Zachráňme oceány, nakŕmme svet!

Prečo morská biologička hovorí o svetovom hlade? Jackie Savitz hovorí, že zachovanie svetových oceánov môže pomôcť s nakŕmením miliardy ľudí, ktorí najviac trpia hladom. V prednáške, ktorá vám otvorí oči, nám Savitz hovorí o tom, čo sa práve teraz deje so svetovým rybolovom (vôbec to nie je dobré) a navrhuje racionálne riešenia, ako to napraviť a zároveň vyprodukovať viac jedla pre všetkých.

Možno premýšľate,

prečo k vám dnes prišla o svetovom hlade
hovoriť morská biologička z Oceany.

Som tu preto, že záchrana oceánov
nie je len túžba ekológov.

Nerobíme to len preto,

aby sme vytvorili alebo zachovali
miesta pre rybárov.

Ide o viac než len o ekonomiku.

Záchranou oceánov môžeme nakŕmiť svet.

Ukážem vám ako.

Na našej planéte hladuje
už viac ako miliarda ľudí.

Očakávame, že sa to ešte zhorší,

keď svetová populácia do polovice storočia
dosiahne 9 alebo 10 miliárd.

Môžeme čakať väčší tlak na zásoby jedla.

To je veľký problém,

hlavne keď zvážime, ako sme na tom teraz.

Vieme, že výmera ornej pôdy na obyvateľa

sa zmenšuje vo vyspelých
aj rozvojových krajinách.

Vieme, že nás čakajú klimatické zmeny,

ktoré zmenia charakter a množstvo zrážok.

Niektoré oblasti budú suchšie,
to sú tie oranžové,

iné budú vlhšie, to sú tie modré,

čo spôsobí suchá v obilniciach
ako sú Stredozápad USA a stredná Európa,

a zároveň povodne inde.

Potom bude pre zem ťažšie

pomôcť nám vyriešiť problém hladu.

Preto musia byť oceány čo najhojnejšie,

aby nám mohli dať toľko jedla, koľko môžu.

Oceány to pre nás robia už dlho.

Množstva jedla získaného z oceánov
v minulosti neustále narastalo

a až do roku 1980 to vyzeralo,
že to bude pokračovať.

Potom prišiel pokles.

Počuli sme o ropnom vrchole.

Toto je možno rybí vrchol.

Dúfam, že nie. Vrátim sa k tomu.

Od roku 1980 nastal 18 % pokles
v počte rýb ulovených vo svete.

To je veľký problém, ktorý stále trvá.

Táto červená čiara naďalej klesá.

Vieme však, ako to zmeniť.

O tom budem dnes hovoriť.

Vieme, ako tú krivku obrátiť dohora.

Toto nemusí byť rybí vrchol.

Stačí zopár jednoduchých
zmien na správnych miestach

a môžeme obnoviť rybolov a nakŕmiť ľudí.

Najprv chceme vedieť, kde sú ryby.

Tak sa na to pozrime.

Ukázalo sa, že ryby sa zvyčajne nachádzajú

v pobrežných oblastiach krajín

a pobrežné zóny patria do oblasti
národnej jurisdikcie štátov,

ktoré tu môžu riadiť rybolov samostatne.

Jurisdikcia prímorských krajín siaha
asi do vzdialenosti 200 námorných míľ.

Tieto oblasti sa nazývajú
výlučné ekonomické zóny.

Je dobre, že rybolov tu môžu riadiť štáty,

pretože na otvorenom mori,
to sú tie tmavé oblasti na mape,

je omnoho ťažšie niečo riadiť,

keďže sa to musí robiť medzinárodne.

Uzatvárajú sa medzinárodné zmluvy

a ak sa zaujímate o klimatické zmeny,

viete, že to môže byť veľmi pomalý,
frustrujúci a únavný proces.

Riadenie na národnej úrovni
je preto skvelá vec.

Koľko rýb je v pobrežných oblastiach
v porovnaní s otvoreným morom?

Nájdeme tam asi sedemkrát viac rýb.

Pobrežné zóny sú perfektné miesto,
kde toho môžeme veľa dosiahnuť.

Ak sa na ne zameriame,
môžeme obnoviť veľkú časť rybolovu.

V koľkých krajinách musíme pracovať?

