Ako spoznať klamára

Ktorýkoľvek deň nám ľudia klamú 10 až 200-krát a indície na odhalenie takých klamstiev môžu byť nenápadné a vôbec nie intuitívne. Pamela Meyerová, autorka knihy Liespotting, (Ako odhaliť lož) poukazuje na správanie a „signály“, o ktoré sa opierajú ľudia školení v rozpoznávaní klamu, a tvrdí, že čestnosť je hodnota, ktorá stojí za záchranu.

Okej, nechcem tu nikoho vyľakať,

ale práve som si všimla,
že človek po vašej pravici je klamár.

(smiech)

Aj človek po vašej ľavici je klamár.

Aj človek na vašom sedadle je klamár.

Všetci sme klamári.

Dnes vám ukážem,
čo výskum hovorí na otázku,

prečo sme všetci klamári,
ako sa naučíte odhaliť lož

a prečo by ste si mali dať tú námahu

a prejsť od odhaľovania klamstiev
k hľadaniu pravdy

a napokon k budovaniu dôvery.

A keď už je reč o dôvere,

odkedy som napísala knihu Liespotting

(Ako odhaliť lož),

nikto sa nechce so mnou stretnúť osobne,

nie, nie, nie.

Vždy povedia: „To je v poriadku.
Pošleme vám e-mail.“

(smiech)

Ani ma len nepozvú na kávu do Starbucks.

Môj manžel vraví: „Miláčik, umenie klamu?

Mohla si sa dať na varenie.
Čo tak francúzska kuchyňa?“

Takže, než začnem,

vysvetlím vám, aký mám cieľ.

Nechcem vás naučiť, ako niekoho nachytať.

Odhaľovači klamárov nie sú malicherné
decká vzadu v miestnosti,

ktoré kričia: Dostal som ťa!

Šklbli ste obočím, rozšírili sa vám
nosné dierky.

Pozerám ten seriál Klamári.
Viem, že klamete.

Nie.

Odhaľovačí klamárov sú vyzbrojení
vedeckými poznatkami,

ako odhaliť klamstvo.

Používajú ich, aby zistili pravdu,

a robia to, čo vyspelí vodcovia
robia každý deň;

vedú náročné rozhovory s náročnými ľuďmi,
niekedy vo veľmi ťažkých chvíľach.

A svoju cestu začnú tak,
že prijmú základnú tézu,

ktorá znie:

Klamanie je kooperatívne konanie.

Porozmýšľajte nad tým,

lož nemá moc len vďaka tomu,
že ju vyslovíte.

Jej moc sa ukáže,
keď je niekto iný ochotný jej uveriť.

Viem, možno to znie tvrdo,

ale ak vás niekedy niekto oklamal,

stalo sa to preto,
lebo ste s tým súhlasili.

Pravda č. 1 o klamaní:
Ide o kooperatívnu činnosť.

No nie všetky klamstvá ubližujú.

Niekedy sme ochotní účastníci klamu

kvôli spoločenskej dôstojnosti,

možno pre udržanie tajomstva,
ktoré malo tajomstvom aj zostať.

Povieme: „Pekná pesnička.“

„Zlatko, nevyzeráš v tom tučná, nie.“

Alebo povieme, niečo obľúbené u IT-čkárov:

„Viete, práve som vylovil ten e-mail
zo spamového priečinka.

Veľmi ma to mrzí.“

Ale niekedy sme nedobrovoľnými
účastníkmi klamu.

A to nás môže stáť veľa.

Minulý rok vyniesli firemné podvody

len v USA 997 miliárd dolárov.

Chýba len vlások
a je z toho bilión dolárov.

To je 7 % príjmov do štátneho rozpočtu.

Podvody nás môžu stáť miliardy.

Spomeňte si na Enron, Madoffa,
hypotekárnu krízu.

Alebo dvojitých agentov a zradcov,

ako Robert Hansen alebo Aldrich Ames.

