Ako sa naučiť jazyk a prečo sa vám to doteraz nepodarilo | Lýdia Machová | TEDxTrenčín

Lýdia je polyglotka, ktorá plynulo hovorí 7 jazykmi a nový jazyk sa učí každé dva roky, hovorí o tom, ako to robí a predkladá svoj projekt jazykového mentoringu. Jej základným cieľom je pomôcť ľudom naučiť sa cudzí jazyk spôsobom, ktorý ich zaujme, tak, že budú schopní hovoriť plynule v krátkom čase. Ozrejmuje, že to nie je tým, aký dobrý je učiteľ, ale tým, aká je motivácia učiaceho sa. 

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Každý z nás sa dokáže
naučiť cudzí jazyk za dva roky

bez toho, aby sme odišli zo Slovenska.

Dokážeme sa ho naučiť na takú úroveň,
aby sme si bez problémov dokázali

prečítať knižku, pozrieť akékoľvek video,
porozprávať sa s človekom z danej krajiny

bez toho, aby sme lapali slovíčka v hlave
a skladali si gramatiku.

Ale sú štyri typy ľudí, ktorým sa toto
pravdepodobne nepodarí.

Sú to také výnimky.

Prvým typom je tzv. Lepič.

Lepič je človek, ktorý je presvedčený,
že cudzí jazyk sa najlepšie naučíme vtedy,

keď vycestujeme do danej krajiny.

A tam sa to na nás nalepí.

Mám kamaráta, Peťa, ktorý odišiel
do Anglicka,

lebo sa chcel naučiť po anglicky.

Pracoval tam v pekárni jeden rok.

Potom sa vrátil
a skutočne hovoril plynule.

Ale po poľsky.

Angličtina sa naňho, bohužiaľ, nenalepila.

Potom tu máme druhý typ, tzv. Lievikára.

Lievikár je človek, ktorý,
keď sa chce naučiť cudzí jazyk,

nájde si toho najlepšieho učiteľa
v tej najlepšej jazykovej škole,

ktorá pracuje s tou najlepšou metódou.

Počká si na to,
ako mu to ten učiteľ naleje do hlavy.

Mám kamarátku Mišku,
ktorá sa chcela naučiť po francúzsky.

Vždy ten jazyk milovala,
keď ho počula, strašne sa tešila.

Hovorí si: „Ja sa ho naučím.“
„Dobre, tak začni pre to niečo robiť.“

Tak sa prihlásila na kurz a
po troch rokoch sme sa stretli.

Ja som sa jej prihovorila po francúzsky:
„Tak čo? Ako to ide?

Povedz mi trošku.“

Ona na to: „Vieš, Lydka,
ešte sa na to úplne necítim.

Ešte neviem úplne rozprávať.“

A ja si tak hovorím:
„Po troch rokoch?“

Potom tu máme typ
tzv. Technologického optimistu.

Technologický optimista je človek,
ktorý veľmi verí modernej technike.

Je presvedčený,
že nájde nejakú super metódu,

ktorá ho naučí anglicky za dva týždne.

Mám kamaráta Matúša,
ktorý mi stále hovorí o super metódach,

ktoré ho naučia anglicky v spánku,
bez námahy, bez žiadnej energie,

ktorú by do toho vložil.

Zatiaľ sme sa po anglicky neporozprávali.

Potom tu máme typ tzv. Časomerača.

Časomerač je človek, ktorého sa opýtate:
„Vieš po nemecky?“

A on vám odpovie:
„Mal som nemčinu 8 rokov na škole.“

(smiech)

Mám jedného kamaráta...
Vlastne, čo si budeme klamať,

polovica mojich kamarátov sú Časomerači.

Aj vy ste sa v tom
možno spoznali, pravda?

Ja sa učím cudzie jazyky celý život.

Ale svoje učenie neposudzujem
podľa času, ktorý s nimi strávim,

ale podľa výsledkov.

(anglicky)
Preto dnes hovorím plynule anglicky,

hoci som v anglicky hovoriacich krajinách

strávila maximálne 10 dní v živote.

