Michael Sandel: Prečo by sme nemali dôverovať trhom pri spravovaní občianskeho života

Ako hovorí Michael Sandel, USA sa za posledné tri dekády presunuli od trhovej ekonomiky k trhovej spoločnosti; je férové povedať, že skúsenosti Američanov so zdieľaním občianskeho života závisia na tom, koľko majú peňazí. (Tri kľúčové príklady: prístup ku vzdelaniu, prístup k spravodlivosti, politický vplyv.) V prednáške a pri diskusii s obecenstvom od nás Sandel žiada, aby sme poctivo rozmýšľali nad touto otázkou: nie je toho priveľa na predaj v našej súčasnej demokracii?

Tu je otázka, nad ktorou sa
spolu musíme znova zamyslieť:

Aká by mala byť úloha peňazí

a trhov v našich spoločnostiach?

Dnes existuje veľmi málo veci,

ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze.

Ak ste odsúdení do väzenia

do Santa Barbary v Kalifornii,

mali by ste vedieť,

že ak sa vám nepáči
štandardné ubytovanie,

môžete si kúpiť vylepšenie
väzenskej cely.

Je to pravda. Za koľko, čo myslíte?

Koľko by ste hádali?

500 dolárov?

Nie je to Ritz-Carlton.
Je to väzenie!

82 dolárov na noc.

82 dolárov na noc.

Ak idete do zábavného parku

a nechcete stáť v dlhých radoch

na populárne atrakcie,

dnes už existuje riešenie.

V mnohých zábavných parkoch
môžete zaplatiť extra,

aby ste poskočili na čelo radu.

Nazývajú to Rýchla dráha alebo VIP lístky.

A toto sa nedeje len v zábavných parkoch.

Vo Washingtone, D.C., dlhé rady,

fronty sa niekedy tvoria

pre dôležité zasadania Kongresu.

Niektorí ľudia neradi
čakajú v dlhých radoch,

možno aj cez noc, dokonca aj v daždi.

Takže teraz pre lobistov a iných,

ktorí dychtia po účasti
na týchto zasadaniach,

ale neradi čakajú, existujú spoločnosti,

spoločnosti pre státie v radoch

a môžete za nimi zájsť.

Môžete im zaplatiť určitú sumu,

oni najmú bezdomovcov a iných,
ktorí potrebujú prácu,

aby stáli v rade tak dlho, koľko treba

a lobisti, práve pred začatím zasadania,

môžu zaujať ich miesto na čele radu

a posadiť sa v prednej časti miestnosti.

Platené státie v rade.

Deje sa to, opora trhových mechanizmov

a trhového zmýšľania a trhových riešení,

vo veľkých arénach.

Zoberte si, akým spôsobom
bojujeme vo vojnách.

Vedeli ste, že v Iraku a Afganistane

bolo viac súkromných vojenských
dodávateľov na mieste,

ako amerických vojenských jednotiek?

Nie je to preto, že sme
mali verejnú diskusiu

o tom, či sme chceli outsourcovať vojnu

súkromným spoločnostiam,

ale toto sa udialo.

Za posledné tri dekády

sme prežili tichú revolúciu.

Posunuli sme sa takmer nevedomky

od trhovej ekonomiky

k trhovým spoločnostiam.

Rozdiel je tento: trhová
ekonomika je nástroj,

hodnotný a efektívny nástroj

na organizovanie produktívnej aktivity,

ale trhová spoločnosť je miesto,

kde je takmer všetko na predaj.

Je to spôsob života,
v ktorom trhové myslenie

a trhové hodnoty začínajú dominovať

v každom aspekte života:

osobných vzťahoch, rodinnom
živote, zdraví, vzdelaní,

politike, zákone, občianskom živote.

Prečo sa tým trápiť?
Prečo sa trápiť tým, že sme sa stali

trhovými spoločnosťami?

Z dvoch dôvodov, myslím si.

Jeden z nich má niečo s nerovnosťou.

Čím viac vecí sa dá kúpiť za peniaze,

tým dôležitejší je ich nadbytok
alebo nedostatok.

Ak by jedinou vecou,
čo by peniaze určovali,

bol prístup k jachtám alebo luxusné
dovolenky alebo BMW-čka,

potom na nerovnosti by až tak nezáležalo.

Ale keď peniaze začínajú vládnuť

prístupu k základnom dobrého života --

slušná zdravotná starostlivosť,
prístup k najlepšiemu vzdelaniu,

politickému hlasu a vplyvu v kampaniach --

keď peniaze začínajú vládnuť
nad všetkými tými vecami,

na nerovnosti záleží poriadne.

Takže zobchodovanie všetkého

zostruje žihadlo nerovnosti

a jeho sociálne a občianske dôsledky.