Je asi 80 pobrežných štátov.

Musíme napraviť riadenie rybolovu všade?

Chceli sme vedieť,
na koľko krajín sa musíme zamerať,

pričom máme tú výhodu, že Európska únia
má spoločnú rybársku politiku.

Ak by sme mali dobré riadenie rybolovu
v EÚ a povedzme v 9 ďalších krajinách,

akú časť rybolovu to pokryje?

Ukázalo sa, že EÚ plus 9 krajín pokryje
asi dve tretiny svetového lovu rýb.

Ak by sme k EÚ pridali až 24 krajín,

bude to až 90 %,

teda skoro celý svetový rybolov.

Myslíme si, že na obnovu rybolovu
stačí pracovať vo vybraných krajinách.

Čo tam však musíme urobiť?

Na základe našej práce v USA a inde vieme,

že musíme urobiť tri kľúčové veci.

Sú to tieto zmeny.

Musíme stanoviť kvóty
alebo limity na objem rybolovu.

Musíme obmedziť vedľajšie úlovky,

teda náhodné chytanie
a zabíjanie rýb mimo plánu,

čo je veľké plytvanie.

Po tretie, musíme chrániť habitát rýb,

miesta ich trenia
a starostlivosti o mladé,

ktoré potrebujú na rozmnožovanie a rast,

aby sa obnovila ich populácia.

Ak tieto tri veci urobíme, vieme,
že rybolov sa obnoví.

Ako to vieme?

Videli sme, ako sa to stalo
na mnohých miestach.

Na snímke je populácia sleďov v Nórsku,

ktorá klesala od 50. rokov 20. storočia.

Potom Nórsko stanovilo limity
či kvóty na rybolov a čo sa stalo?

Rybolov sa vrátil do starých koľají.

Ďalší príklad je zhodou
okolností tiež z Nórska,

ide o nórsko-arktickú tresku.

Tá istá situácia. Rybolov upadal.

Stanovili sa limity na vrátené úlovky.

Ide o náhodne ulovené ryby,

ktoré sa zbytočne sa hádžu cez palubu.

Keď stanovili tieto limity,

rybolov sa vrátil na predošlú úroveň.

Nedialo sa to len v Nórsku,
ale opakovane v krajinách po celom svete.

V krajinách, ktoré zakročia

a zavedú politiku udržateľného rybolovu,

sa upadajúci rybolov začne obnovovať.

Je to veľmi sľubné.

Čo to znamená pre svetový lov rýb?

Ak obnovíme upadajúci rybolov,

úlovok by sa mohol zvýšiť
až na 100 miliónov ton ročne.

Rybí vrchol sme ešte nedosiahli.

Stále máme šancu nielen obnoviť stav rýb,

ale aj získať ich ešte viac

a nakŕmiť tak viac ľudí než v súčasnosti.

O koľko viac?

Dnes nakŕmime jedlom z rýb
denne asi 450 miliónov ľudí

v závislosti od súčasného úlovku rýb,

ktorý, ako viete, klesá.

Ak to nenapravíme,
to číslo bude postupne klesať.

Ak zavedieme už spomínané
riadenie rybolovu v 10 až 25 krajinách,

môžeme to číslo zvýšiť

a ponúknuť zdravé jedlo z rýb
až 700 miliónom ľuďom ročne.

Mali by sme to urobiť,

pretože je to cenovo výhodný spôsob
ako si poradiť s problémom hladu.

Ukázalo sa, že ryba je cenovo
najvýhodnejší proteín na planéte.

Keď zistíte, koľko rybieho proteínu
získate za investovaný dolár

v porovnaní s inými živočíšnymi proteínmi,

je jasné, že ryba je
dobré obchodné rozhodnutie.

V porovnaní s inými zdrojmi nepotrebuje
veľa pôdy, čo je nedostatkový tovar.

Nepotrebuje ani veľa sladkej vody.

Spotrebuje jej menej ako taký dobytok,

pri ktorom musíte zavlažiť pole,

aby ste vypestovali krmivo.

Tiež má veľmi nízku uhlíkovú stopu.

Nejakú uhlíkovú stopu má,

pretože za rybami musíme vyplávať.

