< Return to Video

Do toho, vymýšľaj nové slová!

  • 0:00 - 0:02
    Som slovnikárka.
  • 0:02 - 0:04
    Píšem slovníky.
  • 0:04 - 0:05
    A moja práca slovnikárky
  • 0:05 - 0:09
    spočíva vo vkladaní všetkých
    možných slov do slovníka.
  • 0:09 - 0:15
    Nerozhodujem o tom,
    čo je slovo, to je vaša práca.
  • 0:15 - 0:18
    Všetci, čo hovoria po anglicky
    spoločne rozhodujú,
  • 0:18 - 0:20
    čo je slovom a čo ním nie je.
  • 0:20 - 0:25
    Každý jazyk je vlastne iba skupina ľudí,
    ktorí súhlasili, že si budú rozumieť.
  • 0:25 - 0:30
    Niekedy, keď sa ľudia snažia rozhodnúť,
    či je slovo dobré alebo zlé,
  • 0:30 - 0:32
    nemajú na to dobré odôvodnenie.
  • 0:32 - 0:34
    Tak povedia niečo ako: „Kvôli gramatike!“
  • 0:34 - 0:36
    (Smiech)
  • 0:37 - 0:40
    Ja sa vlastne ani veľmi nezaujímam
    o gramatiku, nikomu to ale nehovorte.
  • 0:40 - 0:44
    No slovo „gramatika“, v skutočnosti
    sú dva druhy gramatiky.
  • 0:44 - 0:46
    Ten prvý druh gramatiky
    žije vo vašom mozgu
  • 0:46 - 0:49
    a ak je to váš rodný jazyk alebo
  • 0:49 - 0:50
    ak hovoríte tým jazykom dobre,
  • 0:50 - 0:54
    neuvedomujete si pravidlá,
    ktoré dodržiavate, keď ním hovoríte.
  • 0:54 - 0:57
    A toto je to, čo sa naučíte ako deti.
  • 0:57 - 0:58
    Napríklad:
  • 0:58 - 1:00
    Toto je wug, však?
  • 1:00 - 1:02
    Je to wug.
  • 1:02 - 1:03
    A teraz je tu ďalší.
  • 1:03 - 1:05
    Sú tu dva.
  • 1:05 - 1:06
    Dva...
  • 1:06 - 1:07
    Publikum: wugi.
  • 1:07 - 1:11
    Erin McKean: Presne! Viete
    ako spraviť množné čislo od wug.
  • 1:11 - 1:12
    To pravidlo žije v našom mozgu.
  • 1:12 - 1:15
    Nikdy ste neboli nútení učiť sa ho,
    jednoducho ho viete.
  • 1:15 - 1:19
    Toto je experiment vymyslený
    profesorom Bostonskej Univerzity,
  • 1:19 - 1:22
    Jeanon Berkom Gleasonom v roku 1958.
  • 1:22 - 1:25
    Takže o tom hovoríme už dlhšiu dobu.
  • 1:25 - 1:29
    Takéto druhy vrodených pravidiel,
    čo žijú vo vašich mozgoch,
  • 1:29 - 1:33
    nie sú ako dopravné zákony,
    sú skôr ako zákony prírody.
  • 1:33 - 1:36
    A nikto vám nemusí pripomínať,
    aby ste dodržiavali zákony prírody, že?
  • 1:36 - 1:39
    Keď ráno odchádzate z domu,
    mama vám nepovie:
  • 1:39 - 1:42
    „Hej zlato, myslím, že bude zima,
    vezmi si bundu
  • 1:42 - 1:44
    a nezabudni dodržiavať gravitačný zákon.“
  • 1:44 - 1:46
    Nikto tak nehovorí.
  • 1:46 - 1:53
    Taktiež existujú ďalšie pravidlá, ktoré sú
    skôr o slušnosti ako o prirodzenosti.
  • 1:53 - 1:56
    Vezmite si napríklad slovo klobúk.
  • 1:56 - 1:58
    Keď už raz viete na čo klobúk slúži,
  • 1:58 - 2:01
    nikto vám nemusí hovoriť:
    „Neobúvaj si klobúk na nohy.“
  • 2:01 - 2:05
    Čo vám musia povedať je:
    „Môžeš nosiť klobúk vo vnútri?
  • 2:05 - 2:06
    Kto môže nosiť klobúk?
  • 2:06 - 2:09
    Aké typy klobúkov môžeš nosiť?“
  • 2:09 - 2:12
    Toto je skôr druhý druh gramatiky,
  • 2:12 - 2:16
    ktorý lingvisti často nazývajú nie
    gramatika, ale použitie.
  • 2:16 - 2:20
    Niekedy ľudia používajú tento druh
    gramatiky založenej na pravidlách,
  • 2:20 - 2:23
    aby odradili ostatných od
    vymýšľania nových slov.
  • 2:23 - 2:26
    A ja si myslím, že to je hlúpe.
  • 2:26 - 2:29
    Napríklad, ľudia vám stále hovoria:
