Prečo má medicína často nebezpečné vedľajšie účinky pre ženy

Väčšinu minulého storočia boli lieky schvaľované a uvádzané na trh testované na mužských pacientoch, čo viedlo k nesprávnemu dávkovaniu a neakceptovateľným vedľajším účinkom u žien. Dôležité fyziologické rozdiely medzi mužmi a ženami sa len nedávno začali zohľadňovať v medicínskom výskume. Lekárka na pohotovosti Alyson McGregor tieto rozdiely skúma, a v tejto fascinujúcej prednáške hovorí o histórii toho, ako sa mužský model stal naším rámcom pre medicínsky výskum a ako porozumenie rozdielov medzi mužmi a ženami môže viesť k efektívnejšej liečbe pre obe pohlavia.

Všetci chodíme k lekárovi.

A ideme k nemu s dôverou a slepou vierou,

že test, na ktorý nás objednáva,
a lieky, ktoré nám predpisuje,

sú založené na dôkazoch,

dôkazoch, ktoré nám majú pomôcť.

Skutočnosť je však taká, že to
vždy neplatilo pre každého.

Čo ak vám poviem,

že medicína objavená od minulého storočia

bola založená iba na polovici populácie?

Som lekárka a pracujem na pohotovosti.

Učila som sa byť pripravená
v prípade lekárskej pohotovosti.

Je to o zachraňovaní života.
Nie je to skvelé?

Jasné, máme mnoho upchatých nosov
a vytknutých malíčkov,

ale nezáleží na tom, kto príde
k nám na pohotovosť,

vždy objednáme rovnaké testy,

predpíšeme tie isté lieky,

a to bez toho, aby sme sa zamysleli
nad pohlavím našich pacientov.

Prečo by sme mali?

Nikdy nás nikto neučil, že medzi
mužmi a ženami sú nejaké rozdiely.

Najnovšia štúdia Vládnej zodpovednosti
zistila, že 80 % liekov

stiahnutých z trhu bolo stiahnutých

kvôli vedľajších účinkom na ženy.

Takže sa nad tým na minútku zamyslime.

Prečo objavujeme vedľajšie účinky
na ženách

až potom, ako bol liek uvedený na trh?

Viete, že lieku trvá roky,
kým sa z myšlienky

dostaneme k otestovaniu
na bunkách v laboratóriách

k výskumu na zvieratách,

a potom ku klinickým testom na ľuďoch,

a nakoniec k procesu schválenia,

aby vám ho mohol lekár predpísať?

Nehovoriac už o tých
miliónoch a miliardách dolárov,

ktoré sú v tomto procese potrebné.

Takže prečo zisťujeme
neprijateľné vedľajšie účinky

na polovici populácie
po celom tomto procese?

Čo sa deje?

No, vychádza najavo, že bunky
používané v tých laboratóriách

sú mužské,

zvieratá používané vo výskumoch
na zvieratá boli samce,

a klinické testy sa takmer
výlučne robili na mužoch.

Ako je možné, že mužský model sa stal
naším základom pre medicínsky výskum?

Pozrime sa na príklad,
ktorý spopularizovali médiá,

a ktorý má do činenia s prostriedkom
na spanie s názvom Ambien.

Ambien sa na trh dostal pred 20 rokmi,

odvtedy sa vypísali stovky
miliónov receptov,

a to hlavne ženám, lebo tie
poruchami spánku trpia častejšie ako muži.

Ale len minulý rok

Správa potravín a liečiv v USA
odporučila zmenšiť dávky na polovicu

len pre ženy,

lebo práve zistili,
že ženy toto liečivo metabolizujú

pomalšie ako muži,

čo spôsobuje, že sa ráno budia

s väčším množstvom aktívneho
lieku v organizme.

A sú ospalé, sadnú si za volant auta,

a hrozia im dopravné nehody.

Ale nemôžem si pomôcť nemyslieť,
ako lekár z pohotovosti,

koľko z tých pacientov,
ktorých som za tie roky ošetrila,

boli obeťami dopravných nehôd,

ktorým sa možno dalo zabrániť,

ak by sa takáto analýza vykonala
a reagovalo sa na ňu pred 20 rokmi,

keď sa tento liek prvý raz dostal na trh.

Koľko iných vecí sa musí zanalyzovať
s ohľadom na pohlavie?

Na čo iné sme ešte zabudli?

Druhá svetová vojna zmenila mnoho vecí,

a jednou z nich je aj táto
potreba chrániť ľudí,

aby sa nestali obeťami výskumu
bez ich informovaného súhlasu.

Takže niektoré z prepotrebných smerníc
alebo pravidiel sa už uskutočňujú

a jednou z týchto túžob bolo
chrániť ženy v plodnom veku,

aby sa nezúčastňovali na žiadnych
medicínskych výskumoch.

