Čo Korán skutočne hovorí o hidžábe moslimskej ženy? | Samina Ali | TEDxUniversityofNevada

V poslednej dobe oživenie hidžábu a jeho presadzovanie v rôznych krajinách vedie mnohých ľudí k tomu, aby verili, že moslimské ženy sú povinné nosiť hidžáb. V tejto poučnej prednáške nás spisovateľka Samina Ali zoberie na cestu späť do čias Proroka Mohameda, aby odhalila, čo tento výraz „hidžáb“ skutočne znamená – a že to nie je šatka moslimskej ženy! Čo teda hidžáb vlastne znamená, ak nie šatka a ako fundamentalisti spojili tento výraz, aby odopreli ženám ich práva. Táto prekvapujúca a bezprecedentná myšlienka spochybní vaše domnienky o hidžábe, ale zmení aj spôsob, akým vidíte moslimské ženy.

Samina Ali je ocenená autorka, aktivistka a kultúrna komentátorka. Jej debutový román Madras on Rainy Days získal francúzsku prestížnu cenu Prix Premier Roman Etranger Award a bol finalistom ceny PEN / Hemingway in Fiction. Práca Saminy Ali je poháňaná jej vierou v osobný príbeh ako sily na dosiahnutie individuálnej a politickej slobody žien a na využitie sily médií pre sociálnu transformáciu. Je kurátorkou prevratnej, kritikmi uznávanej virtuálnej výstavy Muslima: Umenie a hlasy moslimských žien.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Vezmem vás späť do času pred 1400 rokmi,

do mesta Medina v Saudskej Arábii.

Do času, kedy prorokovi
Mohamedovi dali úlohu

nájsť riešenie pre ženy v meste,
ktoré boli napádané a obťažované.

Situácia bola takáto:

Bolo to okolo roku 600 nl.

dávno pred výhodami

modernej kanalizácie.

Keď sa žena zobudila uprostred noci

a potrebovala si uľaviť,

musela vyjsť von, sama,

za okraj mesta, do divočiny,

aby mala súkromie.

Verte, či nie, skupina mužov
začala vidieť príležitosť

v týchto nočných vychádzkach žien

a začali sa zdržovať na okraji mesta –

skrytí v tme a striehli.

Ak prešla okolo žena

a mala oblečený džilbab,

čo je odev podobný kabátu,

muži vedeli, že ju majú nechať na pokoji.

Džilbab bol vtedy symbol
spoločenského postavenia

ako plášt Burberry alebo kabát Chanel.

Ohlasoval, že žena bola slobodná

a slobodnú ženu chránil jej klan.

Bez problémov by mohla
prehovoriť proti útočníkovi

a označiť ho.

Ale ak žena, ktorá bola vonku v noci,
nemala oblečený džilbab,

ak bola náhodou oblečená jednoduchšie,

vtedy muži vedeli, že je otrokyňa

a zaútočili na ňu.

Znepokojení členovia komunity
predniesli tento problém pred Proroka,

ako s mnohými inými sociálnymi,
politickými a rodinnými problémami,

ktorým musel Mohamed čeliť
počas svojho obdobia,

obrátil sa aj s touto konkrétnou
záležitosťou na Boha,

A bol mu zjavený verš pre Korán,

svätú knihu Moslimov.

„Ó, prorok,“ hovorí sa v ňom,

„povedz svojim manželkám, dcéram
a ženám veriacich,

aby sa zahalili do svojho odevu.

Je to lepšie, aby neboli
poznané a obťažované.“

V podstate, tento verš radí
všetkým ženám, aby sa obliekali podobne,

aby sa nedalo rozoznať jednu od druhej,

vyhliadnuť a zaútočiť.

Navonok sa to javí ako relatívne
ľahké riešenie problému,

ale ukázalo sa, že to nebolo.

Rané moslimské komunity boli kmeňové
a hlboko zakorenené v sociálnom postavení,

myšlienka, že otrokyňa
by vyzerala ako slobodná žena

bola skoro urážlivá.

A potom to bola vec praktickosti.

Ako bude otrokyňa robiť svoju prácu?

Ako bude pracovať,
ak jej telo bude obmedzovať kabát?

