The Pleasures and Pains of Working as an Interpreter - Lýdia Machová at the Polyglot Gathering 2015

Ahoj, vitajte. Volám sa Lýdia,

pracujem ako konferenčná tlmočníčka

a rada by som vám niečo o svojej práci povedala.

Popri tlmočení na voľnej nohe na Slovensku

som tiež doktorandkou v odbore translatológia,

takže momentálne tiež učím tlmočenie

na Univerzite Komenského v Bratislave.

Rada by som vám porozprávala o práci tlmočníka,

o radostiach a strastiach tohto povolania.

Začnem dvoma konkrétnymi príkladmi toho,

čo znamená byť dobrým tlmočníkom.

Následne vám porozprávam o dvoch základných

typoch tlmočenia - konzekutívnom tlmočení,

pri ktorom tlmočník stojí vedľa rečníka a strieda sa s ním

a druhom type - simultánnom tlmočení,

pri ktorom je tlmočník v kabínke so slúchadlami

a hovorí v druhom jazyku súčasne s rečníkom.

Budem tiež hovoriť o pravidlách tlmočenia,

o tom, ako tlmočníci riešia krízové situácie

a napokon, ak budete mať záujem, dám vám

niekoľko tipov, ako sa stať tlmočníkom.

Začnime však otázkou: Čo robí tlmočníka dobrým tlmočníkom?

Ukážem vám príklad tlmočenia. Ja budem hovoriť

vo svojom rodnom jazyku - v slovenčine.

Rada by som na pódium zavolala kolegu Petra,

ktorého mnohí z vás určite poznajú

a ktorý ma bude tlmočiť do angličtiny.

Nooo...hovorí, žee...ehm...

išla do Peru do džungle...

Výlet sa jej veľmi páčil.

A bola tam tiež...ehm...

bola tam ako tlmočníčka.

Bolo to v lete minulého roka.

Ehm...bola tam s rakúskym klientom...

a jeho priateľkou zo...Slovenska?

Strávili tam dva týždne...so šamanom.

Liečil ich drogou nazývanou aja...huaska?

Hmm...bolo to veľmi zaujímavé...povie vám o tom viac.

Ďakujem, takže to bola ukážka tlmočenia.

Preberieme si ju o chvíľu.

Teraz vám však ukážem iný typ tlmočenia.

Je to scéna z talianskeho filmu Život je krásny

o židovskom otcovi,

ktorý sa dostane do koncentračného tábora s malým synom.

Nechce, aby syn vedel o čo ide, a tak mu povie,

že je to celé iba hra,

v ktorej zbierajú body a môžu vyhrať tank.

Keď sa teda vojak spýta, kto hovorí nemecky,

aby mohol pretlmočiť pravidlá tábora,

otec sa prihlási, hoci nevie ani slovo po nemecky.

A stane sa toto.

Každý pokus o sabotáž sa trestá smrťou.

Popravy sa konajú tam na dvore streľbou do chrbta.

Každý deň z rozhlasu vyhlásime, kto vedie.

Kto bude mať najmenej bodov,

musí nosiť označenie "somár" priamo na chrbte.

Máte tú česť pracovať v nemeckej vlasti a budovať Nemeckú ríšu.

My hráme tvrdých chlapov, ktorí stále kričia.

Ktokoľvek sa bude báť, stratí body.

Zapamätajte si tri základné pravidlá:

1. Nepokúšajte sa ujsť.

2. Bez otázok vykonajte každý povel.

3. Každý pokus o povstanie sa trestá obesením.

Je to jasné?!

Body stratíte za tri veci:

1. Ak začnete plakať.

2. Ak chcete vidieť maminku.

3. Ak ste hladní a chcete niečo pod zub.

Na to zabudnite!

Takže to bola ukážka iného typu tlmočenia.

Moja otázka znie: Čo robí tlmočníka dobrým tlmočníkom?

Myslíte si, že Peter tlmočil dobre?

Mali ste predstavu o čom hovorí? Tlmočil to, čo som povedala?

V skutočnosti totiž povedal presne to, čo ja.

Obsah sa 100% zhodoval, ale až tak ste mu neverili.

Neverili ste, že vie o čom hovorí, však?

Zatiaľ čo Guidovi z filmu by ste uverili,

že je profesionál a vie presne, čo hovorí.

A pritom ani jediné slovo nebola pravda.

Čo teda robí tlmočníka dobrým tlmočníkom?

Rada by som v stručnosti spomenula niekoľko bodov.

V prvom rade musíte veľmi dobre ovládať oba jazyky.

Musíte byť tiež schopný prejsť z jedného do druhého.

Mnoho ľudí si myslí, že ak ste bilingválny alebo polyglot,

tak je to ľahké. Ale ak to niekedy skúsite,

zistíte, že to nie je až tak jednoduché.

Musíte byť schopný rozdeliť svoju pozornosť

a sústrediť sa na dve veci naraz.

Musíte mať dobrú pamäť.

Predstavte si, koľko informácii povie rečník za 5 minút

a vy musíte byť schopný zopakovať ich.

Musíte sa tiež veľmi sústrediť -

pri tlmočení sa nemôžete ani na sekundu zamyslieť.

Nesmiete sa báť hovoriť na verejnosti,

obzvlášť pri konzekutívnom tlmočení,

kedy stojíte na pódiu spolu s rečníkom.

