Prečo diétovanie zvyčajne nefunguje

V Spojených štátoch držalo diétu 80 % dievčat mladších ako 10 rokov. V tomto otvorenom, priamom prejave rozpráva odborníčka na nervovú sústavu Sandra Aamodt svoj vlastný príbeh, na ktorom poukazuje na to, ako náš mozog riadi naše telo, a pritom vysvetľuje vedecké poznatky, ktoré dokazujú, že diétovanie nielenže nefunguje, ale pravdepodobne pácha viac škody ako osohu. Predkladá tiež návrhy na to, ako intuitívne žiť život menej posadnutý diétami.

Pred tri a pol rokom

som urobila jedno
z najlepších rozhodnutí môjho života.

V rámci novoročného predsavzatia

som sa vzdala diétovania,
prestala som sa znepokojovať mojou váhou

a naučila som sa dbať na to, čo jem.

Teraz jem vždy, keď som hladná,

a schudla som 5 kíl.

Toto som ja, keď som mala 13 rokov,

keď som začala držať svoju prvú diétu.

Teraz sa pozriem na túto fotku
a pomyslím si:

„Nepotrebovala si diétu,

potrebovala si módneho poradcu.“

(smiech)

Ja som si však myslela,
že potrebujem schudnúť

a keď som znova pribrala,

pochopiteľne som si to vyčítala.

Nasledujúce tri dekády

som bola s prestávkami
na najrôznejších diétach.

Bez ohľadu no to, čo som vyskúšala,

to, čo som schudla, som vždy nabrala späť.

Som si istá, že mnohí z vás
poznajú ten pocit.

Ako odborníčka na nervovú sústavu

som sa zamýšľala, prečo je to také ťažké.

Očividne to, koľko vážite, závisí od toho,

koľko jete a koľko energie spálite.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje,

že hlad a využitie energie

sú kontrolované mozgom,

prevažne bez vášho vedomia.

Váš mozog robí veľa zákulisnej práce

a to je dobre,

pretože vedomie –

ako to povedať slušne? –

sa dá ľahko rozptýliť.

Je dobré nemusieť si pamätať,
že máte dýchať,

keď sa zadívate na film.

Nezabudnete kráčať,

keď rozmýšľate nad tým,
čo si dať na večeru.

Váš mozog má tiež svoj vlastný cit pre to,

koľko by ste mali vážiť,

bez ohľadu na to, v čo podvedome veríte.

Toto je váš rovnovážny bod,

no je to zavádzajúci pojem,

lebo v skutočnosti je to rozmedzie

približne 5 až 7 kilogramov.

Môžete použiť zvolený životný štýl
na posun vašej váhy

nahor a nadol v rámci tohto rozmedzia,

ale je oveľa náročnejšie
zostať mimo neho.

Hypotalamus, časť mozgu,

ktorá reguluje telesnú váhu.

V mozgu je viac než tucet
chemických signálov,

ktoré hovoria vášmu telu, aby priberalo,

viac než tucet iných,
ktoré hovoria vášmu telu, aby chudlo,

a tento systém funguje ako termostat,

odpovedá na signály z tela tak,

že prispôsobuje hlad,
činnosť a látkovú premenu,

aby zachoval vašu váhu stabilnú
pri meniacich sa podmienkach.

To robí termostat, však?

Zachováva teplotu vo vašom dome rovnakú,

zatiaľ čo sa počasie vonku mení.

Môžete skúsiť zmeniť teplotu

vo vašom dome tak,
že v zime otvoríte okno,

ale to nezmení nastavenie na termostate,

ktorého odozvou bude nakopnutie kotla,

aby miesto opäť zohrial.

Váš mozog pracuje presne tak isto,

odpovedá na chudnutie
použitím silných nástrojov,

aby vaše telo dotlačil

späť k tomu, čo považuje za normálne.

Ak veľa schudnete,

váš mozog reaguje akoby ste hladovali

a či už ste začínali tučný alebo chudý,

reakcia vášho mozgu je presne taká istá.

Boli by sme radi,
keby mozog vedel povedať,

či máte schudnúť alebo nie,

ale nevie.

Ak schudnete veľa,

začnete byť hladný

a vaše svaly spaľujú menej energie.

Dr. Rudy Leibel
z Kolumbijskej univerzity zistil,

že ľudia, ktorí schudli

10 percent svojej telesnej váhy,

spália o 250 až 400 kalórií menej,

pretože ich metabolizmus je potlačený.