  • 2:29 - 2:34
    „Buď kreatívny, tvor hudbu, umenie,
    vynájdi nové veci, vedu a technológiu.“
  • 2:34 - 2:36
    Ale keď príde na slová, hovoria:
  • 2:36 - 2:41
    „Nerob! Nie. Kreativita končí tu.
    Nechaj to tak.“
  • 2:41 - 2:42
    (Smiech)
  • 2:42 - 2:44
    A to mi nedáva žiaden zmysel.
  • 2:44 - 2:46
    Slová sú skvelé. Mali by sme ich mať viac.
  • 2:46 - 2:51
    Chcem, aby ste tvorili toľko nových slov,
    koľko sa len dá.
  • 2:51 - 2:56
    A ja vám poviem šesť možností,
    ako utvoriť nové anglické slová.
  • 2:56 - 2:58
    Prvá možnosť je tá najjednoduchšia.
  • 2:58 - 3:00
    Ukradnite ich z iných jazykov.
  • 3:00 - 3:03
    [„Choďte okradnúť iných ľudí“]
    (Smiech)
  • 3:04 - 3:06
    Lingvisti to volajú požičiavanie,
  • 3:06 - 3:09
    no my nikdy slová nevrátime,
    takže budem úprimná
  • 3:09 - 3:11
    a nazvem to kradnutie.
  • 3:11 - 3:14
    Obyčajne vezmeme slová pre veci,
    ktoré máme radi, ako vynikajúce jedlo.
  • 3:14 - 3:18
    Zobrali sme „kumquat“ z čínštiny,
    „karamel“ z francúzštiny.
  • 3:18 - 3:21
    Tiež sme vzali slová pre super veci
    ako „ninja“, však?
  • 3:21 - 3:22
    To máme z japončiny,
  • 3:22 - 3:26
    čo je super trik, keďže ninjovia
    sa ťažko okrádajú.
  • 3:26 - 3:28
    (Smiech)
  • 3:28 - 3:31
    Ďalší spôsob, ako môžete
    vytvoriť nové slová,
  • 3:31 - 3:34
    je stláčaním dvoch iných anglických slov.
  • 3:34 - 3:36
    To sa nazýva skladanie.
  • 3:36 - 3:37
    Slová v angličtine sú ako lego:
  • 3:37 - 3:40
    ak použijete dostatok sily,
    môžte spojiť hocijaké dve z nich.
  • 3:40 - 3:43
    (Smiech)
  • 3:43 - 3:45
    Toto robievame v angličtine stále.
  • 3:45 - 3:48
    Slová ako heartbroken (zdrvený),
    bookworm (knihomoľ),
  • 3:48 - 3:50
    sandcastle (hrad z piesku),
    sú všetko zložené slová.
  • 3:50 - 3:52
    Pokojne tvorte slová
    ako duckface (tvár kačky),
  • 3:52 - 3:54
    len sa tak aj netvárte.
  • 3:54 - 3:55
    (Smiech)
  • 3:56 - 4:00
    Ďalší spôsob, ako vytvoriť nové slová,
    sa podobá skladaniu,
  • 4:00 - 4:07
    no použijete tak veľa sily pri stlačení,
    že nejaké časti vypadnú.
  • 4:07 - 4:12
    Toto sú zmiešané slová, ako brunch je zmes
    breakfast (raňajky) a lunch (obed).
  • 4:12 - 4:15
    Motel je zmes motora a hotela.
  • 4:15 - 4:18
    Kto vedel, že motel je zmiešané slovo?
  • 4:18 - 4:20
    Presne, to slovo je také staré,
  • 4:20 - 4:22
    že veľa ľudí ani nevie,
    že nejaké časti vypadli.
  • 4:22 - 4:25
    „Edutaiment“ je zmes
    „education" (vzdelanie)
  • 4:25 - 4:27
    a „entertainment“ (zábava)
  • 4:27 - 4:32
    A „electrocute“ je zmes „electric“
    (elektrická) a „execute“ (poprava).
  • 4:32 - 4:34
    (Smiech)
  • 4:34 - 4:37
    Taktiež môžte vytvoriť nové slova
    zmenou ich použitia.
  • 4:37 - 4:40
    Toto sa nazýva zmena funkcie.
    Vezmete si slovo,
  • 4:40 - 4:42
    ktoré funguje ako jedna časť textu
  • 4:42 - 4:44
    a zmeníte to na inú časť.
  • 4:44 - 4:48
    Kto tu vedel, že slovo „friend“
    (priateliť sa) nebolo vždy slovesom?
  • 4:49 - 4:53
    „Friend“ bolo podstatným menom
    a potom sme ho zmenili na sloveso.
  • 4:53 - 4:56
    Skoro každé slovo v angličtine
    sa dá zmeniť na sloveso.
  • 4:56 - 4:59
    Tak isto môžte zmeniť prídavné meno
