Aaron Huey: Americkí domorodí vojnoví zajatci
-
0:00 - 0:03Dnes som tu, aby som vám ukázal svoje fotografie Lakotov.
-
0:04 - 0:06Mnohí z vás o nich možno počuli,
-
0:06 - 0:08alebo aspoň o väčšej skupine kmeňov,
-
0:08 - 0:10ktorá sa nazýva Siouxovia.
-
0:10 - 0:13Lakotovia sú jedným z mnohých kmeňov, ktoré museli opustiť svoju zem
-
0:13 - 0:15a ísť do zajateckých táborov,
-
0:15 - 0:17ktoré sa teraz volajú rezervácie.
-
0:17 - 0:19Rezervácia Pine Ridge,
-
0:19 - 0:21predmet dnešnej prezentácie,
-
0:21 - 0:23sa nachádza približne 120 km juhovýchodne
-
0:23 - 0:25od pohoria Black Hills v Južnej Dakote.
-
0:25 - 0:27Niekedy sa označuje ako
-
0:27 - 0:30zajatecký tábor č. 334
-
0:30 - 0:33a je to miesto, kde teraz Lakotovia žijú.
-
0:33 - 0:35Ak niekto z vás niekedy počul
-
0:35 - 0:37o Hnutí amerických indiánov (AIM)
-
0:37 - 0:39alebo o Russelovi Meansovi,
-
0:39 - 0:41Leonardovi Peltierovi
-
0:41 - 0:43alebo o oglalskom pate,
-
0:43 - 0:46tak potom viete, že v Pide Ridge začína
-
0:46 - 0:49problematika pôvodných obyvateľov v USA.
-
0:49 - 0:51Požiadali ma teda, aby som dnes rozprával
-
0:51 - 0:53o mojom vzťahu s Lakotmi
-
0:53 - 0:55a je to pre mňa veľmi ťažké,
-
0:55 - 0:57pretože ak ste nevšimli moju farbu pleti,
-
0:57 - 0:59som beloch
-
0:59 - 1:02a to v rezervácii pôvodných obyvateľov znamená obrovskú prekážku.
-
1:04 - 1:06Dnes na mojich fotografiách uvidíte mnoho ľudí.
-
1:06 - 1:09Stali sme sa veľmi blízkymi a vítali ma ako rodinu.
-
1:09 - 1:11Volali ma brat a strýko
-
1:11 - 1:13a 5 rokov ma k sebe zas a znova pozývali.
-
1:13 - 1:15V Pine Ridge
-
1:15 - 1:18však vždy budem tým, čo sa nazýva wasichu.
-
1:18 - 1:21Je to lakotské slovo,
-
1:21 - 1:23ktoré znamená „Neindián",
-
1:23 - 1:25ale ďalší výklad tohto slova znamená
-
1:25 - 1:29„ten, ktorý si najlepšie mäso berie pre seba".
-
1:29 - 1:31Chcem sa zamerať práve na toto:
-
1:31 - 1:33ten, ktorý si najlepšie mäso berie pre seba.
-
1:33 - 1:35Znamená to, že je nenásytný.
-
1:36 - 1:38Pozrite sa teraz do hľadiska.
-
1:38 - 1:41Sme na súkromnej škole na západe USA.
-
1:41 - 1:44Sedíme na červených zamatových stoličkách
-
1:44 - 1:46a vo vreckách máme peniaze.
-
1:46 - 1:48Keď sa pozrieme na svoje životy,
-
1:48 - 1:50skutočne sme si vzali
-
1:50 - 1:52tú najlepšiu časť mäsa.
-
1:52 - 1:55Pozrime sa teda dnes na sadu fotografií
-
1:55 - 1:57ľudí, ktorí niečo stratili,
-
1:57 - 1:59aby sme my mohli niečo získať
-
1:59 - 2:02a vedzte, že keď uvidíte tváre týchto ľudí,
-
2:02 - 2:05tak nejde len o fotografie Lakotov,
-
2:05 - 2:08ale aj o všetkých pôvodných obyvateľov.