To je jeden z dôvodov na obavy.

Existuje druhý dôvod

mimo obáv o nerovnosť

a je tento:

pri niektorých spoločných
dobrách a postupoch,

keď k nim vstupujú trhové
zmýšľanie a trhové hodnoty,

môžu zmeniť zmysel tých postupov

a vytlačiť postoje a normy,

o ktoré malo zmysel dbať.

Rád by som použil príklad

kontroverzného použitia
trhového mechanizmu,

stimulu hotovosťou, a uvidíme,
čo si o tom myslíte.

Mnohé školy zápasia s výzvou

motivácie detí, špeciálne detí

zo znevýhodnených pomerov,
aby poctivo študovali,

aby mali úspechy v škole,
aby sa uplatnili.

Niektorí ekonómovia navrhli
trhové riešenie:

Ponúknuť stimul hotovosťou
deťom za dobré známky

alebo vysoké skóre v teste

alebo za čítanie kníh.

V skutočnosti to aj skúsili.

Urobili nejaké experimenty

v niektorých významnejších
amerických mestách.

V New Yorku, v Chicagu,
vo Washingtone, D.C.,

skúsili to, ponúkli 50 dolárov za A,

35 dolárov za B.

V Dallase, v Texase, majú
program, ktorý ponúka

osem ročným dva doláre
za každú knihu, ktorú prečítajú.

Tak sa pozrime -- niektorí ľudia sú za,

niektorí proti tomuto stimulu hotovosťou

na motiváciu k výsledkom.

Pozrime sa, čo si o tom
myslia ľudia tu.

Predstavte si, že ste hlavou
významnejšieho školského systému

a niekto za vami príde s týmto návrhom.

A povedzme, že je to nadácia.
Zabezpečia peniaze.

Nemusíte to platiť z vášho rozpočtu.

Koľkí by boli za

a koľkí by boli proti tomu,
aby sa to vyskúšalo?

Ukážme si to zdvihnutím rúk.

Najprv, koľkí si myslia,
že by stálo za to skúsiť,

či by to fungovalo? Zdvihnite ruku.

A koľkí by boli proti? Koľkí by...

Takže väčšina je proti,

ale značná menšina je za.

Poďme diskutovať.

Začnime s tými z vás, čo sú proti,

ktorí by to zavrhli dokonca
ešte pred vyskúšaním.

Aký by bol dôvod?

Kto začne našu diskusiu? Áno?

Meike Moses: Ahojte všetci, som Heike

a myslím, že to zabíja
vnútornú motiváciu,

takže v súvislosti s deťmi,
ak by chceli čítať,

jednoducho im beriete stimul

tým, že im platíte, takže
to mení ich správanie.

Michael Sandel: Berie to
vnútornú motiváciu.

Čo je, alebo by mala byť,
vnútorná motivácia?

HM: Nuž, vnútorná motivácia

by mala byť učiť sa.

MS: Učiť sa.
HM: Spoznať svet.

A potom, ak im prestanete
platiť, čo sa stane potom?

Prestanú potom čítať?

MS: Pozrime sa, či je
tu niekto, kto je za,

kto si myslí, že stojí
za to, vyskúšať to.

Elizabeth Loftus: Som Elizabeth Loftus

a povedali ste "stojí za
vyskúšanie", tak prečo neskúsiť

a nespraviť experiment a zmerať veci?

MS: A zmerať. A čo by ste merali?

Merali by ste, koľko --

EL: Koľko kníh prečítali

a pri koľkých knihách
pokračovali v čítaní

potom, čo ste im prestali platiť.

MS: Och, potom, čo ste prestali platiť.

Dobre, čo vy na to?

HM: Otvorene, iba si myslím,

že toto je, nechcem sa nikoho
dotknúť, veľmi americký spôsob.

(smiech) (potlesk)

MS: Dobre. Čo vzišlo z tejto diskusie,

je nasledujúca otázka:

Rozpáli hotovostný stimul alebo rozruší

alebo vytlačí vyššiu motiváciu,

vnútornú lekciu, ktorú chceme priniesť,

ktorou je naučiť sa
milovať učenie a čítanie

pre ich vlastný záujem?

A ľudia sa nezhodnú,
aký bude efekt,

ale to sa zdá byť otázkou,

že akosi trhový mechanizmus

alebo hotovostný stimul
vyučuje nesprávnu lekciu

a ak áno, čo bude z týchto detí neskôr?

Mal by som vám povedať, čo
sa stalo s týmito experimentami.

Hotovosť za dobré známky
mala veľmi zmiešané výsledky,

z väčšej časti neskončila
lepšími známkami.