    na podstatné meno.
  • 4:59 - 5:03
    „Commercial“ (komerčný) bolo prídavné meno
    a teraz je to už podstatné meno.
  • 5:03 - 5:05
    A samozrejme môžte aj „ozeleniť“ veci.
  • 5:05 - 5:08
    Ďalšia možnosť, ako vytvoriť slová,
    je spätné tvorenie slov.
  • 5:08 - 5:12
    Môžete vziať slovo a akoby ho stlačiť.
  • 5:12 - 5:17
    Napríklad, v angličtine sme mali slovo
    „editor“ a potom slovo „edit“ (editovať).
  • 5:17 - 5:18
    „Edit“ bolo utvorené z „editor“.
  • 5:18 - 5:21
    Občas toto spätné tvorenie slov
    znie vtipne:
  • 5:21 - 5:25
    buldozéry demolujú, komorníci slúžia,
    lupiči lúpia.
  • 5:25 - 5:27
    (Smiech)
  • 5:27 - 5:29
    Ďalšia možnosť, ako tvoriť slová,
  • 5:29 - 5:32
    je vziať prvé písmená slov
    a spojiť ich všetky spolu.
  • 5:32 - 5:35
    Tak vzniklo slovo NASA.
  • 5:35 - 5:39
    A toto môžete robiť so všetkým, OMG!
  • 5:39 - 5:45
    Nezáleží na tom, ako hlúpo slová znejú.
  • 5:45 - 5:47
    Môžu byť naozaj dobrými anglickými slovami.
  • 5:47 - 5:51
    „Absquatulate“ (zdrhnúť)
    je bezchybné anglické slovo.
  • 5:51 - 5:53
    „Mugwump“ (neutralista)
    je bezchybné anglické slovo.
  • 5:53 - 5:58
    Takže slová nemusia znieť normálne,
    môžu znieť naozaj hlúpo.
  • 5:58 - 6:00
    Prečo by ste mali tvoriť slová?
  • 6:00 - 6:02
    Mali by ste ich tvoriť,
    pretože každé slovo
  • 6:02 - 6:07
    je šanca vyjadriť vlastnú myšlienku tak,
    aby ju ostatní pochopili.
  • 6:07 - 6:10
    A nové slovo získa pozornosť druhých ľudí.
  • 6:10 - 6:12
    Ľudia sa sústredia na to, čo poviete
  • 6:12 - 6:15
    a to vám dáva väčšiu šancu,
    že pochopia, čo hovoríte.
  • 6:15 - 6:18
    Veľa ľudí na tomto pódiu dnes povedalo:
  • 6:18 - 6:20
    „V budúcnosti, tu môžte byť vy,
  • 6:20 - 6:23
    môžete tu pomáhať, pomáhať nám skúmať,
    pomáhať nám objavovať.“
  • 6:23 - 6:25
    Môžete vytvoriť nové slovo hneď teraz.
  • 6:25 - 6:27
    Angličtina nemá žiaden vekový limit.
  • 6:27 - 6:30
    Choďte, začnite už dnes tvoriť slová,
  • 6:30 - 6:34
    pošlite mi ich a ja ich dám
    do môjho online slovníka – Wordnik.
  • 6:34 - 6:35
    Ďakujem veľmi pekne.
  • 6:35 - 6:40
    (Potlesk)
Title:
Do toho, vymýšľaj nové slová!
Speaker:
Erin McKean
Description:

V tomto vtipnom krátkom prejave na podujatí TEDYouth slovnikárka Erin McKean nabáda, ba povzbudzuje jej publikum, aby vytváralo nové slová, ak im existujúce nestačia. Vymenúva 6 možností, ako vymyslieť nové anglické slová – od spájania až po premenenie podstatných mien na slovesá, ktoré majú pomôcť vyjadrovať naše myšlienky a vytvoriť nové spôsoby, aby sme si lepšie rozumeli.

more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
06:52
Igor Lalík edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Igor Lalík edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Igor Lalík edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Igor Lalík approved Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Linda Magáthová edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Linda Magáthová edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Linda Magáthová accepted Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Natalia Masikova edited Slovak subtitles for Go ahead, make up new words!
Show all

Slovak subtitles

Revisions