Umenie zavádzať

Nazývaný najväčším vreckárom na svete Apollo Robbins študuje podivnosti správania človeka popritom, ako vám kradne hodinky. Veselou ukážkou Robbins vyberie z bufetu divákov TEDGlobal 2013 a ukáže, ako nedostatky nášho vnímania umožňujú potiahnuť peňaženku a zanechať ju na pleci majiteľa, zakiaľ títo o tom nemajú ani páru.

Myslíte, že je možné ovládať
niekoho pozornosť?

Navyše,

čo tak predpovedať správanie človeka?

Myslím, že sú to zaujímavé nápady.

Teda pre mňa by to
bola perfektná supermoc,

tak akosi s hriešnym prístupom.

Strávil som posledných 20 rokov

štúdiom správania človeka
z netradičného uhla pohľadu:

ako vreckový zlodej.

Keď rozmýšľame o zavádzaní,

rozmýšľame o niečom ako
pozeranie sa do strany,

keď v skutočnosti sú to často
veci priamo pred nami,

ktoré je najťažšie uvidieť,

veci, na ktoré sa každý deň
pozeráte a ste voči nim slepí.

Napríklad, koľkí z vás máte

pri sebe mobil?

Skvelé. Skontrolujte to.

Skontrolujte, že ho stále máte.

Trošku som popredu nakupoval.

Dnes ste sa naň asi
pozreli už niekoľkokrát,

ale spýtam sa vás čosi o ňom.

Bez toho, že by ste sa
naň priamo pozreli,

spomeniete si, ktorá ikona
je v pravom dolnom rohu?

Vyberte ich, skontrolujte a
uvidíte, nakoľko presní ste.

Ako ste dopadli?
Zdvihnite ruky. Máme to?

Keď ste sa pozreli, zavrite ich,

lebo mobily majú čosi spoločné.

Je jedno, ako si usporiadate ikony,

vždy máte vpredu hodiny.

Takže bez pozerania, koľko je hodín?

Práve ste sa pozreli na hodiny, že?

Je to zaujímavá myšlienka. Teraz vás požiadam,
aby ste šli ešte ďalej v hre na dôveru.

Zavrite oči.

Uvedomujem si, že to chcem,
hoci ste práve počuli,

že v miestnosti je vreckový zlodej,
ale zavrite oči.

Sledovali ste ma asi 30 sekúnd.

So zavretými očami, čo mám oblečené?

Skúste hádať.

Akej farby je moja košeľa?
Čo moja kravata?

Teraz otvorte oči.

Zdvihnite ruky, ak ste sa nemýlili.

Zaujímavé, že? Niektorí z nás sú trochu

vnímavejší ako iní. Tak sa zdá.

Ale ja mám o tom inú teóriu,
o tom modeli pozornosti.

Existujú efektné modely
pozornosti, Posnerova teória.

Ja o tom rozmýšľam jednoducho,
ako o sledovacom systéme.

Akoby ste mali všetky tie efektné senzory

a v mozgu je malý bezpečnostný strážnik.

Ja ho nazývam Frank.

Frank sedí za stolom.

Má pred sebou množstvo
úžasných informácií,

špeciálne vybavenie, má kamery,

má malý telefón, ktorý môže
zdvihnúť, počúvať uši,

všetky zmysly, všetky vnemy.

Ale pozornosť je tým, čo
otáča vašimi vnemami,

čo ovláda vašu realitu.
Je to vstupná brána do mysle.

Ak sa niečomu nevenujete,
nemôžete si to uvedomovať.

Ale ironicky, nemôžete sa venovať niečomu
bez toho, že by ste si to uvedomovali.

Preto existuje efekt koktejlu:

keď ste na párty,
s niekým sa rozprávate,

no aj tak rozpoznáte svoje meno

a ani ste si neuvedomili,
že ste ho počúvali.

Pri mojej práci sa musím hrať
s týmito technikami, aby som to využil,

hrať sa s vašou pozornosťou
ako s limitovaným zdrojom.

