Je to celkom jednoduché. Existuje 9 pravidiel,
ktoré som odhalil počas 35 rokov lezenia.
Väčšinou sú dosť základné.
Číslo jedna: Nevzdávajte to --
veľmi osvedčená metóda.
Ale vskutku -- často premýšlate, že to vzdáte
dávno predtým, než to vzdá vaše telo.
Takže držte sa
a napadnú vás celkom svojrázne riešenia.
Číslo dva: Neváhajte.
Toto je lezenie na "trenie" v Tuolumne Meadows
v Yosemitskej vrchovine.
Lezenie na trenie nemá žiadne výrazné stupy.
Leziete na malých jamkách a hrboľoch v skale.
Najväčšie trenie máte v momente, keď položíte ruku
alebo nohu na skalu.
Od toho momentu prakticky padáte.
Takže švih je dobrý. Nezastavujte sa.
Pravidlo číslo tri: Plánujte.
Toto je cesta Naked Edge (Nahá hrana)
v kaňone El Dorado pri Boulderi.
Tento lezec je v poslednom úseku.
Je presne tam, kde som padol.
Pod ním je asi 300 metrov vzduchu.
Všetky ťažké úseky už má za sebou.
Často sa stane, že
úporne plánujete:
"Ako sa dostanem cez najťažšiu časť? Ako sa dostanem cez najťažšiu časť?"
A čo sa stane?
Dostanete sa do posledného ľahkého úseku.
A celkom vám dôjde para. Toho sa vyvarujte.
Musíte plánovať, ako sa dostať až hore.
Nezabudnite, že musíte byť schopný dokončiť
každý jednotlivý krok.
Toto je cesta s názvom Dike Route,
na Peyrat Dome, v Yosemitskej vrchovine.
Zaujímavá je tým, že nie je až tak ťažká.
Ak ju ale ťaháte,
v najťažšom mieste vám hrozí asi 30 metrový pád
na platňu pod tupým uhlom.
Musíte sa preto sústrediť.
Nechcete sa zaseknúť v prostriedku ako
Coleridgov Kubla Kahn.
Musíte pokračovať.
Pravidlo číslo päť: Naučte sa oddychovať.
Je fascinujúce, ako najlepší lezci
dokážu aj v najextrémnejších situáciách
dať svoje telo do pozície,
v ktorej si oddýchnu,
upokoja sa, skoncentrujú sa,
a pokračujú.
Toto je cesta v Needles, znova v Kalifornii.
Strach dokáže byť fakt otrava, pretože
sa nesústredíte na to, čo robíte.
Sústredíte sa na dôsledky
zlyhania pri tom, čo robíte.
Každý jednotlivý krok si vyžaduje
vašu plnú pozornosť a sústredenie,
ak má byť vykonaný účinne.
V lezení ľudia často
na to idú priamočiaro. Idú za najočividnejším riešením.
Toto je Devils Tower (Diablova veža) vo Wyomingu,
stĺpcový čadičový monolit,
ktorý asi väčšina z vás pozná z "Blízkych stretnutí."
Špároví lezci väčšinou
vtesnajú ruky a nohy
a začnú hneď liezť.
Špáry sú príliš úzke na vtesnanie špičky,
takže jediným spôsobom lezenia je vložiť prsty
do špáry
a "lezením na sokolíka"
sa ťahať hore.
Pravidlo číslo osem: Sila nezaručuje vždy úspech.
Počas 35 rokov som bol lezeckým vodcom
a učil som na umelých stenách a tak,
to najdôležitejšie, čo som sa naučil,
je, že chalani budú vždy skúšať zhyby.
Začínajúci chalani to tam natlačia,
dostanú sa do výšky 5 metrov.
Veď vedia spraviť tak 15 zhybov, nie?
A potom im proste dôjde para.
Ženy sú oveľa vyrovnanejšie,
lebo im ani nenapadne,
že by mohli urobiť 100 zhybov.
Premýšľajú, ako presunúť váhu na nohy,
čo je v podstate prirodzené. Nosia nás celý deň.
Rovnováha je fakt kritická,
preneste váhu na nohy,
ktoré sú vaším najsilnejším svalom.
No a napokon pravidlo číslo deväť.
Na toto pravidlo som prišiel,
keď som neplánoval padnúť,
a zletel som asi 12 metrov a zlomil si rebro.
Akonáhle viete, že sa to má stať,
musíte zvážiť, ako sa pustíte,
pretože to je to podstatné,
aby ste sa nezranili --
ako spadnete do lana,
alebo, ak leziete bez lana,
ako spadnúť niekam, kde môžete pád kontrolovať.
Takže, nedržte sa až do trpkého konca.
Ďakujem vám veľmi pekne.
(Potlesk)