To je množstvo jedla.

Znamená to, že pre úspešnú diétu

musíte jesť navždy o toľko menej

ako niekto rovnakej váhy,

kto bol vždy chudý.

Z pohľadu evolúcie

odolnosť vášho tela
voči chudnutiu dáva zmysel.

Keď bolo jedla málo,
prežitie našich predkov

záviselo od šetrenia energiou

a opätovné priberanie,
keď bolo jedlo dostupné

by ich ochránilo pred ďalším deficitom.

V priebehu histórie ľudstva

bolo hladovanie oveľa väčším problémom

ako prejedanie sa.

To môže vysvetľovať veľmi smutný fakt:

Rovnovážne body môžu stúpať,

ale iba zriedka klesajú.

Ak sa vaša mama niekedy zmienila,

že život nie je fér,

hovorila o niečom takomto.

(smiech)

Úspešné diétovanie nezníži
váš rovnovážny bod.

Aj keď ste predišli priberaniu

na dobu dlhú 7 rokov,

váš mozog sa vás stále pokúša
prinútiť pribrať späť.

Ak bol úbytok váhy
výsledkom dlhého hladomoru,

bola by to rozumná odozva.

V našom svete hamburgerov
kupovaných cez okno auta

to pre mnohých z nás celkom nefunguje.

Ten rozdiel medzi
minulosťou našich predkov

a našou výdatnou prítomnosťou

je dôvodom, prečo by Dr. Yoni Freedhoff

z Ottawskej univerzity

chcel vziať niekoľko svojich pacientov
späť do obdobia,

keď bolo jedlo menej dostupné

a tiež dôvodom,

prečo bude zmena stravovacích návykov

skutočne najefektívnejším riešením

obezity.

Bohužiaľ, dočasný prírastok na váhe

sa môže stať trvalým.

Ak zostanete pri vysokej váhe príliš dlho,

pre väčšinu z nás je to
pravdepodobne otázka rokov,

váš mozog sa môže rozhodnúť,
že je to nový normál.

Psychológovia delia jedákov
na dve skupiny;

tých, ktorí sa spoliehajú na hlad,

a tých, ktorí sa snažia kontrolovať
svoje jedenie

silou vôle, ako väčšina ľudí
držiacich diétu.

Nazvime ich intuitívnymi jedákmi
a zdržanlivými jedákmi.

Zaujímavosťou je,
že u intuitívnych jedákov

je menšia šanca mať nadváhu

a strávia menej času myslením na jedlo.

Zdržanliví jedáci sú náchylnejší

na prejedanie ako reakciu na reklamu,

veľké balenia a
reštaurácie „zjedz, koľko vládzeš“.

A drobné pôžitkárstvo,

ako jeden kopček zmrzliny,

u zdržanlivých jedákov

oveľa pravdepodobnejšie
povedie k prejedaniu sa.

Deti sú obzvlášť zraniteľné

týmto cyklom diétovania
a následného prejedania sa.

Niekoľko dlhodobých štúdií ukázalo,

že dievčatá, ktoré diétujú
počas dospievania,

sú trikrát náchylnejšie k nadváhe

po piatich rokoch,

aj keď začali s normálnou váhou,

a všetky tieto štúdie zistili,

že rovnaké faktory,

ktoré predvídali priberanie,

tiež predvídali vývoj stravovacích porúch.

Ten druhý faktor, mimochodom,

tí z vás, ktorí ste rodičmi,

bolo podpichovanie rodinnými príslušníkmi

o ich váhe.

Takže to nerobte.

(smiech)

Takmer všetky moje grafy som nechala doma,

ale neodolala som prihodiť tento,

pretože som bifľoš, to je môj štýl.

(smiech)

Toto je štúdia,
ktorá sa pozerala na riziko úmrtia

v priebehu 14 rokov

na základe štyroch zdravých návykov:

jedenie dostatku ovocia a zeleniny,

cvičenie trikrát týždenne,

nefajčenie

a striedme pitie.

Pozrime sa najprv na ľudí

s normálnou váhou.

Výška stĺpcov je riziko úmrtia

a čísla nula, jeden, dva, tri, štyri
na vodorovnej osi

sú počty zdravých návykov,

ktoré daný človek mal.

A ako by ste predpokladali,
čím zdravší životný štýl,

tým bola menšia šanca,
že ľudia počas štúdie zomrú.

Teraz pozrime, čo sa stane
u ľudí s nadváhou.

Tí, ktorí nemali žiadne zdravé návyky

mali vyššie riziko úmrtia.