Takže ak by som mohol ovládať to,
akým spôsobom používate pozornosť,

ak by som mohol možno ukradnúť
vašu pozornosť cez rozptýlenie,

namiesto toho, že ju budem zavádzať

a vyhadzovať z konceptu,

sústredím sa na Franka,

aby som bol schopný hrať sa
s Frankom vo vašej hlave,

s vaším malým strážnikom

a donútiť vás, aby ste sa
namiesto vonkajších zmyslov

sústredili na chvíľu na vnútorné.

Takže ak vás požiadam, aby
ste nazreli do pamäte, čo je to?

Čo sa práve stalo?
Máte peňaženku?

Máte v peňaženke kartu
American Express?

A keď to urobím,
váš Frank sa otočí.

Nazerá do pamäte.
Musí pretočiť pásku.

A zaujímavé je, že
ju nemôže pretočiť

v čase, kedy sa snaží
spracovať nové dáta.

Toto znie ako dobrá teória,

ale mohol by som dlho
rozprávať o mnohých veciach

a môžu byť pravdivé, časť z nich,

ale myslím, že je lepšie, ak by som
skúsil ukázať vám to tu naživo.

Takže ak zídem dole,
trochu ponakupujem.

Len zostaňte na svojich miestach.

Zdravím, ako sa máte?
Rád vás vidím.

Na pódiu vám to šlo úžasne.

Máte krásne hodinky, ktoré
nejdú dole jednoducho.

Máte aj prsteň?

Dobre. Len si prehliadam
inventár. Ste ako bufet.

Je ťažké povedať, kde začať,
je tu toľko skvelých vecí.

Zdravím, ako sa máte?
Rád vás vidím.

Pane, mohli by ste sa postaviť,
prosím? Tam, kde ste.

Och, ste ženatý.
Ľahko plníte príkazy.

Rád vás spoznávam, pane.

Nemáte toho veľa vo vreckách.
Čosi v tomto vrecku?

Dúfajme. Posaďte sa.
To je ono. Ide vám to.

Zdravím, pane, ako sa máte?

Rád vás spoznávam.
Máte prsteň, hodinky.

- Máte peňaženku?
- Nie.

Nuž, nejakú vám nájdeme.

Poďte tadeto hore, Joe.

Zatlieskajte Joeovi.

Poďte hore, Joe.
Zahrajme sa.

(potlesk)

Prepáčte.

Nemyslím, že budem potrebovať
túto prepínačku. Môžete si ju vziať.

Ďakujem. Cením si to.

Poďte hore, Joe.
Zahrajme si malú hru.

- Máte niečo vo vreckách?
- Peniaze.

Peniaze. Dobre, skúsme to.

Môžete si zastať presne tu?

Otočte sa a pozrime sa,

ak vám dám čosi,
čo patrí mne,

je to len čosi, čo
mám, pokrový žetón.

Vystrite ruku. Pozorne ju sledujte.

Je to úloha na sústredenie sa.

- Máte peniaze vo vašom vrecku?
- Hej.

Dobre. Nejdem vložiť moju
ruku do vášho vrecka.

Nie som pripravený na čosi také.

Raz mal jeden človek vo vrecku dieru

a bolo to pre mňa traumatizujúce.

Hľadal som jeho peňaženku
a on mi dal telefóne číslo.

Veľmi zle sme sa pochopili.

Spravme to jednoducho.
Zavrite dlaň.

- Pevne. Cítite žetón v ruke?
- Áno.

Boli by ste prekvapení, ak by som vám
ho mohol vziať z ruky? Povedzte áno.

- Veľmi.
- Dobre.

Otvorte ruku. Ďakujem.

Budem podvádzať, ak mi dáte šancu.

Urobte mi to ťažším.
Použite iba vašu ruku.

Schmatnite mi zápästie, pevne.

Videli ste to odísť?