A napokon, musíte byť odolný voči stresu,

nakoľko tlmočenie je dosť stresujúce povolanie.

Pozrime sa teraz na simultánne tlmočenie.

Ako to prebieha?

V prvom rade ma niekto musí kontaktovať.

Agentúra alebo klient mi zavolá a povie -

máme konferenciu na tému rómskej integrácie,

jednodňové podujatie o dva týždne.

Z angličtiny do slovenčiny a naopak. Máte záujem?

Preberieme detaily, cenu - to vás asi tiež zaujíma -

koľko tlmočníci zarábajú?

Samozrejme sa nedá odpovedať jednou vetou,

závisí to od mnohých okolností.

Ale aby ste mali približnú predstavu,

ak pracujete pre inštitúciu EÚ,

je to približne 300€ na deň, 6 - 8 hodín tlmočenia.

Následne dostanem tému a musím sa pripraviť.

Zozbieram dostupné informácie,

čítam veľa paralelných textov online,

nie len to, čo dostanem od klienta,

ale aj iné podobné texty na danú tému.

Spravím si glosár, naučím sa ho a idem na konferenciu.

Pri simultánnom tlmočení sú v kabínke vždy

dvaja alebo traja tlmočníci. Nikdy nerobíte sami.

Je veľmi náročné sústrediť sa na dve veci naraz,

musíte počúvať rečníka a tiež samého seba.

Medzi rečníkom a vami je krátka pauza

a vy sa musíte sústrediť na dve veci.

Preto je veľmi ťažké tlmočiť dlhšie ako 15-20 minút

a potrebujete sa striedať s kolegom.

Ak cítite, že sa vaša koncentrácia znižuje,

dáte znamenie kolegovi a pokračuje on.

A takto to ide celý deň. Nemôžete tlmočiť sami.

V kabínke musíte spolupracovať.

Keď kolega tlmočí, nesedím a nečítam noviny.

Počúvam a snažím sa pomôcť.

Ak odznejú náročné čísla, zapíšem ich.

Zajtra budem mať workshop o tlmočníckych cvičeniach,

na ktorý ste sa mohli zapísať a ukážem vám,

aké náročné je pamätať si čísla.

Ako som povedala, kľúčovou schopnosťou je rozštiepenie pozornosti

a počúvanie rečníka a seba samého súčasne.

Preto mnohí tlmočia s jedným uchom odokrytým,

aby sa mohli počuť a kontrolovať si gramatiku a intonáciu.

Veľmi dôležité sú tiež tlmočnícke stratégie.

Aby ste mali predstavu, dám vám príklad toho,

čo sa deje v hlave tlmočníka,

napríklad pri tlmočení z nemčiny.

Predpokladám, že väčšina z vás bude rozumieť.

Povedzme teda, že rečník povie toto:

(Doslovný preklad) Výsledky našich zasadnutí v pracovnej skupine „Právo“

budú v nadväznosti na konferenciu,

pravdepodobne už na budúcom zasadnutí Spolkového snemu 15. júna v Berlíne,

vo Výbore Spolkového snemu pre právne záležitosti,

predsedníčkou našej konferencie, menovite Vami, pani Kaufmannová,

za čo Vám už teraz ďakujeme...

...a čo teraz? Čakáme na sloveso - v podstate najdôležitejšiu informáciu.

Nejaké tipy? (z publika) - Zaznamenané. - Predložené.

Okej. Pôvodné sloveso bolo "budú prednesené".

Ak ste použili synonymum, tak je to správne.

Myslím, že ste pochopili zmysel vety,

hoci ste hneď nepoznali sloveso. Stačí vám zistiť ho na koniec.

Ale predstavte si, že túto vetu tlmočíte

slovo za slovom do angličtiny a viete,

že to bude nekonečná veta.

Čakáte na sloveso a pritom niečo musíte povedať.

Hovorí sa tomu anticipácia. Musíte predvídať,

čo rečník povie a predpokladané slovo použiť.

Určite sa občas pomýlite.

V nemčine môžete mať vetu, v ktorej sa hovorí,

že kontrakt bude podpísaný vtedy a vtedy,

podpíše ho ten a ten a tak ďalej...a zrazu na konci vety

začujete "nicht" a musíte dodať: "Tak tomu však nie je."

Nanešťastie, aj toto sa pri tlmočení stáva.

Je to však jedna zo stratégií, ktorú precvičujete

počas 5-ročného štúdia na univerzite.

Vo svojej jazykovej kombinácii sa učíte

predvídať, zovšeobecňovať a zjednodušovať,

pretože tlmočníci vždy pracujú s myšlienkami.

Pozrime sa teraz na druhý typ - konzekutívne tlmočenie.

Pri tomto type tlmočenia ste na pódiu s rečníkom,

neskrývate sa v kabínke,

stojíte pred celým publikom.

Začiatok je podobný. Niekto vás kontaktuje,

povedzme kvôli obchodnému stretnutiu, prezentácii, atď.

Dopredu sa pripravíte - táto časť je kľúčová a nedá sa preskočiť.

Následne stojíte vedľa rečníka

a po určitej časti jeho prejavu dostanete priestor

a tlmočíte do druhého jazyka.

Niekedy sú to krátke vety,

niekedy na vás rečník zabudne a hovorí a hovorí...

