Jon Ronson: Podivné odpovede v teste psychopatie

Je jasná čiara oddeľujúca šialenstvo od normality? Ohurujúcim spôsobom Jon Ronson, autor Psychopatického testu, odhaľuje šedú zónu medzi oboma. (So živým mixom zvuku Juliana Treasure a animáciami Evana Granta.)

Tento príbeh začína tak, že som bol u priateľky doma

a ta mala na polici výtlačok manuálu DSM,

čo je manuál psychických porúch.

Je v ňom uvedená každá známa mentálna porucha.

A kedysi, v 50-tych rokoch, to bola tenká brožúrka.

Potom sa zväčšovala, zväčšovala, zväčšovala

a teraz má 886 strán.

Momentálne uvádza 374 psychických porúch.

Tak som si v tom listoval,

zvedavý, či aj ja mám nejaké psychické poruchy

a ukázalo sa, že ich mám 12.

(smiech)

Mám všeobecnú úzkostnú poruchu,

čo je jasné.

Ďalej trpím nočnými morami,

jednou z poruch

ak máte opakované sny v ktorých ste prenasledovaní, alebo označení za neschopného --

a všetky moje sny obsahujú ľudí, ktorí ma naháňajú po ulici

kričiac: "Nestojíš za nič."

(Smiech)

Mám problémový vzťah dieťa-rodič,

za ktorý viním svojich rodičov.

(Smiech)

Vtipkujem. Nevtipkujem.

Vtipkujem.

Mám simulantstvo.

Myslím, že je dosť vzácne

simulovať a zároveň mať všeobecnú úzkostnú poruchu,

pretože simulovanie vo mne zvykne vyvolať úzkostlivosť.

Ale prezeral som si túto knihu,

čudujúc sa, či som oveľa bláznivejší ako som si myslel,

alebo či to nie je dobrý nápad diagnostikovať samého seba s mentálnymi poruchami

ak nie ste trénovaný profesionál,

alebo či má psychiatrická profesia čudnú túžbu

označiť to, čo je v podstate normálne ľudské chovanie ako psychickú poruchu.

Nevedel som čo z toho je pravda,

ale myslel som, že to je zaujímave.

Pomyslel som si, že by som sa mal stretnúť s kritikom psychiatrie

kvôli jeho pohľadu.

A tak som skončil na obede so scientológmi.

Bol to muž menom Brian,

ktorý vedie zvláštny tím scientológov,

ktorý sa zameriava na zničenie psychiatrie v každej podobe.

Volajú sa CCHR.

Povedal som mu: "Viete mi dokázať,

že psychiatria je pseudoveda, ktorej sa nedá veriť?"

A on povedal: "Áno, môžeme ti to dokázať."

A ja." Ako?"

On: "Predstavíme ťa Tonymu."

Ja: "Kto je Tony?"

On: "Tony je v Broadmoore."

Broadmoorom sa myslí Broadmoorská nemocnica.

Pred tým sa volala Broadmoorský útulok pre kriminálne šialených.

Tam posielajú sériových vrahov

a ľudí, ktorí si nevedia pomôcť.

Pýtam sa Briana: "A čo spravil Tony?"

On: "V podstate nič.

Niekoho zbil, alebo také niečo,

a rozhodol sa predstierať šialenstvo, aby sa dostal z väzenia.

Ale predstieral to príliš dobre a teraz uviazol v Broadmoore

a nikto neuverí, že je v poriadku.

Chceš aby sme +ta skúsili dostať do Broadmooru na stretnutie s Tonym?"

Tak som povedal "Áno prosím."

Nasadol som na vlak do Broadmooor.

Začal som nekontrolovane zívať niekde pri Kempton Park,

čo je zjavne to čo robia aj psy keď sú úzkostné --

nekontrolovane zívajú.

Až sme sa dostali do Broadmooru.

Previedli ma cez bránu a ďalšiu bránu a ďalšiu a ďalšiu

do wellness centra,

kde sa môžete stretnúť s pacientmi.

Vyzerá to ako veľký hotel Hampton Inn.

Je to celé do oranžova, do zelena a v ukľudňujúcich farbách.

Jediné výrazné farby sú červené poplašné tlačidlá.

Začali sa dnu trúsiť pacienti.

Mali dosť nadváhu, na sebe tepláky

a vyzerali pomerne poslušne.

Scientológ Brian mi pošepkal

"Sú pod liekmi"

čo je pre scientológov asi najväčšie zlo na svete,

ale myslím, že je to asi dobrý nápad.

(Smiech)

A potom Brian povedal "To je Tony."

A vošiel muž.

Nemal nadváhu, bol vo veľmi dobrej fyzickej kondícii.

A nenosil tepláky,

mal prúžkovaný oblek.

