3 typy predpojatosti, ktoré formujú váš pohľad na svet

Čo formuje naše predstavy o vede? Meteorológ J. Marshall Shepherd vo svojej poučnej prednáške vysvetľuje, ako konfirmačné skreslenie, Dunning-Krugerov efekt a kognitívna disonancia ovplyvňujú, čo si myslíme, že vieme. Ponúka tiež spôsoby, ako ich môžeme nahradiť niečím oveľa mocnejším: vedomosťami.

Som vyštudovaný meteorológ,

mám bakalársky, magisterský
a doktorský titul

z fyzikálnej meteorológie, mám preukaz.

S tým zakaždým prichádzajú štyri otázky.

Toto je predpoveď,
ktorá sa mi vždy vyplní.

(smiech)

A tie otázky sú:

„Marshall, na ktorom si kanáli?“

(smiech)

„Dr. Shepherd, aké bude zajtra počasie?“

(smiech)

A túto milujem:

„Moja dcéra sa ide v septembri
vydávať, obrad bude vonku.

Bude pršať?“

(smiech)

Nežartujem, naozaj také dostávam.

Nepoznám odpovede; veda tu nepomôže.

Ale najčastejšie sa ma dnes pýtajú:

„Dr. Shepherd,
veríte na klimatické zmeny?“

„Veríte na globálne otepľovanie?“

Po takej otázke sa vždy musím pozbierať.

Pretože je to zle položená otázka:

Veda nie je založená na viere.

Môj 10-ročný syn verí na zubnú vílu.

A musí s tým prestať,
lebo ma to rýchlo oberá o doláre.

(smiech)

Ale on verí na zubnú vílu.

No povážte toto:

Budova Bank of America, tu, v Atlante.

Nikdy nepočujete nikoho povedať:

„Veríš, že keď pôjdeš
na strechu tej budovy

a hodíš z nej loptu, spadne?“

To nezačujete, lebo gravitáciu
všetci poznajú.

Tak prečo nepočujeme otázku:

„Veríš na gravitáciu?“

Samozrejme však počujeme otázku:

„Veríš na globálne otepľovanie?“

Nuž, uvážte tieto fakty:

Americká asociácia
pre napredovanie vedy, AAAS,

jedna z popredných vedeckých organizácií,

sa vedcov a verejnosti
pýtala na rôzne témy.

Tu sú niektoré z nich:

GMO, pokusy na zvieratách,
ľudská evolúcia.

A pozrite sa, čo o nich povedali vedci,

ktorí tie témy študujú, tu červenou,

verzus verejnosť, tu sivou.

Ako sme sa sem dostali?

Ako toto nastalo?

Že vedci a verejnosť sú si v tom
natoľko vzdialení!

Nuž, prejdem k tomu,
čím sa ja sám zaoberám:

klimatické zmeny.

87 % vedcov verí,

že ľudia prispievajú
ku klimatickým zmenám.

Ale iba 50 % verejnosti?

Ako k tomu došlo?

To teda vedie k otázke,

čo formuje vnímanie vedy.

Je to zaujímavá otázka

a veľa o nej premýšľam.

Myslím, že to, ako verejnosť vníma vedu,

formujú rôzne presvedčenia a predsudky.

Systémy viery a predpojatosti.

Chvíľu ma sledujte.

Chcem vám totiž povedať
o ich troch komponentoch:

Konfirmačné skreslenie,
Dunning-Krugerov efekt

a kognitívna disonancia.

Znejú ako veľké, efektné
akademické pojmy. Aj sú.

Ale keď ich popíšem, uvedomíte si:

„Á, to poznám! Dokonca poznám
niekoho, kto to robí.“

Konfirmačné skreslenie.

Nachádzanie dôkazov,
ktoré podporujú to, čomu veríme.

Asi všetci sme tým občas vinní.

Pozrite sa na toto.

Som na Twitteri.

A keď sneží,

často dostanem tento tweet:

(smiech)

„Hej, Dr. Shepherd, mám na dvore
pol metra globálneho otepľovania;

o čom to hovoríte, aké klimatické zmeny?“

Taký tweet dostávam skutočne často.