Nedávno sa to stalo aj mne na jednej tlačovej konferencii.

Rečník na mňa zabudol, dokončil prejav, zodpovedal otázky

a keď som sa mu ozvala a videl, ako pretáčam strany v notese,

veľmi sa ospravedlňoval.

Stále sa to však dalo zvládnuť.

Musíte byť teda schopný verejne vystupovať.

Ak trpíte neprekonateľným strachom z pódia,

pravdepodobne to nie je povolanie pre vás.

Mnohé sa dá samozrejme nacvičiť,

ale aspoň niečo by ste mali mať prirodzene v sebe.

A ako ste sa asi dovtípili,

veľmi dôležitá je dobrá pamäť.

Tá sa dá zlepšiť, ak ju človek trénuje.

Veľmi dôležité je tiež písanie poznámok,

ide o takzvanú notáciu.

Ukážem vám, ako vyzerá tlmočnícka notácia.

Tu je príklad. Dúfam, že vidíte aj vy vzadu.

Je to reálna notácia mojej rakúskej kolegyne.

Tlmočila z nemčiny do angličtiny

a ja vám teraz vysvetlím, čo táto časť znamená.

Sú to vlastne dve strany zo zápisníka.

Okraj strany používa na najdôležitejšie výrazy,

ktoré logicky spájajú jednotlivé vety

a tiež stanoviská jednotlivých osôb.

Používa tiež množstvo symbolov

a čiary, medzi tlmočníkmi veľmi obľúbené,

ktorými oddeľuje jednotlivé myšlienky.

Takže, keď sa pozrie na poznámky, povie:

Maďarsko verí, že podpora mobilít v rámci EÚ

nerieši problém nezamestnanosti mladých,

pretože počet nezamestnaných v EÚ stále stúpa.

Ak by som sa na poznámky pozrela ja,

nevyčítala by som z nich viac ako vy.

Každý tlmočník má vlastný systém notácie.

Všetky symboly sú jej vlastné znaky,

ktorým rozumie a ktoré sú akoby jej osobným kódom.

HU pre Maďarsko je zjavné. Týmto symbolom vyjadruje názor.

MOB pre mobility - pozná kontext, nemusí písať celé slovo.

Táto šípka znamená v jej kóde "podporovať".

EÚ je jasné. Preškrtnuté P značí "neriešenie problému".

Znak alfa mnohí používajú v súvislosti so zamestnanosťou.

Malé "y" predtým znamená nezamestnanosť "mladých",

"da" je nemecké "pretože",

a čísla predstavujú "mieru" nezamestnanosti

mladých v rámci EÚ.

Na toto všetko jej stačí použiť "No.",

pretože vie, čo rečník povedal.

Do tlmočníckej notácie nezapisujete úplne všetko.

Nečítate z nej.

Slúži iba na "nakopnutie" pamäte

a pripomenutie toho, čo rečník povedal.

Tlmočník sa spolieha najmä na svoju pamäť.

Ďalším zaujímavým príkladom je zaznamenávanie slovesných časov.

Toto je prítomný čas - ja pracujem,

toto je minulý čas - pracoval som,

toto je budúci čas - budem pracovať

a toto je podmieňovací spôsob - pracoval by som.

Nie je to slovesný čas, ale spadá to do tejto oblasti.

Tu máme ďalšie symboly pre stupňovanie -

jednoduchý, jednoduchší, najjednoduchší.

Tiež veľmi šikovný spôsob.

A samozrejme, veľmi užitočné sú skratky.

Tieto slová môžeme zapísať pomocou základu slova

s pridaním koncovky, ktorá napovie,

či ide o produkt, produkciu, produktivitu, atď.

To bolo pár príkladov tlmočníckej notácie,

existuje samozrejme celé spektrum teórií a metód.

Notáciu si však musí tlmočník osvojiť sám

a naučiť sa ju používať bez prílišného rozmýšľania.

Toľko ku konzekutívnemu tlmočeniu.

Teraz vám poviem o základných pravidlách tlmočenia

a na základe toho, čo som povedala,

možno budete schopní odpovedať na niektoré otázky.

Takže...tlmočíme význam alebo slová?

Samozrejme význam.

Tlmočníci nikdy nepracujú so slovami, ale s ideami.

Ak teda Nemec povie "Jetzt geht's um die Wurst",

nepretlmočíme to ako "A teraz ide o klobásu".

Ďalšie dôležité pravidlo -

Hovoríme v prvej alebo v tretej osobe?

(z publika) - V prvej.

Správne. Peter vo svojom divadielku vravel:

Ona hovorí... Bola v... Myslí si, že...

Bol to znak veľmi amatérskeho tlmočenia.

Každý tlmočník sa už na prvej hodine naučí,

že tlmočíme v prvej osobe.

Ak žena povie "som zvedavá",

muž-tlmočník tiež povie "som zvedavá".

Tlmočník v podstate preberá osobnosť rečníka,

už akoby nie je samým sebou.

Je to veľmi dôležité pravidlo.

Tretia otázka: Môžete vyjadriť vlastný názor?

Samozrejme nie.

Žiadnym spôsobom nemôžete zosmiešniť rečníka.

Predstavte si, že ste na konferencii,

rečník niečo povie a vy v slúchadlách

začujete sarkastické "pche".

Do tlmočenia nikdy nevkladáte vlastné emócie.