Boli tu obavy: čo ak by sa niečo stalo
plodu počas výskumu?

Kto by bol za to zodpovedný?

A tak si vedci v tomto čase pomysleli,

že toto bolo skryté požehnanie,

lebo – povedzme si otvorene – mužské telá
sú dosť homogénne.

Muži nemajú neustále kolíšuce
hladiny hormónov,

ktoré by mohli kaziť čisté údaje, ktoré by
mohli dostať na výskumoch s mužmi.

Bolo to ľahšie. Bolo to lacnejšie.

Nehovoriac o tom, že v tom čase
sa všeobecne predpokladalo,

že muži a ženy sú si podobní
v každom ohľade,

odhliadnuc od ich rozmnožovacích
orgánov a pohlavných hormónov.

Takže bolo rozhodnuté:

medicínsky výskum sa robil na mužoch,

a výsledky sa neskôr aplikovali na ženy.

Čo to urobilo s pohľadom
na ženské zdravie?

Zdravie žien sa zúžilo len na reprodukciu:

prsníky, vaječníky,
maternica, tehotenstvo.

Tomuto termínu dnes hovoríme
bikini medicína.

A takto to bolo až do 80. rokov,

keď tento koncept kritizovala
komunita lekárov

a ľudí pôsobiacich vo verejnom
zdravotníctve, keď zistili,

že vylúčením žien zo všetkých štúdií
medicínskeho výskumu

sme im vlastne urobili medvediu službu,

a to v tom, že okrem rozmnožovania

v podstate nič nevieme
o jedinečných potrebách

ženského pacienta.

Odvtedy vyšlo na svetlo
obrovské množstvo dôkazov,

čo nám ukazuje, akí rozdielni sú
muži a ženy v každom ohľade.

Viete, v medicíne máme túto frázu:

deti nie sú len malí dospelí.

Hovoríme si to, aby sme si pripomenuli,

že deti majú vlastne inú fyziológiu
než normálni dospelí.

A preto sa objavila
špecializácia pediatria.

A teraz môžeme skúmať deti,
aby sme im zlepšili život.

A viem, že to isté sa dá povedať o ženách.

Ženy nie sú len muži
s prsiami a potrubiami.

Ale majú svoju anatómiu a fyziológiu,

ktorá si zaslúži, aby sa skúmala
s rovnakou intenzitou.

Ako príklad si zoberme
kardiovaskulárny systém.

Táto oblasť medicíny urobila
najviac pre to, aby zistila,

prečo sa zdá, že muži a ženy
majú úplne iné infarkty.

Srdcové choroby sú príčinou
smrti číslo 1 u mužov aj u žien,

ale po prvom roku od infarktu
zomrie viac žien ako mužov.

Muži sa sťažujú na dláviacu
bolesť v hrudníku,

akoby im na hrudi sedel slon.

A toto nazývame typickým.

Ženy majú tiež bolesť v hrudi.

Ale viac žien sa sťažuje na to,
že sa „jednoducho necítia dobre“,

„akoby sa nevedeli dobre nadýchnuť“,

či „v poslednom čase príliš unavene“.

A z nejakého dôvodu
toto nazývame netypické,

hoci, ako som spomenula, ženy
naozaj tvoria polovicu populácie.

A aké sú teda dôkazy, ktoré pomáhajú
vysvetliť niektoré tieto rozdiely?

Ak sa pozrieme na anatómiu,

ženy majú menšie krvné
cievy vedúce do srdca,

a v týchto cievach sa choroba rozvíja inak

u žien než u mužov.

A testy, ktoré používame na určenie,
či má niekto riziko infarktu,

sú v prvom rade navrhnuté mužmi,
a testované a zdokonaľované na mužoch,

a preto nie sú také dobré
pri detekovaní rizika u žien.

A potom, keď myslíme na liečbu,

bežnú liečbu liekmi, ktoré užívame,
napríklad aspirín.

Aspirín podávame zdravým mužom,
aby sme im pomohli predísť infarktu,

ale viete o tom, že ak podáte
aspirín zdravým ženám,

je to pre ne vlastne škodlivé?

Toto nám len potvrdzuje,

že sa stále pohybujeme len po povrchu.

Pohotovostná medicína je rýchly biznis.

V koľkých oblastiach medicíny,
ktoré môžu zachrániť život,

ako rakovina a infarkt,

sú dôležité rozdiely medzi mužmi a ženami,
ktoré by sme mohli využívať?

Alebo dokonca, prečo niektorým
ľuďom tečie z nosa

viac než iným,

či prečo lieky proti bolesti, ktoré
dávame tým so zlomenými malíčkami

u niektorých účinkujú, a u iných nie?