Vystrel ruku

ako kandidát zo šou "Šefka" (The Apprentice).

Vyzeral ako muž, ktorý sa chcel obliecť

aby ma presvedčil, že je úplne príčetný.

Posadil sa.

A vravím: "Takže je to pravda, že si sa sem dostal podvodom?"

A on: "Hej, hej. Absolútne. Niekoho som zbil keď som mal 17.

A bol som vo väzení, kde som čakal na proces

a spoluväzeň mi povedal,

'Vieš čo musíš urobiť?

Predstierať šialenstvo.

Povedz im že si blázon. Pošlú ťa do nejakej príjemnej nemocnice.

Sestričky ti budú nosiť pizzu.

Budeš mať svoj Playstation.' "

A ja: "A ako si to urobil?"

On: "Požiadal som o väzenského psychiatra.

A práve som videl film "Crash"

v ktorom sa ľudia sexuálne uspokojujú búraním áut do stien.

Tak som povedal psychiatrovi,

Mám sexuálny pôžitok z búrania autom do stien."

A ja: "A čo ďalej?"

Pokračoval: "No hej. Povedal som psychiatrovi,

že chcem sledovať ženy ako umierajú,

pretože by som sa cítil normálnejší."

Ja: "A to si mal skade?"

On: "Hm, z biografie Teda Bundyho

ktorú mali vo väzenskej knižnici."

Nuž, predstieral bláznovstvo príliš dobre, povedal.

A neposlali ho do príjemnej nemocnice.

Poslali ho do Broadmooru.

A v okamihu ako sa tam dostal,

povedal, že po prvom pohľade požiadal o stretnutie so psychiatrom:

"Došlo k tragickému nedorozumeniu.

Nie som mentálne chorý."

Opýtal som sa: "A ako dlho si už tu?"

On: "Nuž, keby som si odpykal môj trest za pôvodný zločin,

dostal by som päť rokov.

Som v Broadmoore už 12 rokov."

Tony povedal, že je oveľa ťažšie presvedčiť ľudí, že ste normálny,

ako ich presvedčiť, že ste šialený.

Povedal: "Myslel som, že najlepšie ako vyzerať normálny

bude sa rozprávať s ľudmi normálne a o normálnych veciach

ako futbal, alebo čo je v telke.

Objednal som si časopis New Scientist,

a nedávno tam bol článok

ako americká armáda trénuje čmeliaky na vyhľadávanie výbušnín.

Tak som povedal sestričke,

'Viete, že americká armáda trénuje čmeliaky

na vyhľadávanie výbušnín?'

Keď som si čítal moje lekárske záznamy,

videl som čo napísali:

'Verí, že včely vedia vyňuchať výbušniny.'"

Vravel: "Vieš, stále hľadajú

neverbálne náznaky o mojom duševnom stave.

Ale ako sedieť normálnym spôsobom?

Ako prekrížiš nohy normálnym spôsobom?

Je to nemožné."

A keď mi to Tony povedal,

pomyslel som si, "Sedím práve ako novinár?

Prekrížil som nohy ako novinár?"

Povedal: "Vieš, mám na jednej strane Stockwellského škrtiča

a znásilňovača 'podivína' na druhej.

Takže som väčšinou vo svojej izbe, lebo ma dosť desia.

A oni to berú ako znak bláznovstva.

Vravia, že to potvrdzuje že som odťažitý a zveličujem."

Takže len v Broadmoore je nevôľa tráviť čas so sériovými vrahmi

znakom šialenstva.

Nuž, pre mňa vyzeral úplne normálny, ale čo už ja viem?

Keď som sa vrátil domov, napísal som jeho lekárovi, Anthony Madenovi.

Pýtam sa: "Tak aký je to príbeh?"

A on: "Hej. Uznali sme, že Tony predstieral šialenstvo aby unikol väzenskému trestu

lebo jeho halucinácie, ktoré boli pre začiatok dosť klišé,

okamžite zmizli ako sa dostal do Broadmoor.

Ale potom sme ho vyšetrili.

A určili sme, že je vlastne psychopat."

A vlastne, predstieranie šialenstva

je presne ten druh rafinovaného a manipulatívneho chovania psychopata.

Je to na zozname, rafinovaný a manipulatívny.

Takže predstierať, že sa vám pokazil mozog,

je dôkaz, že sa vám pokazil mozog.

A hovoril som aj s inými expertmi

a povedali, ten prúžkovaný oblek -- klasický psychopat.

Pripomína to prvé položky na zozname --

výrečnosť, nadprirodzený šarm, velikašský pocit sebapreceňovania.

Spýtal som sa: "A čo, že nechcel byť s inými pacientmi?"

Klasický psychopat -- hovorí to o velikášstve a tiež nedostatku empatie.