Lži môžu zradiť našu krajinu,

ohroziť našu bezpečnosť,
podkopať demokraciu,

zaviniť smrť tých, ktorí nás bránia.

Klamanie je vlastne vážna vec.

Tento podvodník, Henry Oberlander,

bol taký šikovný,

že by podľa britských úradov

dokázal podlomiť celý bankový systém
západného sveta.

Toho chlapíka nenájdete
na Googli, vlastne nikde.

Raz s ním robili rozhovor a povedal toto:

„Pozrite, mám jedno pravidlo.“

A Henryho pravidlo bolo:

„Pozrite, každý je ochotný vám niečo dať.

Sú ochotní vám dať niečo za hocičo,
po čom túžia.“

A v tom je celá veda.

Ak nechcete, aby vás oklamali,

musíte vedieť, po čom túžite.

A všetci to skôr neradi priznávame.

Chceli by sme byť lepší manželia,
lepšie manželky,

bystrejší, mocnejší,

vyšší, bohatší

a zoznam by mohol ísť donekonečna.

Klamanie je pokus o premostenie priepasti,

aby sme tak spojili svoje želania
a fantázie o tom,

akí by sme chceli a mohli byť,

s tým, akí sme naozaj.

A veru veľmi chceme vyplniť tie priepasti
v našom živote lžami.

Podľa štúdií vás môžu oklamať

asi od 10 do 200-krát za deň.

Uznávam, mnohé z nich sú nevinné lži.

No iná štúdia ukázala,

že cudzí ľudia klamali trikrát

v prvých desiatich minútach
vzájomného stretnutia.

(smiech)

Keď počujeme tieto údaje po prvýkrát,
zarazíme sa.

Nemôžeme uveriť tomu,
aké je klamanie rozšírené.

V zásade sme proti klamaniu.

No pri bližšom pohľade

sa zápletka zauzľuje.

Cudzím klameme častejšie ako kolegom.

Extroverti klamú viac ako introverti.

Muži klamú 8-krát viac o sebe
ako o iných ľuďoch.

Ženy klamú častejšie, aby iných chránili.

Ak ste priemerný manželský pár,

zaklamete jeden druhému
raz za 10 interakcií.

Možno si myslíte, že to je zlé.

Ak nie ste v manželskom zväzku,
to číslo sa zníži na trojku.

Klamanie je zložité.

Je ním pretkaný náš každodenný
a pracovný život.

K pravde sa staviame veľmi ambivalentne.

Vyjdeme s ňou von podľa potreby,
niekedy z dobrých dôvodov,

inokedy zas preto, lebo nechápeme
biele miesta vo svojom živote.

To je pravda č. 2 o klamaní.

Sme proti klamaniu,

ale potajomky s tým súhlasíme,

keďže naša spoločnosť klamanie schvaľuje
už mnoho, mnoho storočí.

Je to také staré ako dýchanie.

Je to súčasť našej kultúry a histórie.

Spomeňte si na Danteho,
Shakespeara, na Bibliu,

bulvárny plátok News of the World.

(smiech)

Klamanie má pre nás ako druh
evolučnú hodnotu.

Vedci už dávno vedia,
že čím inteligentnejší druh,

tým väčšia mozgová kôra,

tým väčšia pravdepodobnosť,
že bude podvádzať.

Možno si spomínate na Koko.

Pamätá si niekto na Koko, gorilu,
ktorá sa naučila znakovú reč?

Koko sa naučila komunikovať
prostredníctvom znakovej reči.

Tu je Koko s mačiatkom.

To je jej domáce zvieratko,
zlatučké chlpatučké mačiatko.

Koko raz zvalila vinu na svoje mačiatko
za vytrhnutie umývadla zo steny.

(smiech)

Byť vodcami svorky máme v krvi.

Začína to naozaj veľmi skoro.

Ako skoro?