-
2:10 - 2:12Na tomto papieri
-
2:12 - 2:14je história, ako som sa ju naučil
-
2:14 - 2:17od mojich lakotských priateľov a rodiny.
-
2:17 - 2:19Pôjde o časovú os zmlúv,
-
2:19 - 2:22ktoré sa uzatvárali a porušovali
-
2:22 - 2:24a masakier, ktoré sa tvária ako bitky.
-
2:24 - 2:26Začnem v roku 1824.
-
2:26 - 2:28Inštitúcia, ktorá je známa pod názvom Úrad pre indiánske záležitosti,
-
2:28 - 2:30bola vytvorená v rámci Ministerstva vojny
-
2:30 - 2:32a nastavila tak prvý tón agresie
-
2:32 - 2:34v našom zaobchádzaní s pôvodnými Američanmi.
-
2:34 - 2:361851:
-
2:36 - 2:38Bola uzavretá prvá zmluva z Fort Laramie,
-
2:38 - 2:41kde sa jasne vyznačili hranice národa Lakotov.
-
2:41 - 2:43Podľa tejto zmluvy
-
2:43 - 2:45patria tieto pozemky nezávislému národu.
-
2:45 - 2:47Ak by tu uvedené hranice platili
-
2:47 - 2:50a existuje zákonný základ, že by to tak malo byť,
-
2:50 - 2:53potom by mali USA dnes vyzerať takto.
-
2:55 - 2:57O 10 rokov
-
2:57 - 3:00bol prezidentom Lincolnom podpísaný tzv. Homestead Act, zákon o usadlostiach,
-
3:00 - 3:03ktorý rozpútal príval bielych osadníkov na územie pôvodných obyvateľov.
-
3:03 - 3:051863:
-
3:05 - 3:07Povstanie santijských Siouxov v Minnesote
-
3:07 - 3:10končí obesením 38 siouxských mužov,
-
3:10 - 3:13najväčšou masovou popravou v histórii USA.
-
3:14 - 3:16Popravu nariadil prezident Lincoln
-
3:16 - 3:18len dva dni potom,
-
3:18 - 3:21ako podpísal Vyhlásenie o zrušení otroctva.
-
3:22 - 3:251866: Začiatok transkontinentálnej železnice,
-
3:25 - 3:27nová éra.
-
3:27 - 3:29Privlastnili sme si pozemky pre koľaje a vlaky,
-
3:29 - 3:32aby sme si skrátili cestu cez srdce národa Lakotov.
-
3:32 - 3:34Zmluvy sa vyhodili von oknom.
-
3:34 - 3:37Na tento postoj prišla odpoveď, keď tri kmene pod vedením lakotského náčelníka Červeného Oblaka
-
3:37 - 3:40na armádu USA mnohokrát zaútočili a aj ju porazili.
-
3:40 - 3:42Túto časť chcem zopakovať.
-
3:42 - 3:45Lakotovia porazili armádu USA.
-
3:45 - 3:481868: Druhá zmluva z Fort Laramie
-
3:48 - 3:51jasne zaručuje suverenitu Veľkého národa Siouxov
-
3:51 - 3:54a lakotské vlastníctvo posvätného pohoria Black Hills.
-
3:54 - 3:56Vláda tiež sľubuje pozemky a lovecké práva
-
3:56 - 3:58v okolitých štátoch.
-
3:58 - 4:00Sľubujeme, že územie Powder River
-
4:00 - 4:03bude odteraz pre všetkých belochov uzavreté.
-
4:03 - 4:05Zmluva sa zdala byť dokonalým víťazstvom
-
4:05 - 4:07Červeného Oblaka a Siouxov.