- Nie.
- Nie, nie je tu. Otvorte ruku.

Kým sa sústreďujeme na ruku,

sedí si práve na vašom pleci.

Zložte ho.

Skúsme to znova.

Držte ruku rovno.
Otvorte ju naplno.

Dajte ju trochu vyššie,
ale sledujte ju pozorne.

Ak by som to urobil pomaly,
bol by späť na vašom pleci.

(smiech)

Budeme v tom pokračovať,
kým ho nepochopíte.

Pochopíte to, čoskoro. Verím vám.

Pevne zovrite.
Ste človek, nie ste pomalý.

Je späť na vašom pleci.

Sústreďovali ste sa na ruku.
Preto ste boli nepozorný.

Kým ste ju sledovali, nemohol som
vám dať dole hodinky. Bolo to ťažké.

Ale aj tak ste mali
čosi vo vrecku.

Pamätáte, čo to bolo?

Peniaze.

Skontrolujte vrecko.
Či sú ešte tam. Sú? (smiech)

Och, tak tam boli.
Dajte ich preč.

Len nakupujeme. Tento trik je
v skutočnosti viac o načasovaní.

Skúsim ich vtlačiť do vašej ruky.

Otočte druhú ruku, prosím.

Je to úžasne zjavné, že?

Vyzerá to ako hodinky,
čo som nosil, že?

(smiech) (potlesk)

- To je celkom dobré.
- Och, ďakujem.

To je iba začatok.
Skúsme to znova, trochu inak.

Držte ruky spolu.
Dajte druhú ruku na vrch.

Ak sledujete tento malý žetón,

stalo sa to malým cieľom.
Je to ako odpútavač.

Ak to sledujeme zblízka,
zdá sa, že odchádza.

Nie je späť na vašom pleci.

Padá zo vzduchu, pristáva
späť do vašej ruky.

Videli ste ju?

Áno, je to smiešne. Máme malého chlapíka.
Je z odborov. Pracuje tam hore celý deň.

Ak to spravím pomaly,
ak to pôjde hneď,

pristane vo vašom vrecku. Nazdávam sa,
že je v tomto vrecku, pane?

Nie, nesiahajte do vrecka.
To je iná šou.

Takže -- (vŕzgajúci zvuk) -- to je dosť čudné.
Sú na to prípravky.

Môžem im ukázať, čo to je? To je dosť
bizardné. Je to vaše, pane?

Nemám tušenia, ako to funguje.
Pošleme ju jednoducho tam.

To je skvelé.
Potrebujem s týmto pomôcť.

Stúpnite si sem, prosím.

Neutekajte. Máte niečo
vo vrecku nohavíc.

Kontroloval som svoje.
Nič som nemohol nájsť,

ale všimol som si,
že vy ste niečo mali.

Môžem si ohmatať
vaše vrecko zvonka?

Niečo tu cítim.
Je toto vaše, pane?

Je? Netuším. To je kreveta.

Hej. Odkladám si ju na neskôr.

Skvelým spôsobom ste
zabavili všetkých týchto ľudí,

lepšie, ako si myslíte.

Takže by sme vám radi dali tieto
krásne hodinky ako darček. (smiech)

Dúfam, že budú pasovať
k jeho vkusu.

Ale tiež máme ďalšie veci,

nejaké peniaze, a potom
máme pár ďalších vecí.

Všetky patria vám,

spolu s veľkým potleskom
od priateľov. (potlesk)

Joe, ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)

Takže rovnaká otázka, ako
som sa pýtal predtým,

ale tentoraz si nemusíte
zatvárať oči.

Čo mám na sebe?

(smiech)

(potlesk)

Pozornosť je mocná vec.

Ako som povedal,
tvaruje vašu skutočnosť.

Takže myslím, že vám
môžem položiť tú otázku:

Ak by ste mohli ovládať
niekoho pozornosť,

čo by ste s tým urobili?

Ďakujem.

(potlesk)