< Return to Video

„Zomieram?“ Úprimná odpoveď

  • 0:01 - 0:05
    Už 7 rokov pôsobím ako záchranár
    v okrese Suffolk v štáte New York.
  • 0:05 - 0:06
    Bol som prvý na mieste
    pri mnohých prípadoch -
  • 0:06 - 0:10
    od dopravných nehôd po hurikán Sandy.
  • 0:10 - 0:11
    Pokiaľ ste ako väčšina ľudí,
    smrť môže byť
  • 0:11 - 0:13
    jednou z vašich najväčších obáv.
  • 0:13 - 0:15
    Niektorí z nás budú vidieť ako prichádza.
  • 0:15 - 0:17
    Iní nie.
  • 0:17 - 0:19
    Existuje slabo zdokumentovaný
    lekársky termín
  • 0:19 - 0:21
    nazvaný blížiaci sa koniec.
  • 0:21 - 0:22
    Je to takmer symptóm.
  • 0:22 - 0:24
    Ako záchranár som trénovaný
  • 0:24 - 0:26
    reagovať aj na tento symptóm.
  • 0:26 - 0:27
    Keď sa na mňa pozrie pacient s infarktom
  • 0:27 - 0:30
    a povie: „Dnes zomriem,“
  • 0:30 - 0:33
    sme naučení prehodnotiť stav pacienta.
  • 0:33 - 0:35
    Počas mojej kariéry som zasahoval
  • 0:35 - 0:37
    počas mnohých prípadov, kde pacientom
  • 0:37 - 0:39
    zostávali minúty života
  • 0:39 - 0:42
    a neexistovalo nič, čo som pre nich mohol spraviť.
  • 0:42 - 0:45
    Preto som sa ocitol pred dilemou:
  • 0:45 - 0:49
    Poviem zomierajúcim,
    že onedlho budú tvárou v tvár smrti
  • 0:49 - 0:52
    alebo im zaklamem,
    aby som ich utešil?
  • 0:52 - 0:54
    Na začiatku kariéry som sa postavil tejto dileme tak,
  • 0:54 - 0:55
    že som jednoducho klamal.
  • 0:55 - 0:57
    Bál som sa.
  • 0:57 - 1:00
    Bál som sa, že ak im poviem pravdu,
  • 1:00 - 1:03
    tak zomrú v hrôze, v strachu,
  • 1:03 - 1:06
    lapajúc po tých posledných chvíľach života.
  • 1:06 - 1:09
    To všetko sa zmenilo s jedným prípadom.
  • 1:09 - 1:12
    Pred piatimi rokmi som zasahoval
    pri nehode motorky.
  • 1:12 - 1:15
    Vodič utrpel kritické zranenia.
  • 1:15 - 1:17
    Ako som ho ošetroval, uvedomil som si,
  • 1:17 - 1:19
    že sa pre neho nedá nič spraviť.
  • 1:19 - 1:23
    A tak, ako v mnohých iných prípadoch,
    pozrel sa mi do očí
  • 1:23 - 1:27
    a opýtal sa tú otázku: „Teraz zomriem?“
  • 1:27 - 1:31
    V tej chvíli som sa rozhodol
    spraviť niečo nezvyčajné.
  • 1:31 - 1:33
    Rozhodol som sa povedať mu pravdu.
  • 1:33 - 1:37
    Rozhodol som sa povedať mu,
    že teraz zomrie
  • 1:37 - 1:40
    a že nie je nič,
    čo môžem pre neho spraviť.
  • 1:40 - 1:44
    Dodnes ma jeho reakcia šokuje.
  • 1:44 - 1:46
    Pacient si jednoducho opäť ľahol
  • 1:46 - 1:48
    a mal v tvári výraz prijatia.
  • 1:48 - 1:50
    Nebol pohltený hrôzou a strachom,
  • 1:50 - 1:52
    ako som si myslel, že bude.
  • 1:52 - 1:55
    On tam len ležal – a ako som mu
    pozrel do očí –
  • 1:55 - 1:58
    videl som vnútorný pokoj a prijatie.
  • 1:58 - 2:00
    Od tej chvíle som sa rozhodol,
  • 2:00 - 2:04
    že mojou úlohou nebolo upokojiť
    zomierajúcich mojimi klamstvami.
  • 2:04 - 2:07
    Odvtedy som bol pri mnohých prípadoch,
  • 2:07 - 2:10
    kde pacienti prežívali
    svoje posledné chvíle
  • 2:10 - 2:12
    a neexistovalo nič, čo by som
    pre nich mohol spraviť.
  • 2:12 - 2:13
    Takmer v každom prípade
  • 2:13 - 2:16
    všetci mali rovnakú reakciu na pravdu:
  • 2:16 - 2:19
    vnútorný pokoj a prijatie.
  • 2:19 - 2:21
    V skutočnosti existujú tri vzory,
  • 2:21 - 2:25
    ktoré som pozoroval
    vo všetkých týchto prípadoch.
  • 2:25 - 2:29
    Prvý vzor ma vždy tak trochu šokoval.
  • 2:29 - 2:33
    Bez ohľadu na náboženstvo
    alebo kultúrne zázemie,
  • 2:33 - 2:36
    prejavuje sa potreba
    pre odpustenie.
  • 2:36 - 2:37
    Či to nazývajú hriechom
  • 2:37 - 2:40
    alebo jednoducho povedia,
    že niečo ľutujú,
  • 2:40 - 2:43
    ich pocit viny je univerzálny.
  • 2:43 - 2:44
    Raz som ošetroval staršieho pána,