(nemecky)
Takisto viem po nemecky,

hoci som nikdy nepracovala ani nežila
v nemecky hovoriacej krajine.

(španielsky)
Na Slovensku som sa naučila španielčinu.

Počas štúdia som mala možnosť
cvičiť s mnohými Španielmi.

A dnes ju využívam napríklad
na cestách po Latinskej Amerike.

(poľsky)
Na Slovensku som sa naučila aj po poľsky.

Strávila som v Poľsku dva semestre,
no to už som vedela po poľsky dobre.

(francúzsky)
Naučila som sa tu po francúzsky.

Bez toho, aby som chodila na kurzy
či platila si učiteľov.

(esperanto)
Na Slovensku som sa naučila aj esperanto.

Trvalo mi to len 2-3 mesiace,
lebo je to veľmi ľahký jazyk.

(rusky)
Pred rokom som sa začala učiť po rusky.

Teším sa, že môžem cestovať na východ

a rozprávať sa s ľuďmi po rusky.

Učím sa cudzie jazyky zhruba 16 rokov.

Za 16 rokov sa mi podarilo naučiť
v týchto 7 jazykoch

komunikovať pomerne plynule.

Ľudí ako ja je veľmi veľa.
Nazývajú sa polygloti.

Sú to ľudia,
ktorí sa učia jeden jazyk za druhým.

Poviete si, ako je možné, že niekto ako
Lepič, Lievikár,

Technologický optimista
alebo Časomerač strávi 8 rokov s jazykom

a vie sa ledva ako tak dohovoriť

a niekto sa za 8 rokov
naučí 4 nové jazyky?

V čom je to tajomstvo?

Polygloti sa učia jazyky rôznymi metódami.

Je ich strašne veľa
a každý z nich má svoju vlastnú.

Ja sama som sa každý z týchto jazykov
naučila úplne inými metódami.

Ale niečo je tam spoločné.

V prvom rade,
polygloti sa jazyky učia sami.

Polygloti nečakajú, že ich jazyk naučí
krajina, v ktorej sú, že ich naučí učiteľ,

technologická inovácia, alebo čas,
ktorý s ním strávia.

Učia sa sami veľmi aktívne.

Napriek tomu, že tých metód je veľmi veľa,
existujú 4 základné princípy,

ktoré majú polygloti spoločné.

V prvom rade, polygloti sa učia tak,
že ich učenie baví.

Nájdu si spôsob, metódu a materiály,
ktoré sú pre nich radosťou a nie prácou.

Keď som sa učila angličtinu
na strednej škole, mali sme učebnicu.

Niektoré textíky sa mi v nej páčili,
niektoré pomenej, ale skôr pomenej.

Keď som sa učila španielčinu
ako samouk,

tak som si zohnala Harryho Pottera
preloženého do španielčiny.

Bola to moja
najobľúbenejšia knižka v detstve.

Každý večer pred spaním
som strávila 20 minút tým,

že som si čítala po španielsky
v Harrym Potterovi

a zároveň som počúvala audioknihu,
tiež po španielsky.

Na začiatku som rozumela asi tak
Harry, Hermiona, Dumbledore.

(smiech)

Ale postupne sa to zlepšovalo
a ja som rozumela čoraz viac.

Robila som to každý deň,
pretože ma to nesmierne bavilo,

pretože to bola knižka,
ktorú som mala rada.

Druhá dôležitá vec,
ktorú robia polygloti, je,

že majú obrovské množstvo
kontaktu s jazykom.

To znamená, že si neprečítajú
jeden text v učebnici.

Nevypočujú si jednu nahrávku
v rámci posluchového cvičenia.

Robia toho kvantum.

Preto som prečítala celého Harryho Pottera
a zďaleka to nie je jediná kniha,

ktorú som prečítala po španielsky
alebo v iných jazykoch.

Keď som sa učila napríklad francúzštinu,
pozrela som si všetky diely

Zúfalých manželiek po francúzsky.

(smiech)

Okrem toho je potrebné toho robiť
nielen veľa, ale aj často.

Je oveľa efektívnejšie s jazykom stráviť
každý deň malé množstvo času,

ako keby sme sa učili
raz za týždeň 5-6 hodín.