Je to zlaté a aj sa na tom zachichocem.

Ale je to vedecky táák zásadne chybné!

Pretože to ukazuje,

že autor nerozumie

rozdielu medzi počasím a klímou.

Často hovorím, že počasie je vaša nálada

a klíma je váš temperament.

Porozmýšľajte o tom.

Počasie je vaša nálada,
klíma je váš temperament.

Vaša dnešná nálada mi nepovie
nič o vašom temperamente,

ani chladný deň mi nepovie
nič o klimatickej zmene,

rovnako ako ani horúci deň.

Dunning-Krugerov efekt.

Prišli s ním dvaja vedci z Cornellu.

Ak si o tom vyhľadáte vedecký článok,

uvidíte veľa efektnej terminológie:

Je to iluzórny komplex
nadradenosti ohľadom vedomostí.

Skrátka, ľudia si myslia,
že vedia viac, než naozaj vedia.

Alebo podceňujú, koľko toho nevedia.

A potom je tu kognitívna disonancia.

Tá je zaujímavá.

Nedávno bol Groundhog Day, že?

Nie je lepšej definície
kognitívnej disonancie,

než že sa ma inteligentní ľudia pýtajú,
či je svišťova predpoveď správna.

(smiech)

Ale zakaždým sa ma pýtajú.

(smiech)

Ale počúvam aj o Farmárovom roku.

Vyrástli sme na Farmárovom roku,
ľudia ho poznajú.

Problém je, že len 37 % jeho
predpovedí je správnych,

podľa štúdií na Penn State University.

Ale žijeme v ére vedy,

kedy skutočne vieme predpovedať počasie.

Verte či nie (viem, že niektorí
z vás si vravia: „No, iste!“),

naše predpovede sú správne aspoň na 90 %.

Máte však tendenciu
pamätať si občasné chyby.

(smiech)

Teda konfirmačné skreslenie,
Dunning-Kruger a kognitívna disonancia.

Myslím si, že tie formujú predsudky
a dojmy ľudí o vede.

Ale potom sú tu gramotnosť
a nesprávne informácie,

aj tie nás obmedzujú.

Počas obdobia hurikánov v 2017

museli médiá dokonca poveriť reportérov

vyvracaním falošných predpovedí počasia.

To je doba, v ktorej žijeme.

Na sociálnych sieťach
sa s tým stále stretávam.

Niekto tweetuje predpoveď,

toto je o hurikáne Irma, ale problém je,

že to nie je z Hurikánového centra.

Ale ľudia to zdieľali
a stalo sa to virálnym.

A pritom to vôbec neprišlo
z Národného hurikánového centra.

12 rokov svojej kariéry som robil v NASA,

než som prešiel na University of Georgia,

a predsedal som
Poradnému výboru vied o Zemi.

Akurát minulý týždeň som bol tam, v DC.

A videl som pár veľmi zaujímavých vecí.

Tu je model NASA
a vedecké dáta zo satelitu

o období hurikánov roku 2017.

Vidíte tam hurikán Harvey?

Pozrite na všetok ten prach
prichádzajúci z Afriky

a požiare na severozápade
USA a západe Kanady.

Tu prichádza hurikán Irma.

Toto ma fascinuje.

Ale priznávam,
že ja som zaťažený na počasie.

Dôležité je, že to ukazuje,
že máme technológiu

nielen na pozorovanie počasia
a klimatického systému,

ale i na ich predpovedanie.

Máme vedecké poznatky,

teda netreba tie dojmy a predsudky,

o ktorých som hovoril.

Máme vedomosti.

Ale pomyslite na toto:

Tu je Houston, v Texase,
po hurikáne Harvey.

Pravidelne prispievam do časopisu Forbes

a týždeň pred tým,
než ten hurikán zasiahol pevninu,

som napísal, že zrejme naprší
niečo vyše metra zrážok.

Napísal som to týždeň vopred.

Ale keď hovoríte s ľuďmi
v Houstone, vravia:

„Nemali sme tušenia, že to bude také zlé.“

A ja len...

