Auret van Heerden: Robenie svetovej práce spravodlivou

Odborársky aktivista Auret van Heerden rozpráva o budúcej hranici zamestnaneckých práv -- globalizovaných priemyslov, kde žiaden národný orgán nemôže ochrániť zamestnancov. Ako môžeme udržať náš dodávateľský reťazec poctivým? Van Heerden predstavuje obchodný prípad pre spravodlivú prácu.

Tento mobil

začal svoju trajektóriu

v remeselnej bani

vo Východnom Kongu.

Spravujú ju ozbrojené gangy,

využívajúc detských otrokov,

čo Bezpečnostná Rada OSN

volá "krvavé nerasty",

ktoré potom cestovali v niekoľkých komponentoch

a skončili vo fabrike

v Shinjin v Číne.

Fabrika -- kde už viac ako dvanásť ľudí spáchalo samovraždu

tento rok.

Jeden muž zomrel po 36-hodinovej pracovnej zmene.

My všetci milujeme čokoládu.

Kupujeme ju pre naše deti.

80 percent kakaa pochádza z Pobrežia Slonoviny a Ghany

a je zbierané deťmi.

Pobrežie Slonoviny, tu máme obrovský problém s detskými otrokmi.

Deti sú privážané z ostaných konfliktných zón

na prácu na kávových plantážach.

Heparin -- krvné riedidlo,

farmaceutický produkt --

vzniká v remeselníckych dieľňach

ako táto v Číne,

pretože aktívna zložka

pochádza z prasacích vnútorností.

Váš diamant: všetci sme počuli, možno videli film "Krvavý Diamant".

Toto je baňa v Zimbabve

práve teraz.

Bavlna: Uzbekistan je druhý najväčší

vývozca bavlny na zemi.

Každý rok, keď príde čas zberu bavlny,

štát zavrie školy,

naloží deti na autobusy, a odvezie ich na plantáže bavlny

stráviť tri týždne zbieraním bavlny.

Je to nútená detská práca

na inštitucionálnej úrovni.

A všetky tieto produkty pravdepodobne skončia

na skladisku ako toto v Manile.

Tieto miesta, tieto východiskové body

reprezentujú vládne nedostatky.

To je najslušnejší opis,

aký pre nich mám.

Toto sú čierne nádrže,

kde globálny dodávateľský reťazec začína --

globálny dodávaťeľský reťazec,

ktorý prináša naše obľúbené značkové výrobky.

Niektoré tieto vládne nedostatky

sú riadené podvodníckymi štátmi.

Niektoré z nich nie sú už štátmi vôbec;

sú to nefunkčné štáty.

Niektoré z nich

sú krajiny, ktoré veria, že deregulácia alebo žiadna regulácia

je najlepším spôsobom, ako upútať investorov,

podporiť obchodovanie.

Každopádne, dávajú nám

obrovskú morálnu a etickú dilemu.

Viem, že nik z nás sa nechce na tomto podielať

po dôkaze,

že ľudské práva boli porušené

v globálnom dodávateľskom reťazci.

Ale práve teraz

mnoho firiem podieľajúcich sa na týchto dodávateľských reťazcoch

nemá žiadnu možnosť

ako nás ubezpečiť,

že nik nemusí ručiť vlastnou budúcnosťou,

nik nemusí obetovať svoje práva

nato, aby sme dostali náš obľúbený

značkový produkt.

Neprišiel som sem vás zdeptať

stavom globálneho dodávateľského reťazca.

Potrebujeme revíziu reality.

Potrebujeme rozoznať, aký máme vážny

deficit práv.

Toto je nezávislá republika,

možno nefunkčný štát.

Definitívne to nie je demokratický štát.

A práve teraz

tá nezávislá republika zásobovacieho reťazca

nie je riadená

spôsobom, ktorý by nás uistil,

že sa môžeme zapojiť do etického obchodovania a spotreby.

To nie je nič nové.

Videli sme dokumenty

o manufaktúrach vyrábajúcich šatstvo

na celom svete, aj v rozvinutých krajinách.

Ak chcete vidieť klasickú manufaktúru,

stretnime sa na Madison Square Garden,

zoberiem vás dolu ulicou a ukážem vám čínsku manufaktúru.

Ale zoberme si napríklad heparín.

Je to farmaceutický výrobok.

Očakávali by ste, že dodávací reťazec, ktorý končí v nemocnici,

bude veľmi čistý.

Problémom je, že aktívna zložka v ňom --

ako som spomenul predtým --

pochádza z ošípanej.