Dva doláre za každú knihu

priviedli deti, aby čítali viac kníh.

Tiež ich priviedli k čítaniu kratších kníh.

(smiech)

Ale skutočnou otázkou je,

čo bude z týchto detí neskôr?

Naučia sa, že čítanie je bokovka,

forma úkolovej práce vykonávanej
za plat, to nás trápi,

alebo ich môže priviesť k čítaniu možno
na začiatku pre nesprávnu príčinu,

ale potom ich privedie k láske
k samotnému čítaniu?

Takže táto hoci aj malá debata uvádza,

čo mnohí ekonómovia prehliadajú.

Ekonómovia často predpokladajú,

že trhy sú nevšímavé,

že sa nechytajú alebo nekazia
tovary, ktoré vymieňajú.

Trhová výmena, predpokladajú,

nemení zmysel alebo hodnotu

tovarov, ktoré sa vymieňajú.

Toto môže byť pravda,

ak sa bavíme o hmotných tovaroch.

Ak mi predáte televízor
s plochou obrazovkou

alebo mi jeden dáte ako dar,

bude to ten istý tovar.

Bude to tak fungovať
v oboch prípadoch.

Ale nemusí to byť pravda,

ak sa bavíme o nehmotných tovaroch

a sociálnej praxi ako
vyučovanie a učenie sa

alebo zapájanie sa do občianskeho života.

V tých oblastiach môže
vnášanie trhových mechanizmov

a hotovostných stimulov podkopať

alebo vytlačiť netrhové
hodnoty a správanie sa,

o ktoré sa oplatí dbať.

Keď pochopíme,

že trhy a obchodovanie,

keď sú rozšírené o veci
mimo hmotnej oblasti,

môžu zmeniť charakter samotného tovaru,

môžu zmeniť zmysel sociálnych praxí,

ako pri príklade vyučovania a učenia sa,

musíme sa spýtať, kam trhy patria

a kam nie,

kde v skutočnosti môžu podkopať

hodnoty a správanie sa,
o ktoré sa oplatí dbať.

Ale aby sme debatovali,

musíme urobiť niečo,
v čom nie sme veľmi dobrí

a to uvažovať spoločne na verejnosti

o hodnote a zmysle

sociálnych praxí, ktoré si ceníme,

počnúc našimi telami
až k rodinnému životu,

k osobným vzťahom, ku zdraviu,

k vyučovaniu a učeniu sa,
k občianskemu životu.

Toto sú kontroverzné otázky

a tak máme tendenciu pred nimi uhýbať.

Popravde, počas posledných troch dekád

keď trhové uvažovanie a trhové zmýšľanie

spojili sily a získali prestíž,

naša verejná rozprava
sa počas tohto času

stala bezobsažnou,

vyprázdnenou od väčšieho
morálneho významu.

Zo strachu pred nezhodami
uhýbame pred týmito otázkami.

Ale keď pochopíme, že trhy

menia charakter tovarov,

musíme debatovať medzi sebou

o týchto väčších otázkach,

o tom, ako hodnotiť tovary.

Jeden z najkorozívnejších efektov

umiestňovania cenoviek na všetko je,

že pôsobí na všetkých,

v zmysle, že sme v tom všetci spoločne.

Proti pozadiu narastajúcej nerovnosti,

zobchodovanie každého aspektu života

vedie ku stavu, kde tí,
čo žijú v blahobyte

a tí, čo majú skromné prostriedky,

žijú čoraz odlišnejšie životy.

Žijeme a pracujeme
a nakupujeme a hráme sa

na rôznych miestach.

Naše deti chodia do rôznych škôl.

Nie je to dobré pre demokraciu,

ani to nie je uspokojivý spôsob života,

ani pre tých z nás,
ktorí si môžeme dovoliť

kúpiť spôsob, ako sa
dostať na čelo vo fronte.

A tu je dôvod.

Demokracia nevyžaduje perfektnú rovnosť,

ale vyžaduje,

aby občania zdieľali spoločný život.

Záleží na tom, aby ľudia

z rôznych sociálnych prostredí

a rôznych spôsobov života

stretali jeden druhého,

aby na seba narážali

pri bežnom plynutí života,

pretože to nás učí

vyjednávať a strpieť naše rozdiely.

A to je spôsob, ako prichádzame
k záujmu o verejné dobro.

A tak na koniec,
otázka ohľadom trhov

nie je hlavne ekonomickou otázkou.

Je to v skutočnosti otázkou,
ako chceme spolu žiť.

Chceme spoločnosť,
kde je všetko na predaj,

alebo existujú určité morálne
a občianske tovary,

ktoré trhy neakceptujú

a peniaze si nemôžu kúpiť?

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)