Vždy tlmočíte to, čo povie rečník.

Aj keď hovorí niečo, s čím vôbec nesúhlasíte,

musíte zostať presvedčivý, pretože ste jeho hlasom.

Ďalšia otázka:

Myslíte, že by ste mali opravovať vlastné chyby?

- Áno...nie...Záleží na situácii.

Ak je to drobnosť, napríklad zlá gramatika alebo štylistika,

pretože ste premýšľali nad gramatikou druhého jazyka,

nemali by ste sa snažiť zdokonaliť ju.

Hlavné je, že poslucháč pochopí obsah.

Ak však urobíte vážnu chybu,

určite by ste ju mali priznať a opraviť.

Bola som na jednej konferencii v Poľsku,

kde bolo okolo 8000 poslucháčov, z toho 6000 Poliakov.

Poľskí tlmočníci urobili malú chybu. Rečník povedal:

"Keby som mal 100 lístkov zdarma na exkluzívny seminár na Malorke. Mali by ste záujem?"

Tlmočníci však nepoužili podmieňovací spôsob,

povedali niečo v zmysle: "Mám 100 lístkov, chcete ich?"

A ľudia z celej sály sa začali hrnúť na pódium.

Rečník nechápal, čo sa deje a posielal ľudí späť na miesta.

Takže jedna malá chyba môže zmeniť a ovplyvniť celé podujatie.

V takom prípade je potrebné vedieť pokorne povedať:

Tlmočník sa veľmi ospravedlňuje, rečník povedal niečo iné.

Ďalšia otázka:

Mal by tlmočník opravovať chyby rečníka?

(z publika) - Nie.

Nie? Vôbec nikdy? Ak sa rečník preriekne,

alebo ak napríklad celý čas spomína 500 tisíc dolárov

a zrazu povie 500 milónov - môžete ho opraviť.

Ak ste si úplne istý, že ide o chybu, nie je to problém.

Ak však opravíte chybu rečníka a dajme tomu

polovica poslucháčov rozumie rečníkovi

a druhá počúva tlmočníka cez slúchadlá,

tak tí, ktorí rozumejú rečníkovi, počuli chybu,

no ostatní počuli opravenú verziu a pri diskusii sa môžu ozvať:

"Prepáčte, toto ste povedali nesprávne."

zatiaľčo druhí im budú oponovať: "Veď on nič také nepovedal."

Preto je veľmi nebezpečné opravovať chyby

ako sa vám zachce. Vždy to závisí od okolností.

Ďalšou radou je - vždy dokončujte vety.

Možno to znie hlúpo, ale ak vyskúšate simultánne tlmočenie,

pochopíte, prečo to hovorím.

Všetci moji študenti na prvej hodine

sa jednoducho zaseknú v strede vety

a nie a nie ju akýmkoľvek spôsobom dokončiť,

pretože sa sústreďujú na množstvo vecí naraz.

Je to vec, ktorú treba tiež trénovať.

A napokon, musíte si dávať pozor na celkový prejav.

Ako som povedala, Peter výborne tlmočil obsah,

ale vy ste mu to neverili, pretože celkový prejav mal slabý.

Pozeral sa do zeme,

pozeral na mňa pochybujúc, či hovorí správne.

Musíte vystupovať ako človek, ktorý vie, čo hovorí.

Takže to boli základné rady a tipy.

Teraz sa pozrime na krízové situácie.

Vždy vám dám príklad z vlastnej skúsenosti.

Ľudia sa ma stále pýtajú: "Čo sa stane, ak nevieš nejaké slovo?"

Poviem vám, skutočná katastrofa.

Na tom istom podujatí som tlmočila z poľštiny.

Rečník hovoril vtipný príbeh

a použil slovo, ktoré som v poľštine nikdy nepočula.

Tlmočila som simultánne do slovenčiny

a musela som niečo rýchlo vymyslieť.

Prerozprávam vám ten príbeh a posledné slovo nechám v poľštine.

Stál som tam, tesne pred svojim prvým zoskokom z lietadla

a neuveriteľne som sa bál.

A viete, čo som zbadal, keď som sa pozrel dolu,

do 4 km hĺbky podo mnou?

Veruže to nebola krásna mäkká tráva.

Videl som "krawężnik"!

Skúste si tipnúť, čo chcel povedať.

Rozumela som, že to bol vtipný príbeh, všetci Poliaci sa smiali.

Čo by to tak mohlo byť?

Bojí sa, pozerá dolu, opakom je mäkká tráva...

Čo videl?

Musíte vybrať niečo, z čoho bude jasné, že spadnúť na to by bola katastrofa.

Nemala som tušenia, čo je to krawężnik.

Povedala som teda "betónová doska".

A krawężnik v skutočnosti znamená obrubník,

takže som nebola až tak ďaleko.

Otázka je - je to správny preklad?

V tomto kontexte je správny a funkčný.

Poslucháč získal predstavu

a ja už som sa potom držala betónovej dosky.

Ak by to neskôr rozvinul a začal detailne opisovať,

povedala by som "betónová doska, resp. obrubník"

a držala by som sa obrubníka.

So slovami môžete pracovať, nie je to problém.

Chcela som tým ilustrovať, že nemusíte poznať všetky slová.

A okrem toho - krawężnik si už navždy zapamätám.

Takže je to tiež dobrý spôsob, ako sa učiť jazyky.