Takže všetky veci, ktoré vyzerali najviac normálne na Tonym

boli dôkazom, podľa jeho lekára,

že je šialený týmto novým spôsobom.

Bol psychopat.

A jeho lekár mi povedal,

"Ak chcete vedieť viac o psychopatoch,

môžete ísť do kurzu pozorovania psychopatie

Roberta Hare, ktorý vymyslel kontrolný zoznam psychopatie."

Tak som to urobil.

Išiel som do kurzu pozorovania psychopatie

a teraz som certifikovaný --

a musím povedať, že zbehlý --

pozorovateľ psychopatov.

Takže štatistika:

Jeden zo sto náhodných ľudí je psychopat.

Tu je v miestnosti 1500 ľudí.

15 z vás sú psychopati.

Aj keď toto číslo rastie na štyri percentá

medzi CEO a podnikateľskými vodcami.

Takže myslím, že je veľmi dobrá šanca

že je tu 30 až 40 psychopatov v tejto miestnosti.

Možno sa koncom večera dočkáme masakru.

(Smiech)

Hare povedal, že je to preto, že kapitalizmus vo svojej nemilosrdnosti

odmeňuje psychopatické chovanie --

nedostatok empatie, výrečnosť,

prefíkanosť, manipulatívnosť.

V podstate kapitalizmus je tak neľútostný,

že je fyzickým prejavom psychopatie.

Je to ako forma psychopatie,

ktorá nás všetkých ovplyvňuje.

Hare mi povedal "Vieš čo? Zabudni na nejakého týpka v Broadmoore,

ktorý možno predstieral šialenstvo.

Koho to zaujíma? To nie je veľký príbeh.

Veľký príbeh," povedal, "je korporátna psychopatia.

Choď a vyspovedaj zopár korporátnych psychopatov."

Tak som do toho išiel. Napísal som ľuďom z Enronu.

Povedal som, "Môžem prísť a porozprávať sa vo väzení,

aby som zistil či ste psychopati?"

Neodpovedali.

Skúsil som to inak.

Napísal som "Chainsaw Al" Dunlapovi,

optimalizátorovi zdrojov z 1990-tych rokov.

Prichádzal do nefunkčných firiem a prepúšťal 30 percent pracovníkov,

urobil z amerických miest mestá duchov.

Napísal som mu a povedal,

"Verím, že máte veľmi špeciálnu anomáliu mozgu

ktorá vás robí špeciálnym

s predátorským duchom a ste bez strachu.

Môžem prísť a spraviť rozhovor

o vašej špeciálnej mozgovej anomálii?"

Odpovedal: "Prídi."

Tak som išiel do Al Dunlapovho floridského sídla

ktoré bolo naplnené sochami predátorských zvierat.

Boli tam levy, tigre.

Zobral ma do záhrady.

Tam boli sokoly a orly.

Vravel mi, "Tam sú žraloky."

Povedal to trochu zženštilým spôsobom.

"Ešte viac žralokov a ďalšie tigre."

Bolo to ako Narnia.

(Smiech)

Potom sme šli do jeho kuchyne.

Al Dunlap bol volaný aby zachránil krachujúce podniky.

Rušil 30 percent pracovných miest.

A často ľudí prepúšťal s vtipom.

Napríklad, jedna slávna príhoda o ňom,

niekto za ním prišiel a povedal, "Práve som si kúpil nové auto."

A on na to, "Môžno máte nové auto,

ale poviem vám čo nemáte, prácu."

Takže v kuchyni -- stál tam so svojou ženou Judy,

a jeho bodyguardom Seanom -- a povedal som, "Viete, ako som povedal v e-maile"

že môžete mať špeciálnu mozgovú anomáliu ktorá vás robí špeciálnym?"

Odpovedal, "Hej, je to úžasná teória.

Je to ako Star Trek. Idete tam, kam ešte žiadny človek pred tým nešiel."

A povedal som, "Nuž niektorí psychológovia by povedali,

že to z vás robí ... " (Mrmle)

(Smiech)

Opýtal sa: "Čo?"

Dokončil som, "psychopata."

Vravím, "Mám zo sebou vo vrecku zoznam psychopatických príznakov.

Môžem ich s vami prejsť?"

Vyzeral zaujato, napriek situácii

a povedal: "Ok, poďme na to."

Vravím: "Fajn, Velikášsky pocit seba ocenenia."

Ktorý, musím povedať, by popieral len ťažko,

lebo stál pod obrovskou olejomaľbou samého seba.

(Smiech)

Vraví: "Nuž, musíte v seba veriť!"

Ja: "Manipulatívny."

On: "To je vodcovstvo."

Ja: "Plytký záujem:

neschopnosť zažívať rozsah emócií."

On: "Kto by chcel aby ho zaťažovali nejaké nezmyselné emócie?"

