Ako funguje blockchain: Trh a cena

Zdravím, volámsa Kinjal Shah
a som partnerkou v Blockchain Capital.

Ja som Olayinka Odeniran,
zakladateľka Black Women

Blockchain Council
a zanietená pre blockchain.

Naša firma vznikla v roku 2013,
takže sme boli jedni z prvých,

čo sa sústredili priamo
na využitie blockchainu.

Investujeme naprieč celým odvetvím.
Posolstvo Black Women

Blockchain Council je to,
že nikto nezostane pozadu.

Hlavne černošky.

Chceme zaistiť,
aby sa v tejto technológii videli.

Blockchain vnímam ako
horizontálnu technológiu,

ktorú môžeme využiť
v mnohých rôznych sektoroch.

Na blockchaine ma najviac priťahuje
práve jeho medziodborovosť.

Dotýka sa ekonómie,
politiky,

sociálnych vied a dokonca aj filozofie.

Ja sama do blockchainového
kapitálu investujem.

Väčšinu času trávim tým,
že sa snažím túto technológiu lepšie chápať,

skúmam a preverujem
rôzne príležitosti

a s ďalšími lídrami spoločne
toto odvetvie budujeme.

Nárast bitcoinu.

Každý týždeň čítame, že cena bitcoinu
dosiahla rekordné maximum alebo minimum.

Trhy prudko klesajú.

Nejaká nová pochybná kryptomena
raketovo rastie a digitálne umelecké dielo

sa predalo za 69 miliónov dolárov.

Ale o pár mesiacov neskôr čítate,

že sa všetko rúca
a ľudia prichádzajú o peniaze.

A potom ide všetko zase nahor.

Čo sa to deje?

Čo vôbec znamená, že má niečo
v rámci blockchainu hodnotu?

Technológia blockchainu
nám umožňuje vytvárať nové

kryptomeny a nové formy vlastníctva.

A to tak, že umožňuje

decentralizovanú evidenciu.

Ale samotná technológia
ceny ani hodnotu neurčuje.

To robia ľudia.

Ceny v rámci blockchainu určuje to,
koľko sú ľudia ochotní

zaplatiť tradičnými peniazmi.

Ako to funguje?

Transakcie sa na blockchaine ukladajú,

keď niekto poskytne druhému človeku menu.

A čo za to dostanú?

Môže to byť úplne čokoľvek.

Napríklad pizza,
ktorú si kúpite za bitcoiny.

V súčasnej dobe zahŕňajú najpopulárnejšie
transakcie predaj a kúpu digitálnych aktív,

prípadne ich výmenu
za tradičné peniaze na burze.

Burza je miesto,

kde môže ktokoľvek predávať
alebo nakupovať.

Ceny v akomkoľvek danom okamihu
nestanovujú centrálne inštitúcie,

ale to, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť.

Ak chce väčšie množstvo ľudí
kúpiť rovnaké aktíva,

môžeme pozorovať nárast cien.

Ako príklad si vezmime
Londýnsku burzu.

Táto burza vznikla
začiatkom 18. storočia

v kaviarni.

S akciami sa obchodovalo tak,
že vyhlásili cenu,

dohodli sa a odovzdali si peniaze.

Kryptomeny a ďalšie tokeny
sa na moderných burzách

predávajú a kupujú rovnakým spôsobom.

V oboch prípadoch
a na voľnom trhu všeobecne

o cenách nerozhoduje žiadna vyššia moc.
Je to otvorené pre všetkých

a funguje to na princípe
dopytu a ponuky.

Ale prečo práve digitálne aktíva
zažívajú najväčšie výkyvy?

To záleží na konkrétnom aktíve
a dôvode, prečo si ho ľudia cenia.

Digitálne aktíva v blockchaine
môžu mať hodnotu v reálnom svete.

Ľudia začali experimentovať a predávať
na blockchaine vstupenky na koncerty.

Jedného dňa by sme mohli
blockchain využiť na zaznamenávanie

štátom uznávaného vlastníctva
domu so skutočnou strechou a múrmi.

Cenu nehnuteľnosti
určuje dopyt a ponuka

v reálnom svete, nezávisle od toho,
ako je vlastníctvo zaznamenané.

Blockchain je skrátka digitálny zápis
vytesaný do kameňa,

ktorý je záznamom vlastníctva
a zároveň neovplyvňuje cenu.

Iné digitálne aktíva
majú iba psychologickú hodnotu.

Ceníte si ich, pretože veríte,
že si ich bude ceniť aj niekto iný.

Napríklad digitálne umenie,
kde cena odráža

odhad kupujúceho, koľko by mohol
dostať za predaj konkrétneho diela.

Ani tradičné meny nemajú
v reálnom svete hodnotu,

pokiaľ v ne ľudia neveria.

Vezmite si napríklad americký dolár.

Ten samotný kúsok papiera
žiadnu hodnotu nemá.

Doláre sú hodnotné iba vtedy,
keď veríte, že ich môžete použiť

na platenie, a keď tomu
obchodník verí tiež.

Pri tradičných menách táto dôvera

závisí od vojenskej alebo
ekonomickej sily daného štátu.

Ak v jej hodnotu ľudia veria,
mena si zachováva hodnotu.

Ak v ňu prestanú veriť,
mena hodnotu stráca.

Preto môže hodnota tradičných mien
klesnúť a spôsobiť tak infláciu.

Na to, či ľudia veria

v hodnotu kryptomien,
má vplyv veľa faktorov.

Napríklad ohlas v médiách
a ochota vlád a podnikov

akceptovať digitálnu menu
môže viesť k tomu, že ľudia uveria

alebo naopak. Cena bitcoinu
a iných kryptomien

v rámci blockchainu je v zásade
odrazom toho, ako v nich ľudia veria.

Mnohí ľudia vyzdvihujú potenciál
technológie blockchainu.

Mnohé projekty spojené s ňou však aj tak
stroskotali kvôli podvodom a hackerom.

Viera môže drasticky kolísať,

preto sa aj tieto ceny tak dramaticky menia.

Ak v ne bude množstvo ľudí veriť,

mohli by digitálne aktíva do budúcna
získať veľkú cenu.

Ak ľudia veriť prestanú, môže hodnota
týchto aktív klesnúť na nulu.

Technológiu blockchainu využíva
množstvo rôznych projektov.

Ťažko teda odhadnúť,
ktoré uspejú

a ktoré, naopak, stroskotajú.