(povzdych)

(smiech)

Týždeň vopred.

Ale...

Ja viem, je to zábavné, ale v skutočnosti

máme všetci problém vnímať
niečo mimo našich skúseností.

Ľudia v Houstone sú zvyknutí
na častý dážď,

bežne sú tam záplavy.

Ale nikdy nezažili niečo také.

V Houstone padne
asi 86 cm zrážok za celý rok.

Zrazu prišlo 1,3 metra za tri dni.

Je to anomália, je to mimo normálu.

Takže systémy viery, predpojatosť,
gramotnosť a falošné informácie.

Ako vystúpime zo škatúľ,
čo krivia naše vnemy?

Nemusíme ani ísť do Houstonu,
stačí zájsť celkom blízko.

(smiech)

Spomínate na „Snowpocalypse“?

(smiech)

„Snowmageddon“?

„Snowzilla“?

Akokoľvek to chcete volať.

Celých tých 5 centimetrov.

(smiech)

5 centimetrov snehu odrovnalo Atlantu.

(smiech)

Ale bolo vydané
upozornenie na snehovú búrku,

a potom výstraha pred zimným počasím,

čo mnohí vnímali ako zníženie rizika:

„Ó, to nebude také zlé!“

Dojem teda bol, že to nebude až také zlé,

lenže v skutočnosti šlo o zvýšenie.

Zhoršovalo sa to,
ako prichádzali nové modely,

To je príklad, kedy sme
v škatuli svojich dojmov.

Otázkou teda je,

ako rozšírime svoj obzor.

Plocha kruhu je pí krát r na druhú.

Zväčšíme obzor, zväčšíme plochu.

Ako zväčšíme svoj obzor porozumenia vede?

Tu sú moje úvahy.

Vezmite si súpis svojich predpojatostí.

A vyzývam vás všetkých,
aby ste to spravili.

Vezmite si súpis svojich predpojatostí.

Odkiaľ pochádzajú?

Vaša výchova, politické
presvedčenie, viera –

– čo formuje vaše predpojatosti?

Potom zhodnoťte svoje zdroje:

Odkiaľ máte informácie o vede?

Čo čítate, čo počúvate,

odkiaľ máte informácie o vede?

Potom je dôležité
o tom otvorene prehovoriť:

Ako vyhodnocujete svoje predpojatosti,
svoje zdroje?

Vypočujte si tento 40-sekundový klip

jedného z top televíznych
meteorológov USA,

Greg Fishel, v Raleigh, oblasť Durham.

V tej oblasti je uctievaný.

Ale bol klimatoskeptikom.

No vypočujte si, čo o tom vraví:

Greg Fishel: Mojou chybou bolo,

a uvedomil som si to len nedávno,

že som hľadal iba informácie,

ktoré podporovali, čo som si už myslel,

a nezaujímal som sa o nič protirečiace.

Raz som sa zobudil

s touto otázkou v mysli:

„Greg, nie si pod vplyvom
konfirmačného skreslenia?

Nehľadáš iba informácie
podporujúce, čo si už myslíš?“

A ako som sa snažil byť k sebe úprimný,

uznal som, že sa to deje.

A tak, čím viac som hovoril s vedcami

a čítal vedeckú literatúru

a snažil sa správať, ako ma to naučili

na Penn State, kde som študoval,

tým ťažšie pre mňa bolo argumentovať,

že nemáme aspoň nejaký vplyv.

Možno ostáva pochybnosť o tom, aký veľký,

ale tvrdiť „žiadny“ by bolo nezodpovedné

odo mňa ako vedca či osoby.

JMS: Greg Fishel práve hovoril
o rozšírení svojho obzoru

pochopenia vedy.

A keď si rozširujeme obzor,

nie je to pre vylepšenie budúcnosti,

ale pre uchovanie života, ako ho poznáme.

Takže naše rozširovanie obzorov
v pochopení vedy

je kľúčové pre Atény
i Atlantu v štáte Georgia,

pre celý štát Georgia a pre celý svet.

Takže rozšírte svoj obzor.

Ďakujem.

(potlesk)