Keď som sa učila v lete ruštinu,
každý deň, keď som vyšla z domu,

založila som si slúchadlá a ako som
šla po ulici, počúvala som ruské podcasty.

Tým pádom, hoci sa ruštinu učím iba rok,
dnes jej veľmi dobre rozumiem

a viem ju použiť bez problémov,

pretože mám napočúvané kvantum podcastov,
ktoré som počúvala každý deň po troške.

Posledná vec, ktorú majú polygloti
spoločnú a veľmi pomáha tomu,

aby sme sa efektívne naučili cudzí jazyk,
je, že majú určitý systém.

Keď si vytvoríme systém, plán na to,
ako sa budeme učiť,

nemusíme každý deň rozmýšľať,
či sa nám chce,

či máme čas, čo budeme robiť.

Jednoducho si to naplánujeme vopred
a systematicky postupujeme ďalej.

Všetky jazyky som sa učila tak, že som si
našla niekoho, kto tým jazykom hovorí,

pravidelne sme sa stretávali
a rozprávali sa v tom jazyku.

Ja som ich učila slovenčinu
a oni mňa učili svoj jazyk.

Takže sme za to ani neplatili.

Tieto stretnutia sme mali naplánované
na každý týždeň.

Vedela som, že vždy v utorok o piatej
sa budem stretávať s kamarátkou Aškou,

s ktorou som si cvičila poľštinu.

Dobrá správa je, že tieto 4 princípy:

robiť to, čo nás baví, robiť toho veľa,
často a systematicky,

to nefunguje len mne alebo polyglotom,
ktorí majú nejaký zázračný talent.

Funguje to hocikomu.

Ja som urobila experiment
na Univerzite Komenského,

kde som zobrala 100 študentov
do jednej miestnosti

a povedala som im:
„Poďme sa spolu učiť jazyky.

Poďme sa učiť takýmto spôsobom,
aby nás to bavilo, budeme toho robiť veľa,

často, budeme sa navzájom kontrolovať,
motivovať, urobíme si určitý plán.“

Bolo to úplne úžasné.

To, čo sa stalo za dva mesiace,
bolo priam neuveriteľné.

Študenti za mnou začali chodiť a hovoria:

„Lýdia, ja zrazu
oveľa lepšie rozumiem po rusky!“

„Ja zrazu poznám
viacej slovíčok vo francúzštine!“

„Zrazu sa viem
lepšie vyjadriť po anglicky!“

A tak ďalej.
Každý sa učil svoj jazyk

úplne svojím spôsobom.

Sám si vybral metódy,
sám si vybral materiály.

Dokonca za nami prišiel docent
z katedry romanistiky

a na našom poslednom stretnutí
verejne prehlásil:

„Lýdia, neviem,
čo si robila s tými študentmi,

ale funguje to úžasne.

Za dva mesiace sa neskutočne posunuli.

Dnes sme s nimi mali
štátnice zo španielčiny

a bol vidieť obrovský rozdiel medzi tým,

ako rozprávali pred dvoma mesiacmi
a ako rozprávajú teraz.“

Einstein údajne povedal,
že definíciou bláznovstva je

robiť tie isté veci stále dokola
a očakávať iné výsledky.

Ak aj vy máte pocit,
že ste zacyklení v učení sa jazyka

a tá hranica plynulosti nejde preklenúť,
nejde sa dostať k tomu vytúženému cieľu,

kde ten jazyk vieme použiť
úplne bezstarostne,

tak je možno načase zamyslieť sa,
či nestojí za to trošku zmeniť prístup,

zmeniť tie metódy.

Možno zmeniť svoj prístup Lepiča,
Lievikára, Technologického optimistu

alebo Časomerača
a začať sa učiť jazyky tak,

aby nás to bavilo,
aby sme toho robili veľa,

robili to často a systematicky.

Ak to spravíte, ak to vyskúšate,
tak ja sa teším na to,

ako sa tu porozprávame znova o dva roky.

Vy si vyberte v akom jazyku.

Ďakujem.

(potlesk)