Inštitút medicíny tvrdí,
že každá bunka má pohlavie.

Čo to znamená?

Pohlavie (sex) je DNA.

Rod (gender) je to, ako sa niekto
prezentuje v spoločnosti.

A tieto dva pojmy sa vždy nestretávajú,

ako vidíme u populácie,
ktorá je transgender.

Ale je dôležité pochopiť,
že od momentu počatia

každá bunka v našom tele,

bunka pokožky, vlasov, srdca a pľúc,

obsahuje našu jedinečnú DNA,

a tá DNA obsahuje chromozómy,
ktoré určujú,

či sa staneme mužom alebo ženou.

Kedysi sme si mysleli,

že tie chromozómy určujúce
pohlavie, ktoré vidíme tu,

XY sú mužské, XX sú ženské,

sotva určovali, či sa narodíte
s vaječníkmi, alebo semenníkmi,

a že to boli práve pohlavné hormóny
produkované týmito orgánmi,

ktoré sú zodpovedné za rozdiely,
ktoré vidíme v opačnom pohlaví.

Ale teraz vieme, že táto
teória bola nesprávna,

alebo aspoň trochu nekompletná.

A našťastie vedci ako
Dr. Page z Whitehead Institute,

ktorý pracuje na chromozóme Y,

a doktor Yang z UCLA,

našli dôkazy, ktoré nám hovoria,
že tieto chromozómy určujúce pohlavie,

ktoré sú v každej bunke nášho tela

sú neustále aktívne
počas nášho celého života

a mohli by byť tým, čo je zodpovedné
za rozdiely, ktoré vidíme

v dávkovaní liekov,

alebo za príčinu rozdielov
medzi mužmi a ženami

v citlivosti a vážnosti chorôb.

Tieto nové vedomosti menia pravidlá hry,

a je na tých vedcoch,
ktorí stále hľadajú dôkazy,

ale je na klinických lekároch,
aby začali vykladať tieto údaje

pri lôžku, a to už dnes.

Hneď teraz.

Aby sme tomu pomohli, som
spoluzakladateľkou národnej organizácie

s názvom Sex and Gender
Women's Health Collaborative,

a my zbierame všetky tieto údaje,
aby boli prístupné pri učení

a starostlivosti o pacientov.

A pracujeme na tom, aby sa
vďaka nám stretli medicínski učitelia.

To je veľa práce.

Mení to spôsob, akým sa medicínsky
tréning robil od svojho počiatku.

Ale ja tomu verím.

Viem, že uvidia hodnotu
začlenenia pohľadu pohlavia

do súčasných učebných osnov.

Je to o správnom školení poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti.

A na regionálnej úrovni

som spolutvorkyňou divízie
Oddelenia pohotovostnej medicíny

tu na Brown University,

s názvom Pohlavie a rod
v pohotovostnej medicíne,

a vykonávame výskum na určenie
rozdielov medzi mužmi a ženami

v pohotovostných podmienkach,

ako srdcové choroby a infarkty,
otravy krvi a zneužívanie liekov,

ale veríme, že v popredí je vzdelanie.

Vytvorili sme 360-stupňový
model vzdelávania.

Máme programy pre lekárov,
pre sestričky, študentov

a pre pacientov.

Pretože toto sa nesmie nechať len
na lídrov v zdravotnej starostlivosti.

My všetci hráme úlohu pri zmenách.

Ale musím vás varovať: toto nie je ľahké.

Vlastne, je to ťažké.

Od základov to mení spôsob,
akým premýšľame o medicíne,

zdraví a výskume.

Mení to náš vzťah k systému
zdravotnej starostlivosti.

Ale niet cesty späť.

Teraz vieme práve dosť na to,

aby sme vedeli, že sme
to nerobili správne.

Martin Luther King Jr povedal:

„Zmena nepríde
na kolieskach nevyhnutnosti,

prichádza neustálym bojom.“

A prvý krok k zmene je povedomie.

Nie je to len o zlepšení
medicínskej starostlivosti pre ženy.

Je to o personalizovanej, individuálnej
zdravotnej starostlivosti pre každého.

Toto povedomie má silu transformovať
zdravotnú starostlivosť pre mužov a ženy.

A odteraz chcem,
aby ste sa pýtali lekárov,

či liečba, ktorú dostávate,
je prispôsobená vášmu pohlaviu a rodu.

Možno nepoznajú odpoveď,

zatiaľ.

Ale diskusia sa už začala a spoločne
sa môžeme všetci učiť.

Pamätajte, že pre mňa a mojich
kolegov v tejto branži

je vaše pohlavie a rod dôležité.

Ďakujem.

(potlesk)