-
4:07 - 4:10V skutočnosti je to jediná vojna v americkej histórii,
-
4:10 - 4:13keď vláda vyjednala mier tak,
-
4:13 - 4:16že uznala všetko, čo protivník požadoval.
-
4:18 - 4:201869:
-
4:20 - 4:22Transkontinentálna železnica bola dokončená.
-
4:22 - 4:25Popri iných veciach prevážala aj veľké množstvo lovcov,
-
4:25 - 4:28ktorí začali vo veľkom zabíjať bizóny
-
4:28 - 4:31a tak odstraňovali zdroj obživy, ošatenia a prístrešia Siouxov.
-
4:31 - 4:331871:
-
4:33 - 4:35Zákon o prisvojení Indiánov
-
4:35 - 4:38robí zo všetkých Indiánov chránencov federálnej vlády.
-
4:38 - 4:41Armáda navyše vydala rozkazy,
-
4:41 - 4:44ktoré zakazujú západným Indiánom opustiť rezervácie.
-
4:44 - 4:46V tomto okamihu boli všetci západní Indiáni
-
4:46 - 4:48vojenskými zajatcami.
-
4:48 - 4:50Takisto sme v roku 1871
-
4:50 - 4:52ukončili éru uzatvárania zmlúv.
-
4:52 - 4:55Problém so zmluvami je ten, že umožňujú kmeňom existovať ako nezávislé národy,
-
4:55 - 4:57ale to my nemôžeme dopustiť.
-
4:57 - 4:59Mali sme plány.
-
4:59 - 5:011874:
-
5:01 - 5:04Generál George Custer oznámil objav zlata na lakotskom území,
-
5:04 - 5:06osobitne v pohorí Black Hills.
-
5:06 - 5:08Správy o zlate spôsobujú masívny príliv bielych osadníkov
-
5:08 - 5:10do národa Lakotov.
-
5:10 - 5:12Custer odporúča Kongresu, aby našiel spôsob,
-
5:12 - 5:14ako by bolo možné čo najskôr
-
5:14 - 5:16ukončiť zmluvy s Lakotmi.
-
5:16 - 5:191875: Lakotská vojna začína
-
5:19 - 5:22porušením zmluvy z Fort Laramie.
-
5:22 - 5:241876
-
5:24 - 5:2626. júla
-
5:26 - 5:28bola na svojej ceste zaútočiť na osadu Lakotov
-
5:28 - 5:30rozdrvená Custerova 7. kavaléria
-
5:30 - 5:32v bitke pri Little Big Horne.
-
5:32 - 5:341877:
-
5:34 - 5:37Veľký lakotský bojovník a náčelník Splašnený Kôň
-
5:37 - 5:39sa vzdal v pevnosti Fort Robinson.
-
5:39 - 5:42Neskôr bol počas väzby zabitý.
-
5:45 - 5:48Rok 1877 je tiež rokom, keď sme našli spôsob,
-
5:48 - 5:50ako obísť zmluvy z Fort Laramie.
-
5:50 - 5:53Siouxským náčelníkom a ich vedúcim mužom bola predstavená nová dohoda,
-
5:53 - 5:56ktorá bola vedená kampaňou známou ako „predaj alebo hladuj".
-
5:56 - 5:59Podpíš papier alebo tvoj kmeň nedostane potraviny.
-
5:59 - 6:02Podpísalo ju len 10% dospelej mužskej populácie.
-
6:02 - 6:04Zmluva z Fort Laramie vyžadovala,
-
6:04 - 6:06aby pri prevedení pôdy na iných majiteľov
-
6:06 - 6:08podpisom súhlasili najmenej 3/4 kmeňa.
-
6:08 - 6:10Tento paragraf bol očividne ignorovaný.
-
6:10 - 6:131887: Dawesov zákon.
-
6:13 - 6:16Spoločné vlastníctvo pozemkov v rezervácii končí.
-
6:16 - 6:19Rezervácie sa rozkúskovali do 160-akrových častí.