Ďalší problém: rečník nehovorí do mikrofónu.

Stáva sa to často. Rečník niečo prezentuje,

má pevný mikrofón a hovorí:

"A teraz vám ukážem, ako predaj v minulom roku..."

Ľudia v miestnosti to začujú, vy v kabínke však nie.

Čo spravíte? Musíte vyjsť zo svojej role a povedať:

Tlmočníci sa ospravedlňujú, ale nie sú schopní tlmočiť, nakoľko rečník nepoužíva mikrofón.

Je úplne v poriadku povedať niečo také,

niekto v prvom rade väčšinou rečníka upozorní, aby hovoril do mikrofónu

a ten sa potom veľmi ospravedlňuje. Deje sa to neustále.

Ďalšia krízová situácia: váš audio vstup je prerušovaný.

Tiež sa to deje často.

Môže byť pokazený mikrofón, slúchadlá, niekto kopne do kábla...

Niekedy je to extrém. Môj kolega tlmočil v kabínke,

na ktorej odpadla kľučka z dverí.

Niekto považoval za veľmi dôležité okamžite ju opraviť,

takže zatiaľčo môj kolega simultánne tlmočil,

niekto vŕtal kúsok od jeho hlavy.

Môžem vám povedať, niečo také je dosť stresujúce.

Ale on to zvládol celkom dobre.

Tiež učí tlmočenie na jednej z univerzít

a na hodinu občas donesie vŕtačku,

aby študenti okúsili jej krásny zvuk počas toho,

ako sa snažia sústrediť na tlmočenie.

Krízová situácia č. 4: niekto v publiku vás opravuje.

To sa mi tiež stalo. Konzekutívne som tlmočila

pred asi 200 ľuďmi a rečník povedal asi 3 vety.

Bola to obchodná prezentácia veľkej marketingovej spoločnosti.

Z tých 3 viet som presne rozumela prvým dvom,

ale tretia bola nejednoznačná.

Nebola som si istá, ktorým smerom sa vyberie

a tak som zvolila jednu z tlmočníckych stratégií.

Pretlmočila som prvé dve vety a tretiu som si držala v hlave,

s tým, že ju pripojím neskôr.

Takže by som len rozdelila jeho text iným spôsobom

a všetci by boli spokojní.

Bol tam však postarší muž zo Slovenska,

ktorý si myslel, že hovorí dokonalou angličtinou

a keď som nepovedala tretiu vetu,

okamžite sa prihlásil: "Prepáčte, zabudli ste povedať to a to..."

Bola to veľmi nepríjemná situácia.

Nemohla som mu povedať:

"Ďakujem, viem o tom a nie je to preto, že by som bola zlá tlmočníčka,

aplikovala som jednu z tlmočníckych stratégií."

Nemáte čas a možnosti vysvetľovať to a tak som len povedala:

"Ďakujem." A pretlmočila som tretiu vetu slovo za slovom

v nádeji, že správne odhadnem ďalšiu časť prejavu.

Niečo také sa deje neustále a vlastne sa mi to celkom páči.

Tlmočenie je profesia, ktorá učí pokore.

Nikdy si nemôžete byť príliš istý alebo byť namyslený,

pretože vždy sa vyskytnú situácie, ako je táto.

A napokon, niečo, čo sa deje veľmi často:

rečník hovorí vtip.

Dobre viete, aké ťažké je preložiť vtip do iného jazyka.

Predstavte si, že musíte stíhať

za rečníkovým rýchlym tempom

a ešte k tomu vystihnúť pointu.

Je to veľmi, veľmi náročné

a často nie je možné vtip pretlmočiť.

Čo však môžete urobiť?

Ak vidíte, že rečník ide hovoriť vtip

a viete, že je náročné pretlmočiť ho

kvôli kultúrnym narážkam, slovným hračkám, atď.,

môžete povedať do mikrofónu:

"Dámy a páni, rečník hovorí vtip, ktorý sa nedá pretlmočiť,

aby sme ho potešili, mohli by ste sa prosím začať smiať - práve teraz?"

Výsledkom je, že všetci sa smejú naraz,

rečník je šťastný, že povedal dobrý vtip,

každý sa dobre zasmial,

a tlmočníci sú spokojní, lebo pobavili publikum.

Samozrejme, niečo také sa nedá využívať všeobecne.

Neodporúčam to ako stratégiu do každého prostredia.

Často sa stáva, že tlmočíte pre tú istú spoločnosť

a tých istých ľudí, poznáte ich, tykáte si -

za takých okolností si to viem predstaviť.

Nemôžete však nijakým spôsobom zosmiešniť rečníka.

Takže toto boli príklady krízových situácií.

A ešte jedna rada - ak sa im chcete vyhnúť,

nehovorte vopred, čo budete hovoriť.

Ak rečník povie: "Teraz vám poviem vtip,"

najlepšie je pretlmočiť "teraz vám poviem príbeh,"

pretože, ak vtip nevyjde, nemáte problém.

A ak vyjde, všetci sú spokojní.

Je však lepšie nevytvárať očakávania.

Pozrime sa teraz na skutočné radosti a strasti tlmočenia.

Začnem s negatívami, aby sme mohli skončiť s pozitívami.

Asi ste si už všetci uvedomili, že to nie je ľahké povolanie.

