Písmo pre dyslektikov navrhnuté dyslektikom | Martin Pyšný | TEDxBratislava

V tomto podmanivom prejave nám Martin umožňuje vidieť a zažiť také ťažkosti s čítaním, akými trpia dyslektici. Ako dizajnér, ktorý sám trpí dyslexiou, vytvoril špeciálny font – Dyscont, ktorý mu pomohol zmierniť množstvo sprievodných problémov a urobil preňho čítanie oveľa menším bojom.

Martin Pyšný je grafický dizajnér. Nikdy nebol dobrým študentom. Aby sa nemusel učiť zo skrípt a abstrahovať informácie z nudných a dlhých odborných textov, rozhodol sa po gymnáziu pokračovať na výtvarnej škole. Teraz písmo sám vytvára a zaoberá sa sadzbou textu pre ľudí so špecifickými poruchami učenia. Nechce sa sústreďovať na vytváranie nových foriem pre veci, ktoré už dávno fungujú. Skôr svoju pozornosť zameriava na obchádzané témy. Jeho snom je pestovať ringloty.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Dobrý deň.

Začal by som tým, že svoju prvú knihu
som prečítal v 15 rokoch.

A to kvôli tomu, že som nenávidel čítanie
a až doteraz k nemu mám nejaký odpor.

Je to preto, že som dyslektik

a je trošku žoviálne,
ako som na to prišiel.

Je to vďaka jednému televíznemu seriálu,
Show Billa Cosbyho,

ktorý frčal vtedy v telke.

Tam sa jeden Theov spolužiak
sťažoval na to, že zle číta,

že mu to proste strašne nejde v škole

a že už ho nebaví
chodiť po svete s baterkou.

A práve táto veta,
„chodenie po svete s baterkou“

si myslím, že by mohla vyzerať
v mojom svete takto nejako.

Teraz sa pozeráte na stranu knihy
mojimi očami.

Možno zopár pojmov o dyslexii.

Dyslexia je špecifická porucha,
ktorá sa prejavuje tým,

že dieťa sa nie je schopné naučiť čítať
alebo má veľmi ťažké čítanie.

A to napriek tomu,
že je dostatočne inteligentné,

napriek tomu, že má dostatočné
sociokultúrne zázemie

a takisto primerané pedagogické vedenie.

Touto poruchou trpí
asi každý desiaty človek,

čo v tejto sále znamená,
že nás je tu asi tak 60 – 65.

To, čo vidíte, nemá na svedomí oko.

Oči mám v poriadku.

To, čo sa deje pri čítaní,
má na svedomí to,

že moje dve mozgové hemisféry
medzi sebou komunikujú zle.

To znamená:

jedna mozgová hemisféra má za úlohu
dešifráciu nejakého znaku alebo predmetu

a tá druhá zasa orientáciu v priestore.

V reálnom svete to neznamená,
že vidím stoličky na plafóne,

ale napríklad keď som v obchode,
do ktorého chodím nakupovať dennodenne,

stále si neviem zapamätať,
kde nájdem konkrétny produkt.

Čo sa potom ťažko vysvetľuje žene.

(smiech)

Tieto problémy sa ale najčastejšie
a najvýraznejšie prejavia na úrovni písma.

Lebo to je taký ten mikrosvet písmen.

A preto sa dyslexia diagnostikuje prevažne
u druhákov na základnej škole.

Ja som v tomto období získal
nenávisť – doslova nenávisť – k čítaniu,

pretože mi to strašne nešlo,
brutálne mi to nešlo,

čo sa prejavilo aj na tom, že som sa
dokonca prestal učiť úplne.

Napriek tomu som skončil gymnázium
a dostal som sa na vysokú školu.

A tam už pri štúdiu grafického dizajnu

som tento problém
nevnímal ako reálny problém.

Dokonca som ho otočil
a vo svojom bakalárskom ročníku

som sa snažil zistiť, či to,
ako písmo vyzerá,

má vplyv na kvalitu môjho čítania.

A zistil som, že má
a to znamená, že tu môžem dnes byť.

Čo sa teda pri čítaní deje?

Takto vnímam text.

Teraz sa pozeráte mojimi očami
na nejaký text v knižke.

Ja som k tomu dospel takým spôsobom,
že síce písmo,

ktoré by uľahčilo dyslektikom čítanie,
nie je nová téma.

Nejakí dizajnéri predo mnou
sa tejto téme už venovali.

Ale ich písma podľa môjho názoru
neboli dostačujúce.

Určite neboli také, aké by som chcel mať
vo svojom počítači a používať ich.

Myslím, že je to hlavne kvôli tomu,
že kopec týchto ľudí netrpí dyslexiou.

Ja som preto zanechal ich postupy,

vykašľal som sa na to,
ako k tomu prišli oni,

a povedal som si: okej,
ja tú dyslexiu mám,

tak budem sledovať to,
čo sa mi deje, keď čítam,

budem sa to snažiť popísať,
nejakým spôsobom klasifikovať,

roztriediť a nájsť príčinu
a, samozrejme, riešenie.

To, čo ste videli, sa deje pri čítaní.

Mám tam čierne škvrny, pole ostrosti
– to je to, čo vidím ostro.

Potom sú tam
prešmykovania písmen v slove

a tiež mýlenie si podobných písmen.