-
6:19 - 6:21Tie sa rozdelili jednotlivým Indiánom
-
6:21 - 6:23a nadbytočné pozemky zmenili vlastníka.
-
6:23 - 6:26Kmene stratili milióny akrov pôdy.
-
6:26 - 6:28Americký sen o vlastníctve zeme jednotlivcami
-
6:28 - 6:30sa ukázal byť veľmi rafinovaným spôsobom,
-
6:30 - 6:33ako rozdeľovať rezerváciu až pokým nič neostalo.
-
6:33 - 6:35Tento krok zničil rezervácie
-
6:35 - 6:38a umožnil ich neskôr s každou odchádzajúcou generáciou
-
6:38 - 6:41ďalej ľahšie rozdeľovať a predávať.
-
6:41 - 6:43Väčšina nadbytočných pozemkov
-
6:43 - 6:45a väčšina parciel vnútri hraníc rezervácie
-
6:45 - 6:48je teraz v rukách bielych rančerov.
-
6:48 - 6:51To najlepšie ide opäť wasichuom.
-
6:52 - 6:541890, dátum, o ktorom si myslím,
-
6:54 - 6:57že je v tejto prezentácii najdôležitejší.
-
6:57 - 6:59Toto je rok masakry pri Wounded Knee.
-
6:59 - 7:0129. decembra
-
7:01 - 7:04obkľúčili vojaci USA siouxský tábor pri potoku Wounded Knee
-
7:04 - 7:06a zmasakrovali náčelníka Veľkú Nohu
-
7:06 - 7:08a 300 vojenských zajatcov.
-
7:08 - 7:10Použili pri tom novú rýchlopaľnú zbraň,
-
7:10 - 7:12ktorá vystreľovala výbušné projektily
-
7:12 - 7:14a volala sa Hotchkissove delo.
-
7:14 - 7:16Za túto tzv. bitku
-
7:16 - 7:19bolo 7. kavalérii udelených
-
7:19 - 7:2220 Kongesových medajlí cti.
-
7:22 - 7:24Do dnešného dňa
-
7:24 - 7:27je to najviac Medajlí cti,
-
7:27 - 7:30ktoré boli kedy udelené za jedinú bitku.
-
7:30 - 7:32Viac Medajlí cti sa udelilo
-
7:32 - 7:34za nevyberavé zmasakrovanie žien a detí
-
7:34 - 7:36ako za hociktorú bitku v 1. svetovej vojne,
-
7:36 - 7:382. svetovej vojne,
-
7:38 - 7:40Kórei, Vietname,
-
7:40 - 7:43Iraku alebo Afganistane.
-
7:44 - 7:46Masaker pri Wounded Knee
-
7:46 - 7:49sa považuje za koniec Indiánskych vojen.
-
7:49 - 7:51Vždy, keď navštívim miesto
-
7:51 - 7:53masového hrobu vo Wouned Knee,
-
7:53 - 7:55nepozerám sa naň len ako na hrob
-
7:55 - 7:57Lakotov alebo Siouxov,
-
7:57 - 8:00ale ako na hrob všetkých pôvodných obyvateľov.
-
8:03 - 8:05Svätý muž Čierny Los povedal:
-
8:05 - 8:07„Vtedy som nevedel,
-
8:07 - 8:09ako veľa sa toho skončilo.
-
8:09 - 8:11Keď sa teraz pozriem späť
-
8:11 - 8:13z tohto vysokého kopca svojej staroby,
-
8:13 - 8:15stále vidím povraždené ženy a deti,
-
8:15 - 8:17ktoré ležia na hromadách a roztrúsené
-
8:17 - 8:20pozdĺž krivej rokliny tak jasne,
-
8:23 - 8:25ako keď som ich videl
-
8:25 - 8:28ešte mladými očami.