Ale, samozrejme, nie je ani nezvládnuteľné.

Ľudia si podľa mňa väčšinou myslia, že je náročnejšie, než v skutočnosti je.

Chce to veľa praxe, ale aj predispozícií

a samozrejme znalosti jazyka, ale nie je to nemožné.

Je to dosť stresujúce povolanie.

Nezáleží na tom, ako dobre ste sa pripravili,

nikdy neviete, čo presne poviete na pódiu.

Nedá sa pripraviť na všetko, ako napríklad vtipy...

Musíte byť pripravený riešiť problém na mieste a improvizovať.

Vždy sa môže stať niečo nečakané -

či už je to vŕtačka alebo neznáme slovo.

Mohla by som vám hovoriť toľko vtipných príhod,

že by sme tu sedeli do večera.

Kolega zvykne hovoriť, že najhoršia vec na tlmočení je,

že to, čo ste mali vedieť na začiatku

sa často dozviete až celkom na konci.

Keď už ste počuli všetky prejavy a dokonale rozumiete problematike,

zistíte, že ste prvý príhovor mohli pretlmočiť oveľa lepšie.

Je však neskoro. Pracujete s obmedzenými informáciami.

Kvalita vašej práce tiež závisí od mnohých faktorov.

Ak je zlý rečník, ak sú pokazené slúchadlá alebo mikrofón,

ak vás niekto neustále vyrušuje,

nemôžete tlmočiť veľmi dobre.

Kto však bude na vine? Samozrejme tlmočník.

A napokon, mnohí tlmočníci po rokoch

zažívajú takzvaný "syndróm papagája".

Stretávate množstvo ľudí, počujete množstvo zaujímavých vecí

a máte množstvo vlastných zaujímavých nápadov,

nikoho však nezaujímajú.

Vy iba opakujete slová druhých - ste ako papagáj.

Mnohí sú z toho frustrovaní

a chceli by prezentovať svoje vlastné názory.

Toto sú teda nevýhody tohto povolania.

Pozrime sa teraz na pozitívne aspekty.

Páči sa mi, že tlmočníctvo je v spoločnosti

celkom uznávané povolanie.

Keď niekomu poviem, že som tlmočníčka,

ľudia často reagujú: "Čože? Obdivujem ťa!

Vy tlmočníci máte veľmi náročnú prácu."

A občas si môžete užiť svoje 3 sekundy slávy na RTVS,

keď tlmočíte niekoho z Európskeho investičného fondu

a zrovna si na kamere robíte poznámky.

Ale všetkým mojim priateľom na FB sa fotka páčila.

Takže máte aj trochu profesionálneho zadosťučinenia.

Ďalším pozitívom je, že tlmočníci cestujú.

Nie až tak často, pokiaľ nepracujete s arabčinou,

čínštinou alebo iným exotickým jazykom.

V rámci Európy väčšinou pracujete vo vlastnej krajine a v meste,

ale občas sa vám podarí vycestovať.

A môže to byť veľmi pekné.

Na tejto fotke si užívam slnko a more v Turecku

asi pol hodinu pred tlmočením na konferencii.

A toto som ja v Machu Picchu,

kam som sa dostala ako tlmočníčka.

Rozprávala som o tom na začiatku, keď ma tlmočil Peter.

Takže vďaka tlmočeniu sa môžete dostať na zaujímavé miesta.

Na tejto fotke som s dvoma klientmi po tlmočení.

Tretia výhoda: môžete zažiť množstvo zaujímavých situácií.

Toto je pohľad z mojej kabínky na konferencii v Poľsku.

Zúčastnilo sa jej 8000 ľudí a my sme všetko pozorovali z VIP miesta.

Bolo veľmi zaujímavé byť na takomto podujatí

a vidieť veci z tejto perspektívy.

Môžete tiež stretnúť ľudí, ktorých bežne nestretnete.

Možno niektorí poznáte Tonyho Robbinsa,

ktorý bol dôvodom, prečo tam prišlo tých 8000 ľudí.

Na konci prišiel do kabíniek a osobne nám poďakoval,

čo bolo veľmi milé.

A možno poznáte ľudí na tejto fotke.

Je tu český prezident, maďarský prezident,

poľský prezident, bývalý slovenský prezident,

tu sú ich ženy a toto je moja hlava.

Bolo veľmi zaujímavé počuť, o čom sa rozprávajú,

vidieť ako takéto stretnutie vyzerá a prebieha.

A napokon - pri tlmočení sa dostanete na zaujímavé miesta.

Toto je spomínaná cesta do Peru a dôvod našej cesty -

90-ročný šaman, ktorého som tlmočila zo španielčiny do nemčiny a slovenčiny.

Liečil ľudí s džungľovou drogou ayahuasca.

Strávili sme 2 týždne uprostred peruánskej džungle,

zúčastnili sme sa rituálov a veľmi sa nám tam páčilo.

Niečo také nie je pri tlmočení úplne bežné,

ale občas sa naskytnú aj takéto príležitosti.

To je v podstate všetko, čo som k tomu chcela povedať.

A teraz otázka pre vás: Ako sa stať tlmočníkom?

Možno by ste to radi vyskúšali,

neviem koľkí z vás majú skúsenosť a či by ste mali záujem,

dám vám teda zopár všeobecných rád.

Ak máte záujem, podrobnosti môžeme prebrať osobne.