Na to potrebujeme palivo,

ale aj poľnohospodárstvo má uhlíkovú stopu

a rybolov ju má oveľa nižšiu

a spôsobuje menšie znečistenie.

Ryby už sú veľkou súčasťou našej stravy,

ale mohli by byť ešte väčšou,

čo je dobre, pretože vieme, že sú zdravé.

Znižujú riziko rakoviny,

srdcových chorôb a obezity.

Náš riaditeľ Andy Sharpless,

ktorý túto koncepciu vlastne vytvoril,

rád hovorí, že ryba je perfektný proteín.

Andy tiež hovorí o tom,

že naše hnutie za zachovanie oceánov
vychádza z hnutia za zachovanie pôdy

a pri zachovaní pôdy máme ten problém,

že biodiverzita je v rozpore
s produkciou jedla.

Musíme vyrúbať les plný rôznych druhov,

ak chceme získať pole,

na ktorom by rástla kukurica.

Ak získame jedno, stratíme druhé.

Neustále musíme robiť ťažké rozhodnutia

medzi dvoma veľmi dôležitými vecami:

zachovaním biodiverzity a nakŕmením ľudí.

V oceánoch však tento spor nemáme.

Biiodiverzita tam nie je
v rozpore s hojnosťou.

Naopak, fungujú súbežne.

Veci, ktoré vytvárajú biodiverzitu,

vedú k väčšej hojnosti,

čo je dôležité pre nakŕmenie ľudí.

Je tu ale háčik.

Došlo to niekomu? (smiech)

Nelegálny rybolov.

Ten podrýva to udržateľné riadenie
rybolovu, o ktorom tu hovorím.

Môže ísť o používanie zakázanej výstroje,

lovenie na miestach, kde sa to nemá robiť,

alebo chytanie rýb nesprávnej
veľkosti či druhu.

Nelegálny rybolov podvádza
spotrebiteľov a aj poctivých rybárov.

Musíme ho zastaviť.

Nelegálne chytené ryby
sa na trh dostávajú podvodom.

Možno ste o tom počuli.

Ide o to, že istý druh ryby
označia ako niečo iné.

Kedy ste mali naposledy rybu? Čo to bolo?

Ste si istý tým, čo bolo?

Otestovali sme 1 300 rôznych vzoriek rýb

a asi tretina z nich
nebola to, čo mala byť.

9 z 10 chňapáčov neboli chňapáče.

59 % z testovaných tuniakov
bolo nesprávne označených.

Zo 120 testovaných vzoriek chňapáča
červeného bolo len 7 naozaj chňapáč,

takže ak ho hľadáte, veľa šťastia.

Plody mora majú zložitý
dodávateľský reťazec

a každý článok má príležitosť k podvodu,

kým nebude sledovateľný.

Sledovateľnosť je spôsob,

ako môžeme sledovať plody mora
na ceste z lode na tanier

a zabezpečiť, že sa spotrebiteľ dozvie,

odkiaľ pochádza jeho jedlo.

Je veľmi dôležitá a niektorí v priemysle
ju využívajú, ale nie je ich dosť,

takže v Kongrese pretláčame
zákon SAFE Seafood Act.

S radosťou oznamujem vydanie petície,

ktorú podpísalo 450 kuchárov

a ktorá od Kongresu žiada
podporu nášho zákona.

Podpísali ju slávni kuchári,

ako napríkald Anthony Bourdain,
Mario Batali a Barton Seaver.

Podpísali ju, pretože veria,

že ľudia majú právo vedieť, čo jedia.

(potlesk)

Páči sa aj rybárom a je veľká šanca,

že získame podporu na presadenie zákona,
ktorý prichádza v kritickom čase,

pretože môže pomôcť zastaviť podvody,

potlačiť nelegálny rybolov

a zaistiť, že kvóty, ochrana habitátov

a redukcia vedľajších úlovkov
budú naozaj účinné.

Vieme, že rybolov môžeme riadiť udržateľne

a že môžeme produkovať zdravé jedlá
pre stovky miliónov ľudí

a nezaberať pritom pôdu,
nepoužívať veľa vody,

mať nízku uhlíkovú stopu a nízke náklady.

Vieme, že ak zachránime oceány,

môžeme nakŕmiť svet.

Musíme s tým začať hneď teraz.

(potlesk)

Ďakujem. (potlesk)