No, bábätká predstierajú plač, prestanú,

počkajú a pozrú sa, kto prichádza
a potom plačú ďalej.

(smiech)

Jednoročné deti sa naučia
pravdu zatajovať.

(smiech)

Dvojroční blufujú.

Päťroční vyložene klamú.
Manipulujú lichôtkami.

Deväťroční sú majstri ututlávania.

Do nástupu na vysokú zaklamete mame
pri každej piatej interakcii.

Kým vstúpime do sveta práce
a začneme si zarábať na svoj chlebík,

otvorí sa nám svet prepchatý spamom,

falošnými digitálnymi priateľmi,

straníckymi médiami,

rafinovanými zlodejmi identity,

prvotriednymi finančnými podfukármi,

hotová podvodová epidémia.

V skratke: To, čo jeden autor nazýva
„post-pravdová spoločnosť“.

Už dlho je to mätúce.

Čo urobíte?

Sú cesty, ako sa dostať z tohto chaosu.

Vyškolení odhaľovači klamstiev
sa dopátrajú k pravde v 90 % prípadov.

My ostatní sa trafíme len v 54 % prípadov.

Prečo sa to tak ľahko učí?

Nuž, sú dobrí a zlí klamári.
Nie sú skutoční originálni klamári.

Všetci robíme tie isté chyby.
Všetci používame tie isté techniky.

Takže čo teraz urobím?

Ukážem vám dva modely klamania.

Potom sa pozrieme na signály a uvidíme,
či ich aj my vieme nájsť.

Začneme rečovým prejavom.

(video) Bill Clinton:
Chcem, aby ste ma počúvali.

Poviem to znova.

Ja som s tou ženou, slečnou Lewinskou,

nemal sexuálny styk.

Nikomu som nekázal klamať,

ani jeden jediný raz, nikdy.

A tieto obvinenia sú nepravdivé.

Musím sa vrátiť k práci pre americký ľud.

Ďakujem.

(potlesk)

Pamela Meyer: Okej, kde sú
znaky neúprimnosti?

No, v prvom rade sme počuli niečo,
čo je známe ako neskrátené popretie.

Štúdie ukazujú, že ľudia,
ktorí až príliš rozhodne popierajú,

skôr sa uchýlia k formálnemu
ako neformálnemu vyjadrovaniu.

Počuli sme aj dištancovaný
jazyk: „s tou ženou“.

Vieme, že klamári sa nevedomky dištancujú

od predmetu výpovede

a jazyk používajú ako nástroj.

Keby Bill Clinton povedal:
„No, pravdupovediac...“

alebo Nixonovu obľúbenú repliku:
„Úprimne povedané...“

hneď by sa prezradil,

lebo hociktorý odhaľovač klamstiev vie,

že „kvalifikujúci jazyk“, ako ho nazývame,

predmet výpovede ešte viac spochybní.

Ak by tú otázku celú zopakoval,

alebo ak by svoju výpoveď
spestril množstvom podrobností –

a my sme naozaj radi, že to neurobil –

zdiskreditoval by sa ešte viac.

Freud mal pravdu.

Povedal: „Pozrite, nie je to
len o jazyku, je za tým viac.

Žiaden smrteľník tajomstvo neudrží.

Ak aj jeho pery mlčia,

prezradia ho končeky prstov.“

A všetci to robíme,
bez ohľadu na to, akí silní sme.

Všetci „trepeme“ končekmi prstov.

Ukážem vám Dominiquea
Straus-Kahna s Obamom,

ako „trepe končekmi prstov“.

(smiech)

Takže...

Tým sa dostávame k ďalšiemu modelu,

ktorým je reč tela.

(potlesk)

Keď ide o reč tela, musíte
urobiť presne toto:

Prosto sa zbavte svojich domnienok.

Nech vám veda trochu upraví vedomosti.

Lebo si myslíme,
že sa klamári celý čas vrtia.

Predstavte si, že sú práve známi tým,
že ich horná časť tela je strnulá.