V prvom rade si musíte spraviť kurz,

alebo absolvovať univerzitné štúdium.

Nepoznám veľa ľudí, ktorí to robia len tak, intuitívne,

pretože potrebujete poznať všetky techniky, stratégie, notáciu...

Väčšina firiem vyžaduje potvrdenie vášho vzdelania.

Veľmi by som odporúčala začať s inštitúciami EÚ,

dokonca aj keď váš rodný jazyk nie je oficiálnym jazykom EÚ.

Zaujímajú sa aj o ruštinu, arabčinu, srbčinu, atď.

Je to dobrá cesta, ktorou sa vydať,

potrebujete svoj rodný jazyk a dva cudzie jazyky.

Väčšinou jeden, do ktorého tlmočíte z rodného jazyka

a jeden, z ktorého tlmočíte do rodného jazyka.

Závisí to však od jazykovej kombinácie

a aktuálnom dopyte po tlmočníkoch jednotlivých jazykov.

Na webstránkach EÚ inštitúcií sa dá nájsť,

akých tlmočníkov práve hľadajú.

Veľmi dôležitá je tiež praktická príprava.

Nestačí kurz, musíte veľa trénovať aj sami.

Mohli by sa vám k tomu zísť tieto dve knihy:

Roderick Jones - Conference Interpreting Explained

veľmi odporúčam - je tam množstvo praktických informácií.

A ak chcete knihu plnú tlmočníckych cvičení,

odporúčam Conference Interpreting: A Student's Practice Book.

Cvičenia môžete robiť sami, vo dvojici alebo v skupine.

Ak sa o tlmočenie zaujímate, obe vrelo odporúčam.

To by bolo z mojej strany všetko.

Nech sa páči, ak máte otázky, rada vám odpoviem.

(z publika) Počul som, že človek by mal tlmočiť iba do rodného jazyka.

Vy ste vraveli, že pre EÚ niekedy tlmočíte do angličtiny,

spomínali ste tlmočenie do španielčiny, do nemčiny.

Aký je váš názor?

Ďakujem. Veľmi dobrá otázka.

V západnej Európe je to pravidlo číslo jedna.

Tlmočíte iba do rodného jazyka.

Ak chcete napríklad anglického tlmočníka vo Francúzsku,

vyberiete si jedného spomedzi stoviek tlmočníkov -

Britov, ktorí žijú a tlmočia vo Francúzsku.

Skúste však nájsť na Slovensku rodeného hovorcu,

ktorý by tlmočil zo slovenčiny do angličtiny.

Neviem o nikom takom.

Na malom jazykovom trhu ako je Slovensko,

máme iba 5 miliónov obyvateľov,

síce máme anglických rodených hovorcov,

ale ich slovenčina nie je na dostatočnej úrovni.

Ja osobne tlmočím viac do angličtiny ako do slovenčiny.

Jednoducho je to nevyhnutné.

V EÚ sa to tiež mení.

V súčasnosti máme 24 oficiálnych jazykov.

Predstavte si, že ste v Európskom parlamente

a niekto z Grécka chce niečo povedať.

A musíte tlmočiť všetko do všetkých jazykov.

Budete mať na mieste tlmočníkov z gréčtiny do estónčiny, litovčiny, poľštiny, slovenčiny...?

Takto to nefunguje. Vždy je niekto, kto tlmočí z malých jazykov

do angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny

a ostatní tlmočníci tlmočia z týchto 3 jazykov.

To sú tri najpoužívanejšie jazyky.

Preto sa v EÚ s narastajúcim počtom jazykov zmenila situácia

a musíte byť schopný tlmočiť aj do cudzieho jazyka.

(z publika) Nakoľko dôležitý je výzor človeka pri konzekutívnom tlmočení?

Výzor v akom zmysle?

(z publika) Ako človek vyzerá.

Samozrejme, je to dôležité.

Dôležité je tiež oblečenie.

Musíte vyzerať reprezentatívne,

nemali by ste mať piercing alebo viditeľné tetovanie.

S tým by klient nesúhlasil.

Ak teda máte extravagantný výzor,

pravdepodobne nebudete mať veľa zákazníkov.

(z publika) Stáva sa vám, že sa rozprávate s priateľmi

a v hlave stále tlmočíte to, čo hovoria?

Stáva sa mi to najmä pri filmoch.

Nedokážem sa uvoľniť, vidím titulky a často premýšľam

"toto mohli preložiť lepšie, mali použiť iné slovo".

Je to dosť únavné, takže uprednostňujem

filmy bez tituliek, aj v jazykoch, ktoré dobre neovládam.

Takže áno, stáva sa mi to.

A tiež často spontánne tlmočím pre priateľov,

nielen preto, že som tlmočníčka,

ale preto, že mám veľa priateľov zo zahraničia.

(z publika) Mám dve otázky.

Prvá: Rád by som lepšie porozumel syndrómu papagája.

Druhá: Polygloti sa často rozprávajú o tom,

koľkými jazykmi hovoria a na akej úrovni.

Pri tlmočení sa dá asi presnejšie vymedziť,

v koľkých jazykoch je človek schopný pracovať.

Kto je najväčší polyglot spomedzi tlmočníkov, ktorých poznáte?

V EÚ je jeden tlmočník, ktorý tlmočí

asi zo 14 jazykov, ale nie som si presne istá.