Ako bude variť, upratovať, nosiť vodu?

Nakoniec, raní moslimskí učenci nariadili,

že ženin spôsob oblekania
by mal vychádzať z dvoch okolností:

ženina funkcia v spoločnosti,

jej úloha, čo by sme mohli
považovať za jej prácu,

a špecifické zvyky spoločnosti.

Inými slovami: kto chce s vlkmi žiť...

Moslimovia radi aplikujú
historické rozhodnutia do modernej doby.

Tak to urobme.

Ženin spôsob obliekania by mal
byť založený na zvyku a funkcii.

Čo to znamená pre moslimku,
ktorá žije v Amerike dnes,

pre niekoho ako ja?

Po prvé, znamená to, že mám funkciu,
úlohu v spoločnosti,

ktorú môžem vykonávať.

Po druhé, znamená to, že keď prispievam

a žijem v spoločnosti,
kde zahaľovanie do šatky nie je zvykom,

a kde, v skutočnosti, šatka môže
viesť k obťažovaniu,

potom nosiť to, čo je zvykom,

napríklad šaty, džínsy alebo
dokonca jógové tepláky

je nielen prijateľné, ale odporúčané.

Ale počkajte, mohlo by to byť správne?

Koniec koncov, neočakávame všetci,

že moslimská žena musí nosiť šatku,

že zahaľovanie do šatky
požaduje jej viera?

Existuje dokonca výraz,

ktorý všetci spájame
so šatkou moslimskej ženy,

arabský výraz,
ktorý sme všetci počuli používať,

či už sme si toho vedomí, alebo nie:

„Hidžáb“.

Možno mi niečo ušlo.

Možno požiadavka, aby žena nosila šatku,
je v inej časti Koránu.

Pre tých, ktorí neviete,
Korán sa skladá zo 114 kapitol,

každá kapitola je napísaná
vo veršoch, ako poézia.

V Koráne je viac ako 6 000 veršov.

Zo 6 000 veršov

sa tri týkajú toho,
ako by sa žena mala obliekať.

Prvý verš som vám už povedala.

Druhý je verš, ktorý sa prihovára
konkrétne k Prorokovým ženám,

žiada, aby sa ony
začali obliekať skromnejšie

vzhľadom na ich úlohu,
funkciu v spoločnosti ako jeho manželky.

A tretí verš je podobný tomu prvému

a bol zjavený ako reakcia
na konkrétnu historickú situáciu.

Rané záznamy poukazujú na zvyk žien,

módu v predislamskom období,

nosiť závoj na hlave nazývaný khimar,

ktorý bol zastrčený za ušami
a splýval voľne po chrbte.

Vpredu, žena nosila
obtiahnutý živôtik či korzet,

ktorý ponechala otvorený,
odhaľujúc tak svoje prsia,

podobne ako obrázky,
ktoré ste videli v Hre o Tróny.

(smiech)

Keď sa islam rozšíril
po Arabskom polostrove,

bol rozposlaný verš,
aby ženy používali tento závoj,

alebo inú časť odevu na zahalenie pŕs.

A to je všetko.

To je v podstate všetko v Koráne,
čo sa týka toho,

ako by sa žena mala obliekať.

Vyzerá to tak, že Boh nedáva poznámky
ku všetkým častiam ženského tela,

ktoré chce aby boli skryté pred pohľadmi.

A v skutočnosti by sa mohlo tvrdiť,
a tvrdí sa,

skutočne zdôrazňujem,
mnohí moslimskí učenci to tvrdia,

že dôvod, prečo tieto verše sú ponechané
zámerne nejasné,

je taký, aby si žena sama mohla vybrať,
ako sa obliecť

podľa špecifík jej kultúry
a časového vývoja.

A ten výraz hidžáb,

hádajte čo?

Nie je ani v jednom z tých troch veršov.

V skutočnosti nikde v Koráne nie je,
že to znamená ženský závoj.

To neznamená, že sa to slovo
nevyskytuje v Koráne,

pretože sa vyskytuje.

Ale keď sa vyskytuje,
a je v skutočnosti používané správne,

znamená bariéru alebo rozdelenie.