Myslíme si, že sa vám
klamár nepozrie do očí.

Predstavte si, že sa vám do očí
pozerajú až príliš,

len aby tento mýtus vyvrátili.

Myslíme si, že vrúcnosť a úsmevy
vyjadrujú čestnosť, úprimnosť.

No vyškolený odhaľovač klamstiev
rozozná falošný úsmev aj na míle ďaleko.

Všimnete si tu všetci falošný úsmev?

Lícne svaly dokážete
stiahnuť vedome. [falošný úsmev]

[skutočný úsmev]

Skutočný úsmev je však v očiach,
v mimických vráskach.

Tieto vrásky smiechu nemožno
vedome stiahnuť,

obzvlášť nie, ak ste to
prehnali s botoxom.

Neprežeňte to s botoxom; nikto vás
nebude považovať za úprimných.

Teraz sa pozrieme na signály.

Viete povedať, čo sa počas rozhovoru deje?

Môžete začať hľadať signály,

ktoré naznačujú rozpor
medzi slovami a skutkami.

Viem, zdá sa to samozrejmé,
no ak sa zhovárate s niekým,

koho podozrievate z klamania,

zo signálov najčastejšie prehliadneme
postoj, no z neho najviac vyčítame.

Čestný človek bude spolupracovať.

Ukáže, že je na vašej strane.

Bude zanietený.

Ochotne a rád vám pomôže
dopátrať sa k pravde.

Rád príde s nápadmi, vymenuje podozrivých,

poskytne vám podrobnosti.

Povie: „Hej, možno tie šeky
sfalšovali ľudia zo mzdového.“

(smiech)

Rozčúli sa, ak bude mať pocit,
že ho neprávom obvinili,

a to počas celého
rozhovoru, nielen chvíľami.

Bude nahnevaný počas celého rozhovoru.

Ak sa opýtate čestného človeka,

čo by si zaslúžil ktokoľvek,
kto tieto šeky falšoval,

pravdepodobne by navrhol
skôr prísny než mierny trest.

Povedzme, že sa zhovárate presne
o tom istom s podvodníkom.

Táto osoba bude skôr utiahnutá,
sklopí zrak, stíši hlas,

odmlčí sa, robí trhané, kŕčovité pohyby.

Požiadajte neúprimnú osobu,
nech vám povie svoju verziu príbehu.

Spestrí ju až prílišnými detailami
na rôznych nepodstatných miestach.

Navyše príbeh povie
v prísne chronologickom slede.

Vyškolená osoba do toho vstupuje
a v priebehu niekoľkých hodín,

veľmi subtílne požiada tohto človeka,
aby svoj príbeh porozprával od konca.

Pritom ho pozoruje, ako sa vrtí a zisťuje,

v ktorých odpovediach
bude najviac neprávd.

Prečo to robí? Všetci robíme to isté.

Slová si nacvičíme, ale gestá málokedy.

Povieme „áno“, krútením
hlavy vyjadríme „nie“.

Rozprávame veľmi presvedčivé historky,
pritom jemne pokrčíme plecami.

Páchame strašné zločiny a usmievame sa
pri pomyslení na potešenie z toho,

že nám to prejde.

Tento úsmev je v našom odbore známy
ako „potešenie z podvodu“.

Uvidíme ho v niekoľkých
nasledujúcich videách.

Pre tých, ktorí ho nepoznajú,

začneme prezidentským kandidátom
Johnom Edwardsom,

ktorý šokoval Ameriku dieťaťom s milenkou.

Vo videu bude hovoriť o teste otcovstva.

Skúste si všimnúť, či povie „áno“,

kým krútením hlavy naznačí „nie“

a pritom mierne pokrčí plecami.

(Video) John Edwards:
Rád by som test podstúpil.

Viem, že nemôže byť moje
kvôli načasovaniu udalostí.

Takže viem, že je to nemožné.

