Jonathan Drori: Prečo skladujeme miliardy semienok

V tejto krátkej prednáške z TED U 2009 nás Jonathan Drori povzbudzuje zachrániť biodiverzitu - po jednom semienku. Pripomína nám, že rastliny sú nevyhnutné pre život ľudí, a predstavuje myšlienku Millennium Seed Bank (Banka semienok), ktorá skladuje viac ako tri miliardy semienok od strácajúcich sa, ale dôležitých rastlinných druhov.

Všetok ľudský život,

všetok život, závisí na rastlinách.

Presvedčím vás o tom v nasledujúcich sekundách.

Len sa nad tým zamyslite.

Nezáleží na tom, či žijete v malej africkej dedine

alebo vo veľkomeste,

všetko pochádza z rastlín:

jedlo, lieky, palivo,

stavebné materiály, oblečenie, všetko, na čo si spomeniete,

dokonca i veci spojené s oddychom a duchovným životom,

na ktorých nám tak záleží,

aj tvorba pôdy,

aj efekt na atmosféru,

aj primárna produkcia.

Dokonca aj knihy sú vyrobené z rastlín.

Všetky tieto veci pochádzajú a závisia na rastlinách.

A bez nich by sme tu neboli.

Teraz sú rastliny v ohrození.

Sú ohrozené kvôli meniacemu sa podnebiu.

A sú ohrozené, pretože sa delia o planétu

s ľuďmi ako sme my.

A ľudia ako my chcú robiť veci, ktoré ničia rastliny

alebo ich domovy.

A či už je to kvôli produkcii potravín

alebo zasadeniu cudzích rastlín

na miesta, kde nemajú čo robiť,

alebo kvôli tomu, že ich prirodzené habitáty sa využívajú na niečo iné --

všetky tieto veci znamenajú, že rastliny sa musia prispôsobovať

alebo zomrieť, alebo sa presťahovať.

A pre rastliny je občas problém presunúť sa inam,

lebo im v ceste stoja mestá alebo iné prekážky.

Takže ak život ľudí závisí na rastlinách,

je celkom logické, že by sme sa ich mali pokúsiť zachrániť, nie?

Myslím, že to dáva zmysel.

A tak vám chcem porozprávať o projekte, ktorý zachraňuje rastliny.

Spôsob, akým zachránite rastlinu,

je uloženie jej semienok.

Pretože semienka, v ich rôznorodej kráse,

sú budúcnosťou rastlín.

Všetka genetická informácia budúcich generácií rastlín

je uložená v semienkach.

Tu je budova,

vyzerá nenápadne, uznávam.

Ale pod zemou má niekoľko poschodí.

Je to najväčšia banka semienok na svete.

A nenachádza sa len v južnom Anglicku,

má pobočky po celom svete. Ešte sa k tomu vrátim.

Je odolná voči jadrovému útoku,

bodajby sme také niečo nikdy nevyužili.

Ak idete budovať banku semienok, musíte sa rozhodnúť

čo v nej budete ukladať. Dobre?

A my sme sa rozhodli, že ako prvé uložíme

druhy, ktoré sú najviac ohrozené.

A to sú druhy zo suchých zemí.

Najprv sme uzavreli zmluvy

s 50 krajinami.

To znamenalo vyjednávanie s hlavami štátov

a ich ministrami zahraničných vecí,

a podpisovanie zmlúv.

Máme 120 partnerských inštitúcií na celom svete,

vo všetkých krajinách, ktoré sú na oranžovo.

Ľudia prichádzajú z celého sveta, aby sa naučili ako,

a potom odídu a naplánujú presne ako

budú tie semienka zbierať.

Majú tisícky ľudí po celom svete,

ktorí označujú miesta, kde sa vraj tie rastliny nachádzajú.

Hľadajú ich. Nájdu ich kvitnúť.

A potom sa vracajú, keď prídu semienka.

A zbierajú ich. Po celom svete.

Semienka nie sú veľmi technická vec.

Nahádžete ich do vreciek a vysušíte ich.

Označíte ich. Občas využijete nejakú technológiu,

ale väčšinou je to jednoduché.

Ale základom je ich správne vysušiť,

opatrne, pri nízkej teplote.

A potom ich uložíte

do teploty -20 stupňov Celzia,

to je asi mínus štyri stupne Fahrenheita,

s minimálnou vlhkosťou vzduchu.

A tieto semienka sú schopné vyklíčiť,

pri niektorých druhoch

po tisíckach rokov,

a určite po stovkách rokov.

Je nanič skladovať semienka, ak neviete, či sú stále živé.

Preto každých desať rokov testujeme na malej vzorke,

či vyklíčia.

A toto je tá distribuovaná sieť.

Po celom svete ľudia robia tú istú vec.

A to nám umožňuje vyvíjať protokoly na klíčenie.

To znamená, že poznáme správnu kombináciu tepla

a chladu a cyklov, ktoré vytvárajú podmienky

pre klíčenie.

A to sú užitočné informácie.

A potom tie rastliny pestujeme

a môžeme ľuďom, ktorí sa ich tiež snažia pestovať, povedať,

"Pozrite, my ich nielen uskladňujeme,

aby sme ich mohli pestovať potom,

my vám už teraz môžeme dať informácie o tom,

ako tieto ťažko pestovateľné rastliny prinútiť vyklíčiť."

A to sa deje.

Kde sme sa teda dostali?

S veľkou radosťou vám oznamujem, že sme uložili

semienko s poradovým číslom

tri miliardy.

Desať percent rastlinných druhov na planéte,

24 000 druhov je zachránených,

30 000 druhov do budúceho roka, ak dostaneme granty.

25 percent druhov do roku 2020.

Nie sú to len rastliny, z ktorých získavame potraviny,

aké ukladajú v Svalbarde v Nórsku,

tiež fantastická práca.

Toto je aspoň stokrát väčšie.

Máme tísice zbierok, ktoré boli rozposlané

po celom svete,

druhy stromov odolné voči suchu sú v Pakistane a Egypte,

druhy s efektívnou fotosyntézou

prišli do Spojených štátov,

tie, ktoré tolerujú vysoký pomer soli šli do Austrálie,

a tak ďalej.

Tieto semienka sa používajú na obnovu.

V oblastiach, ktoré už boli zničené,

ako prérie s vysokou trávou v USA

alebo v zamínovaných lúkach v rôznych zemiach,

sa to už pomaly obnovuje

aj vďaka tejto zbierke.

Niektoré z týchto rastlín, napríklad tie v ľavom

dolnom rohu obrazovky,

sú na pokraji vyhynutia.

Tých stromov, ktorých semienka zbiera ten chlapík,

zostalo už len 30 kusov.

Úžasne užitočná rastlina

kvôli obsahu proteínu aj liečivých látok.

Prebiehajú školenia v Číne, v USA,

v mnohých krajinách.

Koľko to stojí?

2800 dolárov za jeden druh je priemer.

Myslím, že je to celkom lacné.

A to vám dá všetky vedecké informácie,

ktoré k tomu patria.

Budúci výskum je "Ako môžeme nájsť

genetické a molekulárne ukazovatele

živosti semienok,

bez toho, aby sme ich museli každých 10 rokov zasadiť?"

A už sme skoro tam.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)