Napríklad, bariéra alebo rozdelenie,
ktorá je medzi ľudským a božským,

alebo medzi veriacimi a neveriacimi.

Alebo znamená bariéra,
ako skutočná zástena,

za akou sa vyžadovalo, aby stáli muži
v časoch Mohameda,

keď sa rozprávali s jeho manželkami.

Alebo to znamená izoláciu, odlúčenie,
ktoré hľadala Mária,

keď išla porodiť Ježiša.

Táto izolácia alebo odlúčenie

znamená hidžáb,

tá zástena,

to znamená hidžáb,

tá bariéra, to oddelenie,

to znamená hidžáb.

Hidžáb neznamená ženská šatka.

A aj tak, nie je divné,
že to, čo tento výraz skutočne znamená,

byť zaclonený, oddelený,
zablokovaný, vyčlenený,

to sú tie výrazy, ktoré vám napadnú,

keď máte na mysli moslimskú ženu?

A prečo nie?

Všetci sme videli, ako sa zaobchádza
s niektorými moslimskými ženami vo svete:

ak sa pokúša ísť do školy,
strelia ju do hlavy,

ak sa pokúša šoférovať auto, uväznia ju,

ak sa pokúša zúčastniť

na politických povstaniach
vo svojej krajine,

aby bola vypočutá, niečo znamenala,

verejne ju napadnú.

Zabudnite na schovávanie sa v tme
na okraji mesta,

niektorí muži sa dnes
cítia natoľko bezpečne,

že napadnú ženu na chodníku,

aby to videl celý svet.

A nezáleží im na tom,
aby zakryli svoju identitu,

viac ich zaujíma,
aby sa dostali na medzinárodné titulky.

Sú príliš zaneprázdnení robením videí
a nahrávaním ich na YouTube,

kde sa chvascú tým, čo urobili.

Prečo sa nesnažia zakryť svoje zločiny?

Nemajú pocit, že spáchali zločiny.

Sú to ženy, ktoré sa previnili.

Ženy dostali nápady,
ktoré ich vyviedli von z domu,

von do sveta,

veriac, že aj ony by
mohli niečím prispieť,

a ako všetci vieme,

počestné ženy zostávajú doma,

počestné ženy zostávajú neviditeľné.

Tak ako bolo zvykom pre počestné ženy

v Prorokových časoch.

Je to pravda?

1400 rokov je dávna doba
pred feminizmom.

Boli ženy vtedy zamknuté za dverami,
zakryté šatkami?

No, ukázalo sa, že Prorokova prvá žena

bola, ako by sme to dnes nazvali,

CEO – generálnou riaditeľkou.

Bola úspešnou obchodníčkou,

ktorej karavány sa vyrovnali všetkým
karavánam dokopy.

V podstate úspešne viedla
import-export spoločnosť.

Keď najala Mohameda, aby pre ňu pracoval,

bola taká uchvátená jeho čestnosťou,

že ho nakoniec požiadala o ruku.

(smiech)

Nie som si istá, koľko žien dnes
sa cíti pohodlne,

aby navrhli mužovi manželstvo.

A Mohamedova druhá manželka?

Tiež nezaháľala.

Šla do boja na ťave,

čo sa dnes rovná žene, ktorá ide do bitky

v terénnom vozidle alebo v tanku.

A čo ostatné ženy?

Rané záznamy ukazujú,
že ženy žiadali, aby boli zahrnuté

do islamskej revolúcie,
ktorá sa diala okolo Proroka.

Jedna žena sa stala slávnou generálkou,

keď viedla armádu mužov do bitky
a potlačila rebéliu.

Muži a ženy sa navzájom slobodne
stretávali a vymieňali si dary.

Bolo zvykom, aby si žena
vybrala manžela a požiadala ho o ruku.

A keď to nevyšlo,

aby požiadala o rozvod.

Ženy dokonca hlasne diskutovali
so samým Prorokom.

Vyzerá to tak, že ak fundamentalisti

chcú vrátiť súčasnú moslimskú
spoločnosť do roku 600 nl.,

mohol by to byť obrovský krok vpred.

(smiech)

Pokrok.

