< Return to Video

Ako fungujú vakcíny? – Kelwalin Dhanasarnsombut

  • 0:07 - 0:10
    V roku 1976 vedec Edward Jenner
  • 0:10 - 0:15
    vpichol materiál z vírusu
    kravských kiahní 8-ročnému chlapcovi,
  • 0:15 - 0:18
    tušil, že to zabezpečí potrebnú ochranu
  • 0:18 - 0:23
    pred smrteľnými epidémiami vírusu kiahní
    a zachráni tým mnoho ľudí.
  • 0:23 - 0:25
    Bol to úspech.
  • 0:25 - 0:28
    Tento chlapec
    dostal očkovanie proti chorobe
  • 0:28 - 0:31
    a tak vznikla prvá vakcína.
  • 0:31 - 0:33
    Ale prečo fungovala?
  • 0:33 - 0:35
    Ak chceme pochopiť fungovanie vakcín,
  • 0:35 - 0:39
    potrebujeme najprv vedieť,
    ako nás imunitný systém chráni
  • 0:39 - 0:41
    pred nákazlivými chorobami.
  • 0:41 - 0:43
    Keď nás napadnú cudzie mikróby,
  • 0:43 - 0:46
    imunitný systém spustí sériu reakcií
  • 0:46 - 0:50
    v snahe identifikovať mikróby
    a odstrániť ich z nášho tela.
  • 0:50 - 0:53
    Dôkazmi, že táto reakcia
    imunitného systému funguje,
  • 0:53 - 0:58
    sú kašeľ, kýchanie, zápal a horúčka,
  • 0:58 - 1:03
    ktoré sa snažia zachytiť, odpudiť
    a vyhnať z tela hrozby, ako sú baktérie.
  • 1:03 - 1:08
    Tieto vrodené reakcie imunitného systému
    tiež spúšťajú našu druhú obrannú líniu
  • 1:08 - 1:10
    nazývanú adaptívna imunita.
  • 1:10 - 1:15
    Špeciálne bunky, B- a T-bunky,
    sú nasadené na boj s mikróbmi,
  • 1:15 - 1:18
    zbierajú o nich informácie,
  • 1:18 - 1:21
    čím vytvárajú pamäť o podobe votrelcov
  • 1:21 - 1:24
    a najlepšom spôsobe boja proti nim.
  • 1:24 - 1:26
    Toto know-how sa zíde,
  • 1:26 - 1:29
    keď telo znovu napadne ten istý patogén.
  • 1:29 - 1:34
    Napriek tejto múdrej reakcii
    však riziko stále existuje.
  • 1:34 - 1:37
    Telo potrebuje čas, aby sa naučilo,
    ako reagovať na patogény
  • 1:37 - 1:39
    a vybudovať si tento systém obrany.
  • 1:39 - 1:40
    A aj vtedy platí,
  • 1:40 - 1:43
    že ak je telo prislabé alebo primladé
    na obranu pred útokmi,
  • 1:43 - 1:49
    môže čeliť veľmi vážnym rizikám,
    ak je patogén agresívny.
  • 1:49 - 1:52
    Ale čo ak by sme vedeli pripraviť
    reakciu imunity tela
  • 1:52 - 1:55
    ešte predtým, ako niekto ochorie?
  • 1:55 - 1:57
    A práve na to sú vakcíny.
  • 1:57 - 2:01
    Využitím rovnakých princípov
    aké telo používa na svoju obranu,
  • 2:01 - 2:06
    vedci používajú vakcíny na spustenie
    adaptívneho imunitného systému tela
  • 2:06 - 2:10
    a to bez toho, aby ľudí
    vystavili chorobe v jej plnej sile.
  • 2:10 - 2:14
    Vďaka tomu máme mnoho vakcín
    a každá z nich je jedinečná,
  • 2:14 - 2:16
    lebo ich existuje mnoho rôznych typov.
  • 2:16 - 2:20
    Máme napríklad živé oslabené vakcíny.
  • 2:20 - 2:25
    Tvorí ich samotný patogén,
    ale v omnoho slabšej a krotkejšej verzii.
  • 2:25 - 2:29
    Ďalej máme neživé vakcíny,
    v ktorých sú patogény už mŕtve.
  • 2:29 - 2:33
    Zoslabenie a deaktivácia