Pridaním jediného zdravého návyku

sa ľudia s nadváhou vrátia
do normálneho rozmedzia.

Pre obéznych ľudí bez zdravých návykov

je riziko veľmi vysoké, sedemkrát vyššie

než u najzdravších skupín v štúdii.

Ale zdravý životný štýl pomáha aj obéznym.

V skutočnosti,
keď sa pozriete iba na skupinu

so všetkými štyrmi zdravými návykmi,

uvidíte, že váha urobí len malý rozdiel.

Môžete prevziať kontrolu
nad svojím zdravím,

ak budete kontrolovať svoj životný štýl,

aj vtedy, keď neviete schudnúť
a znova nepribrať.

Diéty nie sú veľmi spoľahlivé.

Päť rokov po diéte

väčšina ľudí nabrala váhu späť.

Štyridsať percent z nich
dokonca nabrala ešte viac.

Keď sa nad tým zamyslíte,

typický výsledok diétovania je,

že ste v dlhodobom horizonte

náchylnejší pribrať než schudnúť.

Ak som vás predvedčila, že diétovanie

by mohlo byť problémom,

ďalšia otázka je, čo s tým urobíte?

A moja odpoveď je
jedným slovom dbanlivosť.

Nehovorím, že sa musíte naučiť meditovať

alebo začať s jógou.

Hovorím o pozornom jedení:

učiť sa pochopiť signály vášho tela,

aby ste jedli, keď ste hladný,

a prestali, keď ste sýty,

lebo mnohokrát je dôvodom priberania iba

jedenie, keď nie ste hladný.

Ako to urobiť?

Dovoľte si jesť toľko,

koľko chcete, a potom
sa snažte prísť na to,

z čoho je vášmu telu dobre.

Sadnite si k pravidelnému jedlu
bez rozptyľovania.

Zamyslite sa, ako sa vaše telo cíti,

keď začnete jesť a keď prestanete

a nechajte váš hlad, aby rozhodol,

kedy by ste mali skončiť.

Mne trvalo približne rok,
kým som sa to naučila,

ale skutočne to stálo za to.

Som pri jedle oveľa pokojnejšia,

ako som kedy v živote bola.

Často nad tým nerozmýšľam.

Zabudnem, že máme doma čokoládu.

Akoby môj mozog ovládli mimozemšťania.

Je to celkom iné.

Mala by som povedať,

že tento prístup k jedeniu
zrejme nespôsobí, že schudnete,

pokiaľ často nejete, keď nie ste hladný,

ale lekári nepoznajú žiadny prístup,

ktorý spôsobí podstatný
úbytok váhy u množstva ľudí,

a to je dôvod, prečo sa teraz
mnoho ľudí sústredí na

zabránenie priberaniu

namiesto presadzovania chudnutia.

Priznajme si to:

Keby diéty fungovali, už by
sme boli všetci chudí.

(smiech)

Prečo stále robíme to isté

a očakávame iné výsledky?

Diéty sa môžu zdať neškodné,

no v skutočnosti zároveň
páchajú veľkú škodu.

V najhoršom prípade ničia životy:

Posadnutosť váhou vedie
k stravovacím poruchám,

predovšetkým u malých detí.

V Spojených štátoch 80 percent
10-ročných dievčat povedalo,

že už držali diétu.

Naše dcéry sa naučili merať svoju hodnotu

nesprávnou mierkou.

Aj prinajlepšom

je držanie diét plytvaním
časom a energiou.

Chce to odhodlanie,
ktoré by ste mohli použiť

pri pomoci vašim deťom
s domácimi úlohami

alebo na dokončenie
dôležitého pracovného projektu,

a pretože odhodlanie je obmedzené,

akákoľvek taktika, ktorá sa spolieha
na jeho dôsledné využitie,

vás celkom iste

napokon sklame,

keď sa vaša pozornosť
zameria na niečo iné.

Dovoľte mi podsunúť vám
poslednú myšlienku.

Čo keby sme povedali všetkým
tým diétujúcim dievčatám,

že je v poriadku jesť, keď ste hladný?

Čo keby sme ich naučili
pracovať s ich apetítom

namiesto toho, aby sa ho báli?

Myslím, že väčšina z nich
by bola šťastnejšia a zdravšia

a v dospelosti

by boli pravdepodobne
mnohé z nich chudšie.

Kiež by to niekto povedal mne,

keď som mala 13.

Vďaka.

(potlesk)