Hlavný americký výrobca

tejto aktívnej zložky

sa pred niekoľkými rokmi presunul do Číny,

pretože to je svetový najväčší dodávateľ ošípanej.

A ich fabrika v Číne,

ktorá je možno celkom čistá --

dostáva všetky zložky

z bitúnkov na zadných dvoroch,

kde tieto rodiny porážajú prasatá

a extrahujú ingredienciu.

Pred pár rokmi sme mali škandál,

ktorý zabil 80 ľudí na svete

kvôli prímesiam,

ktoré sa dostali do heparínového dodávateľského reťazca.

Horšie je, že niektorí dodávatelia

si uvedomili, že môžu vymeniť produkt,

ktorý v testoch napadobňuje heparín.

Táto náhrada stojí deväť dolárov za libru,

zatiaľ čo reálny heparín -- reálna zložka --

stojí 900 dolárov za libru.

Bez premýšľania.

Problémom bolo, že to zabilo viac ľudí.

A tak sa pýtate sami seba,

"Ako to, že US Správa Potravín a Liečiv

dovolila, aby sa toto stalo?

Ako to, že čínska Správa Potravín a Liečiv

dovolila, aby sa toto stalo?"

Odpoveď je veľmi jednoduchá:

Číňania charakterizujú tieto zariadenia

ako chemické zariadenia, nie farmaceutické,

takže tam nerobia revízie.

A tak má US Správa Potravín a Liečiv

právny problém.

Toto je v zahraničí.

V skutočnosti vykonávajú niekoľko vyšetrovaní v zahraničí --

okolo dvanásť za rok -- možno 20 v dobrom roku.

Celkovo je 500

týchto zariadení

produkujúcich aktívne zložky len v samotnej Číne.

Presnejšie, okolo 80 percent

týchto aktívnych zložiek v medicíne dnes

pochádza zo zahraničia,

zvlášť z Číny a Indie.

A my nemáme dozorný systém,

nemáme regulačný systém,

ktorý by zabezpečil,

že tá produkcia je neškodná.

Nemáme systém, ktorý by nás ubezpečil,

že ľudské práva, základná dôstojnosť,

sú zabezpečené.

Takže na národnej úrovni --

a my pracujeme v približne 60 rozličných krajinách --

na národnej úrovni

máme vážny problém týkajúci sa možností vlád

regulovať produkciu

na ich vlastnej pôde.

A naozajstný problém s globálnym zásobovaťeľským reťazcom

je, že je nadnárodný.

Takže vlády, ktoré zlyhávajú,

ktoré sa vzdávajú

na národnej úrovni,

majú ešte menšiu možnosť sa podieľať na probléme

na medzinárodnej úrovni.

A vy môžete len čítať titulky.

Povedzme Kodaň minulý rok --

úplné zlyhanie vlád

urobiť správnu vec

z pohľadu medzinárodnej výzvy.

Zoberte si G20 stretnutie pred pár týždňami --

odstúpili od svojich záväzkov spred niekoľkých mesiacov.

Môžete si zobrať hociktorú

z hlavných globálnych výziev, ktoré sme tu preberali tento týždeň,

a spýtať sa samých seba, kde je iniciatíva vlád

zakročiť a ponúknuť riešenia,

odpovede,

na tieto medzinárodné problémy?

Jednoduchá odpoveď je, že nemôžu; sú národné.

Voliči sú lokálni.

Majú miestne záujmy.

Nemôžu podriaďovať tieto záujmy

väčšiemu globálnemu spoločenskému dobru.

Takže aby sme zabezpečili doručenie

kľúčových verejných statkov

na medzinárodnej úrovni --

v tomto prípade, v dodávateľskom reťazci --

musíme priniesť iný mechanizmus.

Potrebujeme iný stroj.

Našťastie, máme nejaké príklady.

V 90-tych rokoch

bola celá séria škandálov

zaoberajúca sa produkciou značkových vecí v USA --

detská práca, nútená práca,

vážne zdravotné a bezpečnostné neprávosti --

až nakoniec prezident Clinton v 1996

zvolal stretnutie v Bielom Dome --

pozval odvetvia, nevládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami,

odbory, Ministerstvo práce --

zhromaždil ich v jednej miestnosti

a povedal, "Pozrite,

nechcem, aby nás globalizácia stiahla nadol.

Neviem, ako tomu predísť,

ale aspoň použijem moje dobré úrady

aby vás zjednotili

v hľadaní odpovede."

Tak založili orgán Bieleho Domu,

ktorý strávil okolo troch rokov dohadovaním sa,

kto bude mať koľko zodpovednosti

v globálnom dodávateľskom reťazci.

Firmy necítili, že by to bola ich zodpovednosť.