Rád si dám urobiť test otcovstva,
uvítal by som to.

(Osoba vedúca rozhovor):
Urobíte to čoskoro? Je tam niekto...

JE: No, ja som len jedna strana testu.

Ale rád ho podstúpim.

PM: Okej, všimnúť si krútenie
hlavou je pre vás ľahšie,

keď viete, že sa na to máte sústrediť.

Budú aj také situácie, keď niekto
nahodí jeden výraz, aby zakryl iný,

ktorý mu v jednom okamihu
len tak nechtiac ujde.

Vrahovia sú tým známi,
že nechtiac dajú najavo smútok.

Váš nový partner v spoločnom podnikaní
vám možno podá ruku, oslávi to s vami,

pôjdete spolu na večeru
a potom mu ujde výraz hnevu.

Za jeden večer sa všetci nestaneme
odborníkmi na výrazy tváre,

ale môžem vás naučiť jeden
veľmi nebezpečný výraz,

ktorého rozpoznanie si rýchlo osvojíte,
a to je výraz pohŕdania.

Ak jeden z dvoch ľudí ukáže hnev,
obaja sú rovnocenní.

Ide stále o viac-menej zdravý vzťah.

No keď hnev prerastie do pohŕdania,
odsunú vás na druhú koľaj.

Pohŕdanie vo vzťahu sa spája
s morálnou nadradenosťou,

a preto je ťažké dostať sa z toho.

Vyzerá takto:

Vyznačuje sa tým, že jeden kútik pier
je vytiahnutý nahor a dovnútra.

Je to jediný asymetrický výraz.

A pri pohŕdaní, či už za ním
nasleduje lož alebo nie,

lebo nie vždy za ním nasleduje,

vždy obráťte zrak, zmeňte smer.

Premyslite si tú dohodu a povedzte:

„Nie, vďaka. Na posledný pohárik
hore nepôjdem. Vďaka.“

Veda vyniesla na povrch
oveľa viac signálov.

Vieme napríklad, že u klamárov
sa zmení rýchlosť žmurkania,

nohy majú nasmerované k východu.

Vezmú predmety na vytvorenie prekážky
a položia ich medzi seba a osobu,

ktorá im kladie otázky.

Zmenia tón svojho hlasu.

Často hovoria oveľa hlbším hlasom.

Veci sa majú takto.

Tieto prejavy správania sú len prejavy.

Klamanie nedokazujú.

Sú to len varovné signály.

Sme ľudia.

Klamné uhýbavé gestá sú u nás
na dennom poriadku.

Sami o sebe nič neznamenajú.

No ak ich zbadáte niekoľko,
to bude váš signál.

Pozerajte, počúvajte, pýtajte sa
niektoré nepríjemné otázky.

Opustite pohodlie toho, čo vám je známe.

Prekročte prah zvedavosti,
pýtajte sa viac otázok.

Prejavte trochu úcty, majte pochopenie
s osobou, s ktorou hovoríte.

Neskúšajte byť ako tí ľudia
zo seriálu Zákon a poriadok,

či iných programov, kde
z vypočúvaných priznanie vytlčú.

Nebuďte príliš agresívni, nefunguje to.

Hovorili sme trochu o tom,
ako sa rozprávať s človekom,

ktorý klame, a ako odhaliť lož.

Ako som sľúbila, teraz
sa pozrieme, ako vyzerá pravda.

Ukážem vám dve videá.

Dve matky, jedna klame,
druhá hovorí pravdu.

Nahrávky sprístupnil vedec
David Matsumoto v Kalifornii.

Podľa mňa sú vynikajúcim príkladom
toho, ako vyzerá pravda.

Táto matka, Diane Downsová,
zastrelila svoje deti zblízka,

viezla ich do nemocnice,
zatiaľ čo celé auto nasiaklo ich krvou,

a tvrdila, že to spravil cudzinec
s riedkymi vlasmi.