(potlesk)

Stále nám však zostáva nezodpovedaná
jedna dôležitá otázka.

Ak nie z histórie islamu, ak nie z Koránu,

ako to, že v modernej dobe

spájame moslimské ženy s hidžábom?

Oddelené od spoločnosti,

v ústraní, izolované,

zbavené základných ľudských práv?

Dúfam, že vás neprekvapí,
že to nie je náhodou.

Za posledných niekoľko desaťročí ľudia,
ktorým bola zverená dôležitá úloha

čítania a interpretácie Koránu

v rôznych moslimských komunitách,

istí duchovní, začali
vkladať určitý význam

do tých troch veršov týkajúcich sa žien.

Napríklad, ten verš,
o ktorom som vám hovorila predtým:

„Ó, Prorok, povedz svojim manželkám,
svojim dcéram

a ženám veriacich,
aby sa zahalili do svojho odevu,

je to lepšie, aby neboli
poznané a obťažované.“

Niektorí duchovní, nie všetci,
niektorí duchovní

pridali k tomu niekoľko slov,

takže v niektorých prekladoch Koránu

tento verš hovorí toto:

„Ó, Prorok, povedz svojim manželkám,
svojim dcéram

a ženám veriacich,
aby sa zahalili do svojho odevu,

zátvorka, odev je šatka,

ktorá zahaľuje celú hlavu a tvár,

krk a psia, celé telo dole až po členky

a až po zápästia.

Všetko na ženinom tele je zahalené,
s výnimkou jedného oka,

pretože musí vidieť, kam kráča,

a ruky musia byť pokryté rukavicami.“

Pretože, samozrejme,

kedysi dávno bolo v púšťach
Saudskej Arábie určite veľa rukavíc.

(smiech)

Atď, atď., atď., atď.,

„koniec zátvorky,

aby neboli spoznané a obťažované.“

A čo títo takzvaní duchovní

usúdili na základe týchto vsuviek, je to,

že žena má len jednu úlohu.

Aby sme pochopili, aká je táto úloha,

si stačí prečítať niektoré fatwy
alebo právne rozhodnutia,

ktoré títo takzvaní duchovní
skutočne vydali.

Dovoľte, aby som vám poskytla ukážku.

Žena musí dokončiť iba základnú školu,

predtým ako sa vydá.

Čo ju robí čím, zrelou
vo veku 11, 12 rokov?

Žena si nemôže splniť
svoje duchovné povinnosti voči Bohu,

pokiaľ si nesplní
svoje fyzické povinnosti voči manželovi.

Ak po nej zatúži, keď sedí na ťave,

mala by sa mu poddať.

Islam zakazuje, aby žena
nosila podprsenku,

pretože podprsenky zdvíhajú poprsie
a žena vyzerá mladšie

a to je kalkulovaný podvod.

Môj osobný favorit:

Ak má muž hnisajúci vred

od vrchu hlavy až k nohám

a ona mu ten vred oblíže,

stále nenaplnila, čo mu dlhuje.

Tieto a mnohé iné nariadenia týkajúce sa
žien sa dajú zredukovať na toto:

Najlepšie zo žien, najpočestnejšie z nich,

sú tie nevzdelané,

a tak bezmocné,

nie veľmi odlišné od otroka.

Takže, ona zostáva doma,
bez sťažovania a bez podprsenky.

(smiech)

Pripravená a vždy k dispozícii
uspokojiť každý jeho rozmar,

aj keď to znamená olízať celé jeho telo,

uspokojiť ho, kedykoľvek zavolá,

či už je to v jeho posteli, alebo na ťave.

Znie vám toto ako Božia vôľa?

Znie vám to ako Božie slovo?

Alebo vám to znie zvláštne,
nepríjemne eroticky,

ako najhorší druh
mizogynistickej fantázie?

Naozaj títo takzvaní duchovní

a fundamentalisti
a extrémisti, ktorí ich podporujú

očisťujú islam zvnútra,

navracajú ho späť do pôvodnej formy?

Či sa títo muži nelíšia od tých

stojacich v tme na okraji mesta,

dychtivo striehnucich na ženu.

Ďakujem.

(potlesk)