Oni nevlastnia tieto zariadenia.

Oni nezamestnávajú týchto robotníkov.

Nie sú právne zodpovední.

Všetci ostaní za stolom

povedali, "Týmto to nekončí.

Máte opatrovateľskú povinnosť, povinnosť starať sa,

zabezpečiť, že ten výrobok

sa dostane z hocikade do obchodu

spôsobom, ktorý nám dovolí skonzumovať ho

bez obavy o našu bezpečnosť,

alebo bez výčitiek svedomia,

že konzumujeme ten produkt."

Tak súhlasili, "Áno. Čo urobíme,

je, že odsúhlasíme základné štandardy,

kódy správania.

Aplikujeme ich cez celý náš

globálny zásobiteľský reťazec

bez ohľadu na vlastníctvo alebo kontrolu.

Urobíme to súčasťou dohody."

A to bolo znamenie absolútnej geniality,

pretože to, čo urobili,

bolo, že prepojili moc dohody,

privátnu moc

doručiť verejné statky.

A na rovinu,

dohoda s veľkou medzinárodnou značkou

má pre dodávaťeľa v Indii alebo Číne

omnoho väčšiu presviedčaciu hodnotu

ako miestny zákon o práci,

miestne regulácie životného prostredia,

miestne štandardy ľudských práv.

Tieto fabriky možno nikdy neuvidia inšpektora.

Ak by inšpektor aj prišiel,

bolo by to úžasné, ak by bol schopný

odmietnuť úplatok.

Aj keby si robili svoju prácu

a uviedli by priestupky týchto zariadení,

pokuta by bola smiešna.

Ale ak stratíte zmluvu

s tou veľkou značkou,

to je rozdiel

medzi prežitím v biznise a krachom.

To robí rozdiel.

Takže čo sme boli schopní urobiť,

bolo, že sme boli schopní prepojiť

moc a vplyv

jedinej nadnárodnej inštitúcie

v globálnom dodávateľskom reťazci,

čiže nadnárodnej firmy,

a prinútili ich urobiť správnu vec,

prinútili ich použiť tú moc na dobro,

doručiť kľúčové verejné statky.

Samozrejme, toto sa nestane prirodzene

v nadnárodných firmách.

Neboli založené robiť toto; boli založené, aby zarábali peniaze.

Ale sú to extrémne schopné organizácie.

Majú zdroje

a ak možeme pridať vôľu, prísľub,

oni vedia, ako doručiť ten produkt.

Dostať sa tam nie je jednoduché.

Tie dodávateľské reťazce, ktoré som ukázal na obrazovke predtým,

tie tam nie sú.

Potrebujete bezpečné miesto.

Potrebujete miesto, kde sa ľudia stretnú,

sadnú si bez strachu, že budú posudzovaní,

bez vzájomného obviňovania,

aby naozaj čelili problému,

zhodli sa na probléme a prišli s riešeniami.

Dá sa to; technické riešenia tu sú.

Problémom je nedostatok dôvery, sebaistoty,

nedostatok spoluúčasti

medzi nevládnymi organizáciami, kampaňami,

občianskymi združeniami.

a nadnárodnými firmami.

Ak ich všetkých dáme dokopy na bezpečnom mieste,

prinútime ich spolupracovať,

môžeme doručiť verejné statky práve teraz,

alebo v extrémne krátkom čase.

Toto je radikálny návrh,

a je šialené si myslieť,

že ak ste 15-ročné Bangladéšske dievča

opúšťajúce vašu dedinu

a idúce pracovať do továrne v Dhake --

22, 23, 24 dolárov na mesiac --

vaša najlepšia možnosť užiť si práva v práci

je vtedy, ak tá továreň produkuje

pre značkovú firmu,

ktorá má kódy správania

a tieto kódy správania ako časť zmluvy.

To je bláznivé;

nadnárodné firmy ochraňujú ľudské práva.

Viem, že to vyvolá nedôveru.

Poviete, "Ako im môžeme veriť?"

Nuž, neveríme.

Je to staré vojenské kontrolné pravidlo:

"Dôveruj, ale preveruj."

A tak auditujeme.

Zoberieme si ich dodávateľský reťazec, mená všetkých tovární,

urobíme náhodný výber,

posielame inšpektorov neohlásene

na inšpekcie týchto zariadení

a potom zverejňujeme výsledky.

Transparentnosť je absolútne rozhodujúca.

Môžete sa vyhlasovať za zodpovedného,

ale zodpovednosť bez záväznosti.

často nefunguje.

