvoľnili informácie

a ja som bol nadšený.

Fantázia.

Ale ako vidíte, otázka znie:

Ak máme právo použiť Zákon
o slobodnom prístupe k informáciám

a takisto súd,

aby zverejnil účel, na ktorý putovalo
60 miliónov dolárov z verejných prostriedkov,

musíme mať takisto právo vedieť,

čo sa stalo s tými 24 miliardami dolárov.

Rozumiete? Ale Ministerstvo financií,

stály tajomník Ministerstva financií

mi napísal, že táto informácia
tiež nespadá pod zákon.

Rozumiete? Toto je niečo, s čím
sa musíme pasovať, okej?

Tretí bod, o ktorom chcem hovoriť je,

že som sa takisto spýtal

na riaditeľov CL Financial,

či v skutočnosti archivovali dokumenty podľa článku o bezúhonnosti zakotvenom v Zákone o verejnom živote.

Článok o bezúhonnosti
v Zákone o verejenom živote

je súčasťou štruktúry, ktorá by
mala chrániť záujmy národa.

Verejní činitelia sú povinní
archivovať dokumenty,

aby mohli preukázať majetok a záväzky.

Samozrejme, odvtedy som už
prišiel na to, že to nerobia

a že dokonca ich o to Ministerstvo
financií ani nepožiadalo.

Takže tu to máte.
Máme tu situáciu,

kedy základné záruky bezúhonnosti, zodpovednosti

a transparentnosti boli zahodené.

Položil som otázku legálnym
a vyžadovaným spôsobom.

Ignorovali ju.

Mali by sme pokračovať v tom,
čo nás motivovalo

na kauze Odsek 34.
Nemôžeme na to zabudnúť.

Túto záležitosť som nazval najdrahším
výdavkom v histórii krajiny.

Ide takisto o najväčší príklad

verejnej korupcie podľa tejto rovnice.

A takto som si overil realitu.

Vždy, keď sa míňajú verejné peniaze

a deje sa to bez povinnosti účtovať

a bez transparentnosti,

ide o korupciu,

či už je to v Rusku, Nigérii alebo na Aljaške,

vždy pôjde len a len o korupciu,
a to je situácia, ktorej čelíme my.

Budem pokračovať v práci,

robiť nátlak, získavať vyjadrenia

ohľadom záležitostí na Ministerstve financií.

Ak sa preto budem musieť osobne
postaviť pred súd, urobím to.

Budeme pokračovať s nátlakom.

Budeme pokračovať v práci v rámci JCC.

Teraz by som však rád zanechal
tému Trinidadu a Tobaga

a prešiel k niečomu novému,

k príkladu z medzinárodnej pôdy.

Bola tu novinárka [Heather] Brooková, ktorá hovorila

o boji proti korupcii vo vláde

a predstavila mi webovú
stránku Alaveteli.com.

Alaveteli.com je otvorená databáza

žiadostí týkajúcich sa Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám,

kde môžeme navzájom komunikovať.

Ja môžem vidieť, o čo žiadate vy.

Vy zas môžete vidieť moju žiadosť,
ako aj odpovede, ktoré som získal.

Môžeme na tom pracovať spoločne.
Musíme vytvoriť kolektívnu databázu

a kolektívne porozumenie toho,
kam smerujeme.

Musíme zvýšiť povedomie.

Poslednú vec, ktorú by som rád spomenul,

je táto úžasná indická stránka

zvaná IPaidABribe.com.

Majú medzinárodné pobočky

a je dôležité, aby sme si ju pozreli.

IPaidABribe.com je veľmi dôležitá,

odporúčam zaregistrovať sa
a prečítať si ju.

Tu sa zastavím a požiadam vás o odvahu.

Zabudnite na prvý mýtus,
že nejde o zločin.

Zabudnite na druhý mýtus,
že to nie je nič vážne.

Ide o obrovský problém.
Ide o ekonomický zločin.

A pracujme spoločne aj naďalej

na zlepšení situácie,

stability a udržateľnosti v našej
spoločnosti. Ďakujem.