-
8:31 - 8:34Vidím, že v tom krvavom bahne vtedy zahynulo
-
8:35 - 8:38a v snehovej búrke bolo pochované niečo iné.
-
8:39 - 8:42Zomrel tam sen ľudí
-
8:42 - 8:45a bol to nádherný sen."
-
8:46 - 8:48Touto udalosťou začína
-
8:48 - 8:51nová éra v histórii pôvodných Američanov.
-
8:52 - 8:54Všetko sa dá merať podľa obdobia
-
8:54 - 8:57spred masakry pri Wounded Knee a po nej,
-
8:57 - 8:59pretože v tejto chvíli
-
8:59 - 9:02a s prstami na spúšti Hotchkissových diel
-
9:02 - 9:06vláda USA otvorene deklarovala svoj postoj k právam pôvodných obyvateľov.
-
9:06 - 9:08Boli unavení zo zmlúv.
-
9:08 - 9:10Boli unavení z posvätných kopcov.
-
9:10 - 9:13Boli unavení z tých, čo tancovali tanec duchov
-
9:13 - 9:16a boli unavení zo všetkých siouxských ťažkostí.
-
9:16 - 9:19Priniesli si teda svoje kanóny.
-
9:20 - 9:23„Teraz chceš byť Indián",
-
9:23 - 9:25hovorili s prstom na spúšti.
-
9:30 - 9:321900:
-
9:32 - 9:35Indiánska populácia USA dosiahla najnižší stav,
-
9:36 - 9:38menej ako 250 000 ľudí,
-
9:38 - 9:40v porovnaní s odhadovanými 8 miliónmi
-
9:40 - 9:42v roku 1492.
-
9:44 - 9:46Presuňme sa v čase rýchlo dopredu.
-
9:46 - 9:481980:
-
9:48 - 9:50O najdlhšie prebiehajúcom súdnom prípade v histórii USA,
-
9:50 - 9:53Národ Siouxov proti Spojeným štátom americkým,
-
9:53 - 9:56sa rozhodovalo na Najvyššom súde USA.
-
9:57 - 10:00Súd stanovil, že keď boli Siouxovia presídlení do rezervácií
-
10:00 - 10:03a 7 miliónov akrov ich pôdy
-
10:03 - 10:06sa otvorilo zlatokopom a farmárom,
-
10:06 - 10:08boli porušené zmluvné podmienky
-
10:08 - 10:10druhej zmluvy z Fort Laramie.
-
10:10 - 10:12Súd vyhlásil,
-
10:12 - 10:14že pohorie Black Hills bolo protiprávne odňaté
-
10:14 - 10:16a národu Siouxov by mala byť vyplatená
-
10:16 - 10:18počiatočná cenová ponuka spolu s úrokmi.
-
10:18 - 10:20Za pohorie Black Hills navrhol súd platbu
-
10:20 - 10:23vo výške len 106 miliónov dolárov,
-
10:23 - 10:25ktorá mala byť vyplatená národu Siouxov.
-
10:25 - 10:28Siouxovia peniaze odmietli s jednotným volaním:
-
10:28 - 10:31„Pohorie Black Hills nie je na predaj."
-
10:31 - 10:332010:
-
10:33 - 10:36Súčasná štatistika o populácii pôvodných obyvateľov,
-
10:36 - 10:39viac ako storočie po masakre pri Wounded Knee,
-
10:39 - 10:41odhaľuje dedičstvo kolonizácie,
-
10:41 - 10:43nútenej migrácie
-
10:43 - 10:45a porušovania zmlúv.
-
10:45 - 10:48V Indiánskej rezervácii Pine Ridge sa nezamestnanosť pohybuje
-
10:48 - 10:51v rozmedzí 85 a 90 percent.
-
10:51 - 10:54Úrad pre bývanie nie je schopný postaviť nové budovy
-
10:54 - 10:56a tie existujúce sa rozpadávajú.
