Matthew Childs a jeho 9 životných lekcií z lezenia

Lezecký veterán Matthew Childs sa v príspevku z TED University 2009 delí s deviatimi zásadami lezenia. Jeho praktické rady sa hodia aj do života bližšie k hladine mora.

Je to celkom jednoduché. Existuje 9 pravidiel,

ktoré som odhalil počas 35 rokov lezenia.

Väčšinou sú dosť základné.

Číslo jedna: Nevzdávajte to --

veľmi osvedčená metóda.

Ale vskutku -- často premýšlate, že to vzdáte

dávno predtým, než to vzdá vaše telo.

Takže držte sa

a napadnú vás celkom svojrázne riešenia.

Číslo dva: Neváhajte.

Toto je lezenie na "trenie" v Tuolumne Meadows

v Yosemitskej vrchovine.

Lezenie na trenie nemá žiadne výrazné stupy.

Leziete na malých jamkách a hrboľoch v skale.

Najväčšie trenie máte v momente, keď položíte ruku

alebo nohu na skalu.

Od toho momentu prakticky padáte.

Takže švih je dobrý. Nezastavujte sa.

Pravidlo číslo tri: Plánujte.

Toto je cesta Naked Edge (Nahá hrana)

v kaňone El Dorado pri Boulderi.

Tento lezec je v poslednom úseku.

Je presne tam, kde som padol.

Pod ním je asi 300 metrov vzduchu.

Všetky ťažké úseky už má za sebou.

Často sa stane, že

úporne plánujete:

"Ako sa dostanem cez najťažšiu časť? Ako sa dostanem cez najťažšiu časť?"

A čo sa stane?

Dostanete sa do posledného ľahkého úseku.

A celkom vám dôjde para. Toho sa vyvarujte.

Musíte plánovať, ako sa dostať až hore.

Nezabudnite, že musíte byť schopný dokončiť

každý jednotlivý krok.

Toto je cesta s názvom Dike Route,

na Peyrat Dome, v Yosemitskej vrchovine.

Zaujímavá je tým, že nie je až tak ťažká.

Ak ju ale ťaháte,

v najťažšom mieste vám hrozí asi 30 metrový pád

na platňu pod tupým uhlom.

Musíte sa preto sústrediť.

Nechcete sa zaseknúť v prostriedku ako

Coleridgov Kubla Kahn.

Musíte pokračovať.

Pravidlo číslo päť: Naučte sa oddychovať.

Je fascinujúce, ako najlepší lezci

dokážu aj v najextrémnejších situáciách

dať svoje telo do pozície,

v ktorej si oddýchnu,

upokoja sa, skoncentrujú sa,

a pokračujú.

Toto je cesta v Needles, znova v Kalifornii.

Strach dokáže byť fakt otrava, pretože

sa nesústredíte na to, čo robíte.

Sústredíte sa na dôsledky

zlyhania pri tom, čo robíte.

Každý jednotlivý krok si vyžaduje

vašu plnú pozornosť a sústredenie,

ak má byť vykonaný účinne.

V lezení ľudia často

na to idú priamočiaro. Idú za najočividnejším riešením.

Toto je Devils Tower (Diablova veža) vo Wyomingu,

stĺpcový čadičový monolit,

ktorý asi väčšina z vás pozná z "Blízkych stretnutí."

Špároví lezci väčšinou

vtesnajú ruky a nohy

a začnú hneď liezť.

Špáry sú príliš úzke na vtesnanie špičky,

takže jediným spôsobom lezenia je vložiť prsty

do špáry

a "lezením na sokolíka"

sa ťahať hore.

Pravidlo číslo osem: Sila nezaručuje vždy úspech.

Počas 35 rokov som bol lezeckým vodcom

a učil som na umelých stenách a tak,

to najdôležitejšie, čo som sa naučil,

je, že chalani budú vždy skúšať zhyby.

Začínajúci chalani to tam natlačia,

dostanú sa do výšky 5 metrov.

Veď vedia spraviť tak 15 zhybov, nie?

A potom im proste dôjde para.

Ženy sú oveľa vyrovnanejšie,

lebo im ani nenapadne,

že by mohli urobiť 100 zhybov.

Premýšľajú, ako presunúť váhu na nohy,

čo je v podstate prirodzené. Nosia nás celý deň.

Rovnováha je fakt kritická,

preneste váhu na nohy,

ktoré sú vaším najsilnejším svalom.

No a napokon pravidlo číslo deväť.

Na toto pravidlo som prišiel,

keď som neplánoval padnúť,

a zletel som asi 12 metrov a zlomil si rebro.

Akonáhle viete, že sa to má stať,

musíte zvážiť, ako sa pustíte,

pretože to je to podstatné,

aby ste sa nezranili --

ako spadnete do lana,

alebo, ak leziete bez lana,

ako spadnúť niekam, kde môžete pád kontrolovať.

Takže, nedržte sa až do trpkého konca.

Ďakujem vám veľmi pekne.

(Potlesk)