  • 2:44 - 2:46
    ktorý mal masívny infarkt.
  • 2:46 - 2:48
    Ako som pripravoval seba a moje vybavenie
  • 2:48 - 2:51
    na hroziacu zástavu srdca,
  • 2:51 - 2:56
    začal som tomu pacientovi hovoriť
    o jeho blížiacej sa smrti.
  • 2:56 - 2:59
    Už to vedel podľa tónu môjho hlasu
    a reči tela.
  • 2:59 - 3:01
    Ako som umiestňoval podložky defibrilátora
    na jeho hruď –
  • 3:01 - 3:03
    pripravujúc sa na to, čo malo prísť –
  • 3:03 - 3:06
    pozrel sa mi do očí a povedal:
  • 3:06 - 3:09
    „Kiežby som bol strávil viac času
    s mojimi deťmi a vnúčatami
  • 3:09 - 3:12
    a nebol som taký egocentrický.
  • 3:12 - 3:14
    Tvárou v tvár blízkej smrti,
  • 3:14 - 3:17
    všetko, po čom túžil, bolo odpustenie.
  • 3:17 - 3:19
    Druhý vzor, ktorý pozorujem
  • 3:19 - 3:21
    je potreba na zanechanie spomienky.
  • 3:21 - 3:23
    Či ide o zapamätanie si
    v mojich myšlienkach
  • 3:23 - 3:25
    alebo myšlienkach ich blízkych,
  • 3:25 - 3:27
    potrebujú cítiť, že budú naďalej žiť.
  • 3:27 - 3:29
    Existuje potreba nesmrteľnosti
  • 3:29 - 3:32
    v srdciach a myšlienkach ich milovaných,
  • 3:32 - 3:35
    mňa, mojej posádky alebo kohokoľvek okolo.
  • 3:35 - 3:38
    Nespočetnekrát som mal pacienta,
    ktorý sa mi pozrel do očí
  • 3:38 - 3:42
    a spýtal sa: „Zapamätáte si ma?“
  • 3:42 - 3:45
    Posledný vzor, ktorý pozorujem,
  • 3:45 - 3:48
    ma vždy zasiahol najhlbšie, do duše.
  • 3:48 - 3:51
    Zomierajúci potrebujú vedieť,
    že ich život mal zmysel.
  • 3:51 - 3:54
    Potrebujú vedieť,
    že nepremárnili svoj život
  • 3:54 - 3:57
    na nezmyselné úlohy.
  • 3:57 - 4:00
    Toto sa mi stalo úplne
    na začiatku mojej kariéry.
  • 4:00 - 4:02
    Zavolali nás k prípadu.
  • 4:02 - 4:04
    Bola to žena, staršia pätdesiatnička,
  • 4:04 - 4:06
    kriticky zakliesnená v aute.
  • 4:06 - 4:10
    Vo veľkej rýchlosti sa bočne zrazili autá.
  • 4:10 - 4:12
    Kritická, kritická situácia.
  • 4:12 - 4:15
    Kým sa ju požiarnici
    snažili dostať z auta,
  • 4:15 - 4:18
    liezol som k nej,
    aby som jej poskytol pomoc.
  • 4:18 - 4:21
    Ako sme sa rozprávali, povedala mi:
  • 4:21 - 4:24
    „Bolo toho tak veľa,
    čo som chcela urobiť so svojím životom.“
  • 4:24 - 4:28
    Cítila, že nezanechala na tejto zemi svoju stopu.
  • 4:28 - 4:30
    Ako sme sa ďalej rozprávali, vysvitlo,
  • 4:30 - 4:32
    že bola matkou dvoch adoptovaných detí,
  • 4:32 - 4:35
    ktoré mali nastúpiť na lekársku fakultu.
  • 4:35 - 4:37
    Vďaka nej dostali dve deti
  • 4:37 - 4:40
    príležitosť, ktorú by inak nikdy nemali,
  • 4:40 - 4:42
    a vydali sa zachraňovať životy
  • 4:42 - 4:45
    ako doktori.
  • 4:45 - 4:46
    Trvalo to 45 minút,
  • 4:46 - 4:48
    kým ju dostali z toho auta.
  • 4:48 - 4:53
    Avšak zomrela pred jej vyslobodením.
  • 4:53 - 4:55
    Myslím si, že ste to videli vo filmoch:
  • 4:55 - 4:56
    počas tých posledných chvíľ
  • 4:56 - 4:59
    je to len strach a hrôza.
  • 4:59 - 5:02
    Ja som si uvedomil,
    že odhliadnuc od okolností,
  • 5:02 - 5:04
    je to vo všeobecnosti prijaté
    s pokojom a zmierením sa.
  • 5:04 - 5:08
    Tie najmenšie veci, tie najmenšie momenty,
  • 5:08 - 5:12
    najmenšie veci, čo ste priniesli do tohto sveta
  • 5:12 - 5:15
    vám dodajú pokoj v tých posledných chvíľkach.
  • 5:15 - 5:17
    Ďakujem!
  • 5:17 - 5:20
    (Potlesk)
Title:
„Zomieram?“ Úprimná odpoveď
Speaker:
Matthew O'Reilly
Description:

Matthew O'Reilly je skúsený záchranár na Long Islande v štáte New York. Vo svojej prednáške popisuje, čo sa stane, keď sa smrteľne zranený pacient opýta: „Teraz zomriem?“

more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
05:33

Slovak subtitles

Revisions