Takže čo robíme je, že nielenže si získavame nadnárodné spoločnosti,

my im dávame nástroje na doručenie spoločenského dobra --

rešpekt ľudských práv --

a kontrolujeme.

Nemusíte mi veriť. Nemali by ste mi veriť.

Choďte na webstránku. Pozrite si výsledky revízií.

Spýtajte sa sami seba, či sa firma správa

spoločensky zodpovedným spôsobom?

Môžem si kúpiť tento výrobok

bez kompromitovania mojej morálky?

Takto funguje systém.

Nepáči sa mi,

že vlády neochraňujú ľudské práva na svete.

Nepáči sa mi,

že vlády to vzdali.

A nemôžem si zvyknúť,

že ich nijako nemôžeme prinútiť, aby si spravili svoju prácu.

Pohybujem sa v tomto 30 rokov,

a za ten čas som videl

schopnosť, odovzdanie, odhodlanie vlády

urobiť tento úpadok,

a zatiaľ ich nevidím robiť nápravu.

Tak sme sa zamysleli,

to bolo dočasné opatrenie.

Teraz si myslíme,

že toto je možno začiatok

novej cesty regulovania a adresovania

medzinárodných výziev.

Volajte to dozorná schéma, volajte to ako chcete,

súkromní činitelia,

firmy a nevládne organizácie

sa budú musieť spojiť

a čeliť veľkým výzvam, ktoré prídu.

Len sa pozrite na pandémie --

prasaciu chrípku, vtáčiu chrípku, H1N1.

Pozrite sa na zdravotné systémy v mnohých krajinách.

Majú zdroje

čeliť serióznym pandémiám?

Nie.

Mohli by sa súkromný sektor a nevládne organizácie

spojiť a usporiadať odpoveď?

Každopádne.

Čo im chýba je nedostatok bezpečného priestoru

na stretnutie, dohodu

a akciu.

To je to, čo sa snažíme ponúknuť.

Takisto viem,

že toto často vyzerá

ako ohromná zodpovednosť

pre ľudí na to, aby si ju osvojili.

"Chcete, aby som zabezpečil ľudské práva

cez môj globálny dodávateľský reťazec.

Tam vonku sú tisíce dodávateľov.

Vyzerá to príliš odstrašujúco, nebezpečne,

pre každú firmu zobrať si toto na seba.

Ale sú také firmy.

Máme 4000 firiem, ktoré sú členmi.

Niektoré z nich sú veľmi veľké firmy.

Priemysel športových výrobkov predovšetkým

prikročil a urobil to.

Príklad, model, tam je.

A kedykoľvek diskutujeme

o problémoch, ktoré musíme adresovať --

detská práca na bavlnených plantážach v Indii --

tento rok budeme monitorovať 50000 bavlnených plantáží v Indii.

Vyzerá to zdrvujúco.

Tieto číslo vás len odradia.

Ale my to rozdelíme na základné skutočnosti.

A ľudské práva

sa zredukujú na jednoduchú záležitosť:

môžem vrátiť tomuto človeku jeho dôstojnosť naspäť?

Chudobní ľudia,

ľudia, ktorých ľudské práva boli porušené --

próblemom toho

je strata dôstojnosti,

nedostatok dôstojnosti.

Začína to tým, že sa navráti ľuďom ich dôstojnosť.

Navštívil som chudobnú štvrť na kraji Gurgaon,

hneď vedľa Delhi,

jedného z najblýskavejších, najjasnejších nových miest

vyrastajúcich v Indii práve teraz,

a rozprával som sa s tými robotníkmi,

ktorí robili v odevných manufaktúrach v susedstve.

Spýtal som sa ich, aký odkaz by chceli poslať týmto značkám.

Nepovedali peniaze;

povedali, "Ľudia, ktorí nás zamestnali,

sa k nám správajú ako by sme boli menej než ľudia,

ako keby sme neexistovali.

Prosíme, povedzte im, aby sa k nám správali ako k ľudským bytostiam."

To je moje jednoduché porozumenie ľudských práv.

To je môj jednoduchý návrh pre vás,

moja obyčajná prosba pre všetkých, ktorí rozhodujú,

v tejto miestnosti, všade vonku.

My všetci sa môžeme rozhodnúť

stretnúť sa spolu,

a zdvihnúť a utekať s loptami,

ktoré vlády zahodili.

Ak to neurobíme,

vzdávame sa nádeje,

vzdávame sa našej základnej ľudskosti,

a viem, že to nie je miesto, kde chceme byť,

a nemusíme tam byť.

Tak na vás apelujem,

pripojte sa k nám, prídite do tohto bezpečného priestoru

a uskutočnime to.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)