Vo videu uvidíte,
že ani nevie predstierať,

ako byť trpiacou matkou.

Tu treba hľadať neuveriteľný nepomer
medzi hrôzostrašnými udalosťami,

ktoré opisuje, a jej veľmi
chladným vystupovaním

a výrazom tváre.

Pri bližšom pohľade zachytíte
vo videu potešenie z podvodu.

(Video) Diane Downsová:
Večer, keď zatváram oči,

vidím Christie, ako ku mne
naťahuje ruku, keď šoférujem,

a krv jej stále tečie z úst.

A ono – možno tá spomienka
s časom vybledne –

no nemyslím si to.

To ma trápi najviac.

(smiech)

PM: Teraz vám ukážem video
skutočne trúchliacej matky.

Erin Runnionovej, ktorá
na súde stála zoči-voči

vrahovi a trýzniteľovi svojej dcéry.

Tu neuvidíte falošné emócie,
len autentický výraz matkinej agónie.

(Video) Erin Runnionová: Toto vyhlásenie
som napísala na tretie výročie večera,

keď ste mi vzali dievčatko
a ublížili ste jej

a gniavili ju, desili ju,

až kým jej srdce neprestalo biť.

Bojovala s vami a ja viem, že bojovala.

No viem, že na vás pozrela
tými rozkošnými hnedými očami

a vy ste ju aj tak chceli zabiť.

Nechápem to a nikdy nepochopím.

PM: Okej, niet pochýb
o pravosti jej emócií.

Technika, ktorá pomáha
osvetliť pravdu, sa neustále vyvíja,

a najmä veda s ňou spojená.

Vieme napríklad, že dnes máme
špecializované prístroje

na sledovanie pohybu očí
a infračervené skeny mozgu,

magnetickú rezonanciu,
schopnú dekódovať signály,

ktoré naše telá vysielajú,
keď sa snažíme klamať.

Tieto technológie sa nám všetkým
pokúsia predať ako všeliek na klamstvo.

A raz sa naozaj osvedčia
ako nesmierne užitočné.

No zatiaľ sa musíte samých seba opýtať:

Koho chcete po svojom boku na stretnutí?

Niekoho školeného v zisťovaní pravdy

alebo chlapíka, ktorý cez dvere vlečie
200-kilový elektroencefalogram?

(smiech)

Odhaľovači klamstiev sa spoliehajú
na ľudské nástroje.

Ako raz niekto povedal, oni vedia, že:

„Charakter je to, čím ste v tme.“

A zaujímavé je, že dnes máme tak málo tmy.

Náš svet je osvetlený 24 hodín denne.

Náš svet je priehľadný.

S blogmi a sociálnymi sieťami,
ktoré prenášajú šum

celej novej generácie ľudí,

ktorí sa rozhodli žiť svoj život
na očiach verejnosti.

Náš svet je oveľa hlučnejší.

Pred nami je teda jedna výzva:

Zapamätajme si, nadmerné zdieľanie
neznamená úprimnosť.

Naše manické tweetovanie a esemeskovanie
nás môže zaslepiť pre skutočnosť,

že záleží a vždy bude záležať
na subtílnosti ľudskej slušnosti,

integrite charakteru.

V tomto hlučnejšom svete
by preto malo zmysel,

keby sme svoju morálku
prejavovali trochu jasnejšie.

Ak spojíte vedu spoznávania klamu
s umením pozorovania, počúvania

prestanete podporovať lož.

Vydáte sa na cestu, na ktorej
budete pre iných jasnejší,

lebo každému naokolo dáte jasný signál.

Poviete: „Hej, môj svet, náš svet
bude svetom úprimnosti.

V mojom svete bude pravda posilnená,
faloš rozpoznaná a marginalizovaná.“

A keď to urobíte, pocítite
vo svojom okolí aspoň drobné zmeny.

A to je pravda.

Ďakujem.

(potlesk)