-
10:56 - 10:58Mnohí ľudia sú bezdomovci a tí,
-
10:58 - 11:00ktorí domov majú, sú natesnaní v rozkladajúcich sa budovách,
-
11:00 - 11:02kde žije aj päť rodín.
-
11:02 - 11:0439% domácností v Pine Ridge
-
11:04 - 11:06nemá elektrinu.
-
11:06 - 11:09Minimálne 60% domácností v rezervácii
-
11:09 - 11:11je zamorených plesňovou hubou, klasovkou tmavou.
-
11:11 - 11:13Viac ako 90% obyvateľov
-
11:13 - 11:16žije pod federálnou hranicou chudoby.
-
11:16 - 11:19Výskyt tuberkulózy v Pine Ridge
-
11:19 - 11:22je približne osemkrát vyšší ako národný priemer USA.
-
11:22 - 11:24Dojčenská úmrtnosť
-
11:24 - 11:26je najvyššia na tomto kontinente
-
11:26 - 11:29a je približne trikrát vyššia ako národný priemer USA.
-
11:29 - 11:31Rakovina krčka maternice sa vyskytuje päťkrát častejšie,
-
11:31 - 11:33ako je národný priemer USA.
-
11:33 - 11:36Počet študentov, ktorí nedokončili školské štúdium, sa približuje až k hranici 70%.
-
11:36 - 11:38Fluktuácia učiteľov
-
11:38 - 11:41je osemkrát vyššia ako národný priemer USA.
-
11:41 - 11:44Svojich vnukov a vnučky často vychovávajú starí rodičia,
-
11:44 - 11:47pretože rodičia ich nemôžu vychovávať kvôli alkoholizmu,
-
11:47 - 11:49domácemu násiliu
-
11:49 - 11:51a celkovej apatii.
-
11:52 - 11:5550% obyvateľov vo veku nad 40 rokov
-
11:55 - 11:57trpí cukrovkou.
-
11:57 - 11:59Priemerná dĺžka života mužov
-
11:59 - 12:01je medzi 46
-
12:01 - 12:04a 48 rokmi
-
12:04 - 12:06a je približne rovnaká
-
12:06 - 12:09ako v Afganistane a Somálsku.
-
12:10 - 12:13Posledná kapitola každej úspešnej genocídy
-
12:13 - 12:15je tá, kde utláčateľ
-
12:15 - 12:18môže dať ruky preč a povedať:
-
12:18 - 12:21„Bože, čo si to tí ľudia robia?
-
12:21 - 12:23Zabíjajú sa navzájom.
-
12:23 - 12:25Zabíjajú samých seba,
-
12:25 - 12:28zatiaľ čo my sa na nich pozeráme, ako umierajú."
-
12:28 - 12:31Takto sme sa dostali k vlastníctvu týchto Spojených štátov amerických.
-
12:31 - 12:33Toto je dedičstvo
-
12:33 - 12:35jasného osudu.
-
12:35 - 12:37Zajatci sa do zajateckých táborov
-
12:37 - 12:39stále rodia aj dlho
-
12:39 - 12:42po odchode stráží.
-
12:44 - 12:46Toto sú kosti, ktoré tu zostali potom,
-
12:46 - 12:49ako bolo vzaté to najlepšie mäso.
-
12:51 - 12:53Pred dlhou dobou
-
12:53 - 12:55sa dal do pohybu sled udalostí
-
12:55 - 12:58a spravili tak ľudia, ktorí vyzerajú ako ja, wasichuovia,
-
12:58 - 13:00dychtiví zobrať si pôdu, vodu
-
13:00 - 13:03a zlato v horách.
-
13:03 - 13:05Tieto udalosti viedli k dominovému efektu,
-
13:05 - 13:07ktorý musí skončiť.
