Ako funguje blockchain: Trh a cena

Ako funguje blockchain

Trhy a cena

Zdravím, volám sa Kinjal Shah

a som spoločníčkou
vo firme v Blockchain Capital.

Ja som Olayinka Odeniran,
zakladateľka organizácie

Black Women Blockchain Council
a som zanietená pre blockchain.

Naša firma vznikla v roku 2013,
takže sme boli jedni z prvých,

čo sa sústredili priamo
na využitie blockchainu.

Investujeme naprieč celým odvetvím.

Misiou Black Women Blockchain Council
je, aby nikto nezostal na okraji.

Záleží nám hlavne na černoškách.

Chceme zaistiť,
aby sa v tejto oblasti videli.

Blockchain vnímam ako
horizontálnu technológiu,

ktorú môžeme využiť
v mnohých rôznych sektoroch.

Na blockchaine ma najviac priťahuje
práve jeho medziodborovosť.

Dotýka sa ekonómie, politiky,

sociálnych vied a dokonca aj filozofie.

Ja sama do blockchainového
kapitálu investujem.

Väčšinu času trávim tým, že sa
snažím túto technológiu lepšie pochopiť,

skúmam a preverujem
rôzne príležitosti

a spolu s ďalšími lídrami
toto odvetvie budujeme.

Každý týždeň čítame, že cena bitcoinu
buď prudko stúpa, alebo klesá.

Nejakej novej kryptomene
raketovo narástla hodnota

a digitálne umelecké dielo
sa predalo za 69 miliónov dolárov.

Ale o pár mesiacov neskôr čítate,

že sa všetko rúca
a ľudia prichádzajú o peniaze.

A potom ide všetko zase nahor.

Čo sa to deje?

Čo vôbec znamená, že má niečo
v rámci blockchainu hodnotu?

Technológia blockchainu
nám umožňuje vytvárať nové

kryptomeny a nové formy vlastníctva.

A to tak, že umožňuje

decentralizovanú evidenciu.

Ale samotná technológia
ceny ani hodnotu neurčuje.

To robia ľudia.

Ceny v rámci blockchainu určuje to,

koľko sú ľudia ochotní
zaplatiť tradičnými peniazmi.

Ako to funguje?

Transakcie sa na blockchaine ukladajú,

keď niekto poskytne druhému človeku menu.

A čo za to dostanú?

Môže to byť úplne čokoľvek.

Napríklad pizza,
ktorú si kúpite za bitcoiny.

Najbežnejšie transakcie dnes zahŕňajú
predaj a kúpu digitálnych aktív za iné,

prípadne ich výmenu
za tradičné peniaze na burze.

Burza je trhovisko,

kde môže ktokoľvek predávať
alebo nakupovať nejakú vec.

Ceny v akomkoľvek danom okamihu
nestanovujú centrálne inštitúcie,

ale to, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť.

Ak chce ale väčšie množstvo ľudí
kúpiť rovnaké aktíva,

môžeme pozorovať nárast cien.

Ako príklad si vezmime
Londýnsku burzu.

Táto burza vznikla
začiatkom 18. storočia v kaviarni.

S akciami sa obchodovalo tak,
že ľudia vykrikovali ceny,

dohodli sa a odovzdali si hotovosť.

Kryptomeny a ďalšie tokeny
sa takto predávajú a kupujú

aj na moderných burzách.

V oboch prípadoch
a na všetkých voľných trhoch

o cenách nerozhoduje žiadna vyššia moc.

Obchodovanie je otvorené pre všetkých
a funguje na princípoch dopytu a ponuky.

Ale prečo práve digitálne aktíva
zažívajú také veľké výkyvy?

To záleží na konkrétnom aktíve
a dôvode, prečo si ho ľudia cenia.

Digitálne aktíva v blockchaine
môžu mať hodnotu v reálnom svete.

Ľudia už experimentujú a predávajú
na blockchaine aj vstupenky na koncerty.

Jedného dňa by sme mohli
blockchain využiť na zaznamenávanie

štátom uznaného vlastníctva
skutočných domov so strechou a múrmi.

Cenu nehnuteľnosti určuje
dopyt a ponuka v reálnom svete,

nezávisle od toho,
ako je vlastníctvo zaznamenané.

Blockchain je skrátka digitálny zápis
vytesaný do kameňa,

ktorý je záznamom vlastníctva
a neovplyvňuje cenu.

Iné digitálne aktíva
majú iba psychologickú hodnotu.

Ceníte si ich, pretože veríte,
že si ich bude ceniť aj niekto iný.

Napríklad digitálne umenie,
kde cena odráža

odhad kupujúceho, koľko by mohol
neskôr dostať za predaj konkrétneho diela.

Ani tradičné meny nemajú
v reálnom svete hodnotu,

pokiaľ v ne ľudia neveria.

Vezmite si napríklad americký dolár.

Ten samotný kúsok papiera
žiadnu hodnotu nemá.

Doláre sú hodnotné iba vtedy, keď veríte,
že ich môžete použiť na platenie,

a keď tomu príjemca peňazí verí tiež.

Pri tradičných menách táto dôvera

závisí od vojenskej alebo
ekonomickej sily daného štátu.

Ak v jej hodnotu ľudia veria,
mena si zachováva hodnotu.

Ak v ňu prestanú veriť,
mena hodnotu stráca.

Preto môže hodnota tradičných mien
klesnúť a spôsobiť tak infláciu.

Na to, či ľudia veria
v hodnotu kryptomien,

má vplyv veľa faktorov.

Napríklad ohlas v médiách,
regulácia zo strany štátu

a ochota podnikov
prijímať digitálnu menu.

To všetko môže určovať,
či budú ľudia tejto mene veriť alebo nie.

Cena bitcoinu
a iných kryptomien

v rámci blockchainu je v zásade
odrazom toho, ako v ne ľudia veria.

Mnohí ľudia vyzdvihujú potenciál
technológie blockchainu.

Mnohé projekty spojené s ňou však aj tak
stroskotali kvôli podvodom a hackerom.

Viera môže drasticky kolísať,

preto sa aj tieto ceny
tak veľmi a tak rýchlo menia.

Ak v ne začne veriť oveľa viac ľudí,

digitálne aktíva môžu raz
dosiahnuť výrazne väčšiu hodnotu.

Ak v ne ľudia veriť prestanú,
hodnota týchto aktív môže klesnúť na nulu.

Technológiu blockchainu využíva
množstvo rôznych projektov.

Ťažko teda odhadnúť,
ktoré uspejú

a ktoré sú, naopak,
odsúdené na neúspech.