-
Čo by som chce v tomto videu ukázať
-
je pôvod algebry.
-
Pôvod algebry
-
Slovo algebra,
-
obzvlášť v spojení s tým,
-
čo algebra dnes reprezentuje,
-
pochádza z tejto knihy,
-
tu máme stranu z tejto knihy.
-
Anglický preklad jej názvu je
-
"The Compendious book on Calculation by Completion and Balancing." - "Súhrnná kniha o počítaní dopĺňaním a vyrovnávaním" (preklad nazvu moze byt nepresny, je mozne ze slovensky ani neexistuje)
-
Bola napísaná perzským matematikom, ktorý
-
žil v Bagdade
-
myslím, že v ôsmom alebo deviatom storočí,
-
vlastne to bolo roku 820 nášho letopočtu.
-
Keď napísal túto knihu,
-
AD
-
A algebra je arabské slovo.
-
Tu máme ako knihu pomenoval on,
-
ten arabský názov.
-
Algebra znamená obnovenie alebo doplnenie
-
obnovenie... obnovenie alebo doplnenie... doplnenie.
-
A v tejto knihe to spojil s veľmi špecifickou operáciou -
-
zobraním niečoho z jednej strany rovnice
-
a prenesením to na druhú.
-
Môžeme to vidieť tu, a ja síce neviem po arabsky,
-
ale viem nejaké jazyky, ktoré si požičali niečo z arabčiny
-
alebo arabčina od nich, ale tu sa píše:
-
toto je Al Kitab.
-
Viem dosť urdštiny a hindštiny na to, aby som porozumel dobrému indickému filmu, ale
-
"Kitab" znamená "kniha",
-
takže táto časť je "kniha"
-
al-muhktasar, myslím že to znamená súhrnná,
-
aj keď nepoznám slovo pre "súhrnná", ale to by mohlo byť ono,
-
fi hisab, hisab znamená počítanie v urdštine, takže toto je počítanie.
-
al-gabr - toto je koreň slova.
-
Toto je tá slávna algebra. Tu sa objavuje.
-
Toto je "dopĺňanie"
-
Na toto môžete pozerať ako na "dopĺňanie"
-
a teraz wa'l-muqabala
-
čo v podstate znamená "vyrovnávanie".
-
Dopĺňanie a vyrovnávanie.
-
Takže ak by sme to chceli preložiť,
-
a ja viem, že toto nie je video o prekladaní z arabštiny,
-
ale
-
"Súhrnná kniha o počítaní dopĺňaním a vyrovnávaním"
-
je priblížným prekladom.
-
Ale to je pôvod slova algebra.
-
A toto je veľmi, veľmi dôležitá kniha,
-
nielen preto, že v nej bolo prvýkrát použité slovo algebra,
-
ale tiež preto, že mnoho ľudí vidí túto knihu ako prvý úkaz toho,
-
že algebra si zobrala veľa zo svojich moderných myšlienok
-
vyrovnávania rovníc,
-
abstrakcie problémov
-
a nie pokúšania sa o jednorazové riešenia tu a tam,
-
ale Al-Khwarizmi nebol prvý,
-
a aby sme dostali prehľad o tom, kde sa to dialo,
-
žil v Bagdade,
-
a v tejto časti sveta sa našlo
-
veľa z histórie algebry.
-
Ale on tam žil okolo ôsmeho-deviateho storočia
-
- nakreslím tu takú malú časovú os -
-
aby sme mali lepšiu predstavu.
-
Takže tu ju máme,
-
a bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste veriaci,
-
väčšina našich dátumov závisí od narodenia Ježiša.
-
takže to je tu,
-
dám tam kríž na označenie.
-
Keď chceme byť neveriaci, hovoríme
-
nášho letopočtu / pred naším letopočtom,
-
ak chceme byť veriaci,
-
hovoríme A.D,
-
čo znamená "roku pána"
-
- anno domini -
-
roku pána,
-
a v tomto kontexte
-
namieto "pred naším letopočtom"
-
hovoríme "pred kristom" (BC)
-
ale tak či onak, toto je rok 1000
-
nášho letopočtu,
-
toto je rok 2000
-
a teraz sme samozrejme,
-
v čase, keď robím toto video, niekde tu...