    v oboch typoch vakcín zabezpečí,
  • 2:33 - 2:36
    že sa z patogénov
    nevyvinie samotná choroba.
  • 2:36 - 2:40
    Ale ako v prípade choroby,
    aj teraz spustia imunitnú reakciu,
  • 2:40 - 2:42
    čím učia telo rozpoznať útok tak,
  • 2:42 - 2:46
    že vopred vytvoria profil patogénov.
  • 2:46 - 2:51
    Nevýhodou je, že živé oslabené vakcíny
    je niekedy náročné vyrobiť,
  • 2:51 - 2:53
    a pretože sú živé a pomerne silné,
  • 2:53 - 2:57
    nemôžu ich dostať ľudia
    so slabšou imunitou,
  • 2:57 - 3:01
    a na druhej strane neživé vakcíny
    nevytvoria dlhodobú imunitu.
  • 3:01 - 3:04
    Ďalším typom sú rekombinantné vakcíny.
  • 3:04 - 3:08
    Vyrábajú sa z jednej časti patogénu,
    ktorá sa nazýva antigén,
  • 3:08 - 3:12
    čo je zložka spúšťajúca imunitnú reakciu.
  • 3:12 - 3:15
    Ďalším izolovaním
    špecifických zložiek antigénov,
  • 3:15 - 3:17
    ako sú proteíny alebo polysacharidy,
  • 3:17 - 3:22
    dokážu tieto vakcíny
    okamžite vyvolať špecifické reakcie.
  • 3:22 - 3:26
    Vedci momentálne pracujú
    na úplne novom rade vakcín,
  • 3:26 - 3:27
    ktoré sa nazývajú DNA vakcíny.
  • 3:27 - 3:32
    Tento druh vakcíny izoluje gény
    tvoriace konkrétne antigény,
  • 3:32 - 3:37
    ktoré telo potrebuje na vyvolanie
    reakcie na konkrétne patogény.
  • 3:37 - 3:39
    Keď sa tieto gény vpichnú do tela,
  • 3:39 - 3:43
    dávajú bunkám v tele
    pokyn na tvorbu antigénov.
  • 3:43 - 3:45
    To vyvolá silnejšiu imunitnú reakciu
  • 3:45 - 3:48
    a pripraví telo
    na akékoľvek budúce hrozby,
  • 3:48 - 3:51
    a keďže vakcína obsahuje
    špecifický genetický materiál,
  • 3:51 - 3:55
    neobsahuje iné časti patogénu,
  • 3:55 - 3:59
    ktoré by sa mohli rozvinúť
    do choroby a ohroziť pacienta.
  • 3:59 - 4:01
    Ak budú tieto vakcíny úspešné,
  • 4:01 - 4:04
    možno vytvoríme
    efektívnejšie spôsoby liečby
  • 4:04 - 4:06
    invazívnych patogénov,
    a to už v nasledujúcich rokoch.
  • 4:06 - 4:08
    Tak ako úžasný objav Edwarda Jennera
  • 4:08 - 4:12
    pred rokmi popchol modernú medicínu vpred,
  • 4:12 - 4:14
    tak ďalším vyvíjaním vakcín
  • 4:14 - 4:17
    by sme snáď raz
    mohli liečiť choroby ako HIV,
  • 4:17 - 4:18
    malária
  • 4:18 - 4:20
    alebo ebola.
Title:
Ako fungujú vakcíny? – Kelwalin Dhanasarnsombut
Description:

Celá lekcia: http://ed.ted.com/lessons/how-do-vaccines-work-kelwalin-dhanasarnsombut

Prvú vakcínu na svete vytvoril Edward Jenner, anglický lekár a vedec, keď úspešne vpichol malé množstvá vírusu kravských kiahní chlapcovi, aby ho ochránil pred príbuzným (a smrtiacim) vírusom ľudských kiahní. Ale ako vlastne funguje tento na prvý pohľad paradoxný proces? Kelwalin Dhanasarnsombut podrobne opisuje vedu v pozadí vakcín.

Lekcia: Kelwalin Dhanasarnsombut, animácia: Cinematic.
more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TED-Ed
Duration:
04:36

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.