Žiaľ o ňom neviem povedať viac.

Čo sa týka jazykov, existuje presný systém - ABC systém,

ktorý určuje, v ktorých jazykoch pracujete.

"A" je vždy rodný jazyk - pre mňa slovenčina,

"B" je jazyk, v ktorom tlmočíte obojsmerne - pre mňa je to angličtina

a "C" sú jazyky, ktoré ovládate pasívne

a viete z nich tlmočiť do svojho rodného jazyka.

(z publika) A syndróm papagája?

Čo by ste sa chceli spýtať?

(z publika) Vedeli by ste nám o tom povedať viac?

Okej. Povedzme, že som tlmočníčkou 20 rokov.

Je to pekné povolanie, veľa sa naučím,

ale zároveň mám pocit, že som stále v niekoho tieni.

Povedzme, že tlmočíte rečníka, ktorý nie je veľmi inteligentný.

Má veľmi prostoduché názory

a vy tam tak stojíte a pýtate sa samého seba:

"Stojí mi táto práca za to?

Opakovať po niekom nezmysly, s ktorými nesúhlasím?

Dalo by sa o tom diskutovať oveľa zaujímavejšie."

Toto sú pocity, ktoré sa vám po niekoľkých rokoch môžu vynárať v hlave.

(z publika) Chcel som byť tlmočníkom.

Nanešťastie alebo našťastie,

moja kariéra sa vybrala iným smerom.

Ale vždy ma zaujímalo, čo robiť, ak rečník nie je veľmi inteligentný?

Napríklad druhý poľský prezident - Lech Wałęsa -

bol nevzdelaný a používal veľmi hovorový jazyk pri oficiálnych udalostiach.

Zažili ste niečo podobné?

Čo robiť v takej situácii?

Stále vtipkoval, avšak vtipy boli nepreložiteľné.

Museli ste akoby vymyslieť nový jazyk.

Musíte byť veľmi pohotový

a snažiť sa vyťažiť z danej situácie čo najviac.

Ak napríklad rečník používa slang alebo nárečie,

niektoré poľské nárečia sú napríklad spájané s nižšou triedou,

použila by som normálnu angličtinu,

ale poznamenala by som, že rečník používa nárečie.

Aby poslucháči mali tiež predstavu.

Ak však považujete rečníka za neinteligentného,

neurobíte s tým nič.

Ste platený za to, že hovoríte, čo hovorí on.

Môžete sa pokúsiť trochu vylepšiť jeho prejav,

ale žiaľ si nemôžete vymyslieť obsah.

(z publika) Ak sme sa neprihlásili na seminár, ako sa môžeme prihlásiť?

Vlastne som vám to chcela povedať.

Môžete sa prihlásiť na Facebooku.

Do miestnosti sa žiaľ zmestí iba 50 ľudí,

prosím, aby prišli iba tí, ktorí sú zapísaní na zozname.

Ak nemôžete prísť, vymažte prosím svoje meno zo zoznamu,

aby mohli prísť ďalší.

Ak sa prihlásite na FB, stále sa vám môže ujsť miesto.

(z publika) Vďaka za skvelú prezentáciu.

Mám doplňujúcu otázku k syndrómu papagája.

Ako vo svojom osobnom živote kompenzujete

tento problém? Aby ste mali pocit, že tiež vyjadrujete svoj názor.

Napríklad tak, že chodím na konferencie polyglotov

a prednášam pred obecenstvom.

Je množstvo spôsobov.

Pre mnohých ľudí to vôbec nie je problém.

Nie je to niečo, čo sa nevyhnutne stane každému tlmočníkovi.

Niektorí však majú pocit, že by mohli byť kreatívnejší

a v takom prípade sa to dá kompenzovať inou záľubou

alebo neskoršou zmenou kariéry.

Môžete napríklad pred ľuďmi prezentovať svoje nápady,

je to veľmi individuálne.

Ale pre mnohých to nie je skutočný problém.

(z publika) Rada by som niečo dodala k téme

tlmočenia z rodného jazyka do cudzieho jazyka.

Možno nie každý si uvedomuje, že tlmočenie a prekladanie sú dve odlišné povolania.

Prekladanie je písomné a tlmočenie je hovorené.

Ak prekladáte, mali by ste vždy prekladať do rodného jazyka.

Ak tlmočíte, záleží od situácie.

Niekedy napríklad tlmočíte rozhovor dvoch ľudí

a tým pádom musíte tlmočiť obojsmerne.

Ďakujem. Veľmi dobrá pripomienka.

Nanešťastie, na malom trhu, akým je Slovensko,

robia preklady aj ľudia, ktorí nie sú rodení hovorcovia

a následne preklad kontrolujú rodení hovorcovia.

(z publika) Predpokladám, že väčšina tlmočníkov pracuje na voľnej nohe.

Ako dlho trvá vybudovať si klientskú základňu,

aby ste mohli pracovať na "plný úväzok"?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov.

Závisí to od jazykov, s ktorými pracujete,

od trhu, vašej špecializácie a od prístupu -

či sa aktívne prezentujete alebo na príležitosti čakáte.

Ak chcete, môžeme sa podrobnejšie porozprávať neskôr,

je to veľmi široká téma.

Náš čas vypršal, ale Lýdia bude k dispozícii aj po prednáške.

Vďaka za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.