Takže prechádzal psychopatický zoznam

odbíjal ho ako zo sebamotivačnej príručky.

(Smiech)

Ale všimol som si, že sa so mnou niečo stalo za ten deň s Al Dunlapom.

Keď mi povedal hocičo, čo bolo tak nejak normálne --

ako keď povedal že nebol delikvent v mladosti.

Povedal, že ho prijali na West Point

a na West Point neberú delikventov.

Povedal, že nemal krátke manželské vzťahy.

Bol ženatý len dvakrát.

Pravda, jeho prvá žena uviedla v žiadosti o rozvod,

že ju raz ohrozoval nožom

a vravel, že ho vždy zaujímalo ako chutí ľudské mäso,

ale ľudia si vravia hlúpe veci v zlom manželstve v zápale boja

a jeho druhé manželstvo trvá 41 rokov.

Takže keď povedal hocičo, čo vyzeralo trochu nepsychopaticky,

pomyslel som si, nuž, toto do svojej knihy nedám.

A vtedy som si uvedomil, že keď som sa stal pozorovateľom psychopatov,

stal som sa sám trochu psychopatom.

Lebo som ho zúfalo chcel zaradiť do škatuľky psychopata.

Zúfalo som ho chcel zadefinovať čo najšialenejšími rysmi.

A uvedomil som si, preboha, to som robil 20 rokov.

To robia všetci novinári.

Cestujeme po celom svete, so svojimi notesmi v ruke

a čakáme na drahokamy.

A drahokamy sú vždy tie najodľahlejšie aspekty

osobností ľudí ktorých spovedáme.

Dávame ich dokopy ako stredovekí mnísi.

Normálne veci nechávame na zemi.

Toto je krajina, ktorá príliš diagnostikuje niektoré mentálne poruchy.

Detská bipolárna porucha -- už štvorročné deti

sú označované ako bipolárne,

lebo majú náladové záchvaty,

ktoré vysoko skórujú na zozname bipolarity.

Keď som sa vrátil do Londýna, volal mi Tony.

Povedal: "Prečo si mi neodpovedal na telefonáty?"

Vravím: "Nuž, povedali že si psychopat."

A on: "Nie som psychopat."

Pokračoval: "Vieš čo, jedna položka na zozname je nedostatok ľútosti,

ale ďalšia je prefíkanosť, manipulatívnosť.

Takže keď poviete, že cítite ľútosť za svoje zločiny,

povedia, typický psychopat,

premyslene vraví že cíti ľútosť, keď ju necíti.

Je to ako bosoráctvo. Všetko postavia na hlavu."

Dodal: "Mám onedlho posúdenie.

Prídeš sa pozrieť?"

Tak som súhlasil.

Prišiel som na jeho posúdenie.

A po 14-tich rokov v Broadmoore ho pustili.

Rozhodli, že by nemal byť držaný na neučito,

lebo skóruje vysoko na zozname,

a to môže znamenať, že bude mať nadpriemernú šancu recidívy.

Tak ho pustili.

A vonku na chodbe mi povedal,

"Vieš čo, Jon?

Každý je trochu psychopatický."

Vravel: "Ty si, ja som. Nuž, ja zjavne som."

A ja: "Čo budeš teraz robiť?"

A on: "Pôjdem do Belgicka

lebo je tam žena, ktorá sa mi páči.

Ale je ženatá, tak ju budem musieť dostať od jej manžela."

(Smiech)

Nuž, to bolo pred dvoma rokmi,

a tým skončila moja kniha.

A za posledných 20 mesiacov, všetko bolo v poriadku.

Nič zlé sa nestalo.

Žil s priateľkou pri Londýne.

Podľa scientológa Briana,

doháňal stratený čas -- viem, znie to zlovestne,

ale nie je to nevyhnutne tak.

Nanešťastie, po 20-tich mesiacoch,

sa na mesiac vrátil do väzenia.

Zaplietol sa do potýčky v bare, tak to nazval --

a dopadlo to mesiacom väzenia,

čo viem, že je zlé,

ale mesiac naznačuje, že akákoľvek ta bitka bola,

nebolo to tak zlé.

A potom mi zavolal.

A viete čo, myslím, že je správne, že je Tony vonku.

Lebo by sme nemali definovať ľudí podľa ich najbláznivejších čŕt.

A Tony, Tony je polo-psychopat.

Je šedá zóna vo svete, ktorý nemá rád šedé zóny.

Ale šedé zóny sú kde nájdete komplexitu,

kde nájdete ľudskosť

a kde nájdete pravdu.

Tony mi povedal,

"Jon, môžem ťa pozvať na pohárik?

Chcem ti len poďakovať za všetko čo si pre mňa urobil."

Nešiel som. Čo by ste urobili vy?

Ďakujem.

(Potlesk)