Toto sú čierne škvrny, ktoré vznikajú
najmä v pätkových písmach.

Pätkové písma sú také archaické,
ak sa to tak dá nazvať.

Sú to písma, ktoré majú
spodnú a hornú časť takú rozšírenú.

Tieto čierne škvrny vznikajú kvôli tomu,
že jednak tie pätky sa do seba zlievajú,

a jednak tie hrubé ťahy, ktoré vidíte,
sú sústredené vedľa seba.

V Dysconte, to je to písmo vedľa,
ktoré som spravil,

tak túto váhu má v tej hornej časti,
tam, kde mám ďalší riadok,

respektíve ten voľný priestor
pod ďalším riadkom a tam mi to nevadí.

Naopak, to tak vyrovnáva ten text.

Ďalším veľmi nepríjemným efektom
pri čítaní je blikanie a trasenie textu.

Takto nejako to vyzerá.

Je to kvôli tomu, že písmo,
ktoré je špicaté,

tak tam sa odohráva taká vec,

že je tam extrémny prechod
medzi čiernou a bielou.

A vzniká tam také to pnutie,
ktoré môj mozog identifikuje nejako takto.

Preto je Dyscont taký mäkký,
taký plyšový, maznavý.

(smiech)

Ďalšia nepríjemná vec
je prešmykovanie písmen v slove.

Ja síce viem, že to slovo má šesť písmen,
ale ich poprehadzujem.

Toto podporuje hlavne nepomer

vnútorného priestoru v písme
a okolo neho.

To znamená, v jednoduchosti,
keď mám široké písmo

a veľmi tenké medzery.

Preto Dyscont má tento priestor
distribuovaný prirodzene,

veľmi vyvážene,
takže ja nestrácam rytmus pri čítaní,

a tiež má dostatok priestoru okolo znaku,
ktorý nemám problém dobre identifikovať.

Podobne vyzerajúce písmená.

Toto sú „p“, „b“, „q“ a „d“.

Sú to v zásade tie isté znaky,
len sú inak orientované v priestore.

Čo mne ako dyslektikovi z definície
moc nehovorí.

Čo je to „b“, čo je to „p“,
keď je to všetko to isté.

(smiech)

(potlesk)

Napravo je písmo Dyscont,
ktoré získalo možno až ohyzdné tvary.

Je to kvôli tomu, aby som dokázal
ich identifikovať

a už neriešim, že „p“ mám otočené
tak alebo hentak.

Viem, že to je „p“ a už neriešim,
že sa to nejak rotuje

alebo sa to nejako zrkadlí.

Vrátim sa k polu ostrosti.

Toto je pohľad na bezpätkové písmo,
ktoré vnímam v texte.

Pole ostrosti je to,
čo vidíte v strede.

To je to miesto,
na ktorom ja vidím znak.

Toto je kľúčová vec toho písma.

Ja som prišiel na to,
že písmo identifikujem tak,

že najskôr si všimnem

vnútorný negatívny priestor
vnútri písmena, to je to bruško.

Potom moju pozornosť zaujme
biely priestor.

V písmene „d“ ide o zásek hore a dole.

Až ako tretie si všimnem
samotnú časť toho písmena,

toto je horný detail písmena „d“.

V moderných písmach sú tieto miesta,
ktoré identifikujem ako prvé, rovnaké.

Pre mňa sú akoby rovnocenné.

Ja potrebujem ďalšie dva kroky,
aby som vedel, o aký znak ide.

Dyscont má tieto priestory jedinečné.

Na základe jedného pohľadu,
na základe jedného bruška

dokážem určiť, o aký znak ide,
a nepotrebujem ďalšie detaily,

aj keď aj tie majú svoj význam.

To, čo vám hovorím, je zjednodušené.

Je to celkom zložitý proces,
lebo to je v mikrosvete písmen.

To znamená,
že na základe takýchto malých detailov,

zdá sa, že ide o miniatúrne zásahy,

som dokázal každodennú realitu čítania
zmeniť na takúto úroveň.

Pole ostrosti neviem zväčšiť,
ale viem sa zbaviť nepríjemných vecí,

čo tam skáču, blikajú a tak ďalej.

Najpodstatnejšia vec je,
že ma to neunavuje čítať.

Môžem prečítať desať strán A4
a nemusím si ísť na desať minút ľahnúť.

To sa mi dialo predtým,
prečítal som si jednu stranu,

respektíve, častokrát nie,
anglického textu...

(smiech)

...a musel som si dať odpočinok.

Novým pohľadom na takú bežnú vec,
akou je písmo,

som sa dokázal dostať do tohto momentu.

Chcem povedať,
že život s dyslexiou vie byť náročný,

hlavne pri takýchto vystúpeniach
na verejnosti.

(smiech)

Hlavne pri tom, keď naša doba na nás chrlí
toľko nových informácií z každej strany.

Ja som bol vždy tak trochu mimo,
nečítal som noviny ani knihy,

dokonca som sa neučil.

Teraz som sa s tým rozhodol
aktívne niečo spraviť.

Vzal som to do vlastných rúk

a svoj hendikep sa snažím premeniť
na jedinečnosť,

ktorou nepomôžem iba sebe, ale dúfam,
že aj ostatným.

Ďakujem pekne.

(potlesk)