-
a toto, toto je 1000 pred naším letopočtom,
-
toto je 2000 pred naším letopočtom.
-
takže prvé zmienky,
-
a toto je len to, čo sme doteraz našli,
-
určite keby sme mohli kopať viac,
-
našli by sme ďalšie dôkazy
-
o iných civilizáciách a ľuďoch,
-
ktorí prišli na veľa myšlienok z algebry,
-
no prvé záznamy o ľuďoch,
-
ktorí naozaj preskúmali myšlienky ktoré sú podstatou algebry,
-
pochádzajú zo starobylého Babylonu.
-
Okolo roku 2000 pred naším letopočtom,
-
pred Kristom, niekedy vtedy,
-
keď mali kamenné tabule,
-
z ktorých sa javí, že ľudia skúmali
-
niektoré zo základných myšlienok algebry.
-
Nepoužívali rovnaké symboly,
-
nereprezentovali čísla rovnako,
-
ale pracovali na algebre
-
a to bolo, zopakujem, v tejto časti sveta.
-
Babylon bol niekde... niekde tu
-
a Babylon išiel podľa sumerskej tradície,
-
táto oblasť sa volala Mezopotámia,
-
čo v gréčtine znamená "medzi dvoma riekami",
-
no toto sú prvé zmienky o ľuďoch,
-
ktorí začali s tým,
-
čo nazveme "pravou" algebrou.
-
A potom preskočíme
-
a myslím, že ani historici nevedia
-
o všetkých prípadoch, kedy ľudia používali algebru.
-
Ale hlavné príspevky do algebry
-
vidíme tu v Babylone pred 2000 rokmi,
-
a potom, keď skočíme do roku 200-300 AD,
-
tu,
-
máme gréckeho pána, ktorý žil v Alexandrii
-
- tu máme Grécko, ale on žil v Alexandrii,
-
ktorá bola vtedy súčasťou Rímskej ríše.
-
Takže Alexandria je presne tu,
-
a tento pán sa volal
-
Diophantus alebo Diaphantus,
-
- neviem ako sa to vyslovuje -
-
Dio... Diophantus
-
a on sa niekedy považuje za otca algebry.
-
A je diskutabilné, či je to Diophantus alebo
-
Al-Khwarizmi, ktorý začal používať tieto myšlienky o vyrovnávaní rovníc
-
a rozprávať o čistej matematike,
-
zatiaľ čo Diophantus sa viac sústredil na konkrétne problémy,
-
a obaja boli predbehnutí Babylončanmi,
-
aj keď obaja prispeli svojím spôsobom,
-
nekopírovali iba Babylončanov.
-
Mali svoje vlastné, unikátne príspevky
-
k tomu, čo dnes voláme algebra,
-
ale veľa, obzvlášť západných historikov,
-
považuje Diophanta za otca algebry
-
a Al-Khwārizmī je ten,
-
ktorého iní považujú za otca algebry, pretože
-
významne prispel.
-
Ak pôjdete do roku 600AD,
-
okolo 600AD
-
žil ďalší slávny matematik z histórie algebry,
-
Brahma Gupta z Indie,
-
Brahma Gupta... z Indie,
-
Neviem, kde presne
-
v Indii žil, mal by som si to pozrieť.
-
Dúfam, že to bolo zhruba... zhruba tam,
-
a on tiež významne prispel.
-
A potom máme samozrejme Al-Khwārizmī'a,
-
ktorý žil tu,
-
a Al-Khwārizmī' je ten,
-
ktorému pripisujeme meno algebra,
-
ktoré pochádza z arabského slova "obnovenie"
-
A niektorí ho považujú, ak nie za otca algebry,
-
aj keď niektorí hovoria, že ním je,
-
je jedným z otcov algebry,
-
pretože naozaj začal myslieť o algebre v abstraktnej rovine,
-
bez špecifických problémov,
-
a to je veľmi podobné tomu,
-
ako by o tejto oblasti rozmýšľal dnešný matematik.