-
13:07 - 13:11Môžeme sa ako dominantná spoločnosť cítiť veľmi vzdialení
-
13:12 - 13:15od masakry v roku 1890
-
13:15 - 13:18alebo radu porušených zmlúv spred 150 rokov,
-
13:19 - 13:21ale aj tak sa vás musím spýtať,
-
13:21 - 13:24ako by ste sa mali cítiť pri pohľade na dnešné štatistiky?
-
13:25 - 13:27Čo spája
-
13:27 - 13:29tieto obrazy utrpenia
-
13:29 - 13:31a históriu, o ktorej som vám teraz rozprával?
-
13:31 - 13:33Koľko z tejto histórie
-
13:33 - 13:35vôbec potrebujete mať?
-
13:35 - 13:38Je to dnes jedna z oblastí, kde pociťujete zodpovednosť?
-
13:39 - 13:42Povedali mi, že musí existovať niečo, čo môžme spraviť.
-
13:42 - 13:45Musí existovať volanie urobiť niečo,
-
13:45 - 13:48pretože dlho stojím na okraji,
-
13:48 - 13:50spokojný s tým, že som svedkom
-
13:50 - 13:53a len fotografujem,
-
13:53 - 13:56lebo riešenie sa zdá byť tak veľmi vzdialené v minulosti,
-
13:56 - 13:58že potrebujem prinajmenšom stroj času,
-
13:58 - 14:00aby som sa k tomuto riešeniu dostal.
-
14:00 - 14:02Utrpenie pôvodných obyvateľov
-
14:02 - 14:05sa nedá vyriešiť jednoducho.
-
14:06 - 14:08Nie je to niečo, s čím sa všetci vlečú podobne,
-
14:08 - 14:10ako sa vlečú s pomocou pre Haiti,
-
14:10 - 14:13s ukončením AIDS alebo s bojom proti hladomoru.
-
14:13 - 14:15Riešenie, ako sa to nazýva,
-
14:15 - 14:18môže byť pre dominantnú spoločnosť omnoho zložitejšie
-
14:18 - 14:20ako napríklad šek na 50 dolárov
-
14:20 - 14:22alebo cirkevný výlet,
-
14:22 - 14:24keď sa namaľujú niektoré domy, ktoré sú pokryté graffitmi,
-
14:24 - 14:26alebo rodina z predmestia,
-
14:26 - 14:29ktorá daruje škatuľu oblečenia, ktoré už viac nepotrebuje.
-
14:29 - 14:31Kde sa teda nachádzame?
-
14:31 - 14:34Krčíme v tme ramenami?
-
14:34 - 14:36Spojené štáty
-
14:36 - 14:38každý deň pokračujú
-
14:38 - 14:40v porušovaní podmienok zmlúv
-
14:40 - 14:42z rokov 1851 a 1868,
-
14:42 - 14:45ktoré boli uzavreté s Lakotmi vo Fort Laramie.
-
14:45 - 14:47Volanie niečo urobiť, ktoré dnes ponúkam,
-
14:47 - 14:50moje prianie pre TED, je takéto:
-
14:51 - 14:53Dodržiavajte zmluvy.
-
14:53 - 14:55Vráťte naspäť pohorie Black Hills.
-
14:55 - 14:58Nemusí vás zaujímať, čo s ním spravia.
-
15:00 - 15:06(Potlesk)
- Title:
- Aaron Huey: Americkí domorodí vojnoví zajatci
- Speaker:
- Aaron Huey
- Description:
-
Snaha Aarona Hueyho fotografovať chudobu v Amerike ho zaviedla do Indiánskej rezervácie Pine Ridge, kde ho strašné a prevažne ignorované útrapy domorodých Lakotov prinútili zamerať svoju pozornosť inde. Po piatich rokoch práce sa jeho fotografie v tejto odvážnej a smelej prednáške na TEDxDU prepletajú so šokujúcou historickou lekciou.
- Video Language:
- English
- Team:
closed TED
- Project:
- TEDTalks
- Duration:
- 15:07