Pre tieto ženy je čítanie odvážnym činom

V niektorých častiach sveta chýba polovici žien základná znalosť čítania a písania. Dôvody sú rôzne, ale v mnohých prípadoch si gramotnosť necenia otcovia, manželia, dokonca matky. Fotografka a spolupracovníčka TED-u Laura Boushnak vycestovala do krajín ako Jemen, Egypt a Tunisko, aby vyzdvihla statočné ženy – študentky, politické aktivistky, šesťdesiatročné matky, – ktoré vzdorujú štatistikám.

Ako arabská fotografka

som vždy nachádzala bohatú inšpiráciu
v osobných skúsenostiach.

Vyvinula sa vo mne vášeň pre vedomosti,

ktorá mi umožnila zdolať prekážky
k lepšiemu životu

a bola motiváciou pre môj projekt
I Read I Write (Čítam – píšem).

Hnaná svojou vlastnou skúsenosťou,

keďže mi zo začiatku
nebolo dovolené študovať,

rozhodla som sa preskúmať a zdokumentovať
príbehy ďalších žien,

ktoré zmenili svoj život vďaka vzdelaniu,

pričom ukazujem a spochybňujem
prekážky, ktorým čelia.

Pokryla som škálu tém,
ktoré sa týkajú vzdelávania žien,

s ohľadom na rozdiely
medzi arabskými krajinami

spôsobené ekonomickými
a sociálnymi faktormi.

Tieto otázky zahŕňajú ženskú negramotnosť,
ktorá je v tomto regióne dosť vysoká,

vzdelávacie reformy,
programy pre študentky, čo nechali školu,

a politický aktivizmus
medzi univerzitnými študentmi.

Keď som s touto prácou začala,

nebolo vždy ľahké presvedčiť ženy,
aby sa zúčastnili.

Až po vysvetlení,

ako ich príbehy môžu ovplyvniť
životy iných žien,

ako sa stanú vzorom pre vlastnú komunitu,
niektoré súhlasili.

Pri hľadaní reflexívneho prístupu
a spolupráce

som ich požiadala, aby napísali
svoje vlastné slová a myšlienky

na výtlačky svojich fotografií.

Tieto fotky sme potom používali
v niektorých triedach,

slúžili na inšpiráciu a motiváciu
ďalších žien,

ktoré prechádzali
podobnou výchovou a situáciami.

Aisha, učiteľka z Jemenu, napísala:

„Chcela som sa vzdelávať,
aby som bola nezávislá

a aby som sa nemusela
vo všetkom spoliehať na mužov.“

Jedným z mojich prvých objektov
bola Umm El-Saad z Egypta.

Keď sme sa prvýkrát stretli,
sotva dokázala napísať svoje meno.

Navštevovala deväťmesačný program
na podporu gramotnosti

pod vedením miestnej mimovládky
na predmestí Káhiry.

Po niekoľkých mesiacoch
žartovala, že jej muž

sa jej vyhrážal odhlásenim z programu,

keď zistil, že jeho
teraz už gramotná manželka

si prezerala v jeho telefóne SMSky.

(smiech)

Neposlušná Umm El-Saad.

Samozrejme, to nie je to,
prečo sa Umm El-Saad pridala k programu.

Videla som, ako túži získať kontrolu
nad svojimi každodennými činnosťami,

nad detailami, pre nás samozrejmými,

od rátania peňazí na trhu
po pomáhanie deťom s úlohami.

Napriek svojej chudobe
a prístupe spoločnosti,

ktorá podceňuje ženské vzdelávanie,

Umm El-Saad,
spolu so svojimi egyptskými spolužiačkami,

bola horlivá do učenia sa čítať a písať.

V Tunisku som stretla Asmu,

jednu zo štyroch aktivistiek,
s ktorými som robila rozhovor.

Táto študentka bioinžinierstva
je dosť aktívna v sociálnych médiách.

O svojej krajine, ktorá si cení to,
čo sa nazýva Arabskou jarou,

povedala: „Vždy som snívala,
že objavím novú baktériu.

Teraz, po revolúcii,
je tu každý deň nejaká nová.“

Asma narážala na vzostup
náboženského fundamentalizmu v regióne,

ktorý je ďalšou prekážkou,
hlavne pre ženy.

Zo všetkých žien, ktoré som stretla,
ma najviac ovplyvnila Fayza z Jemenu.

Fayza musela opustiť školu ako osemročná,
keď ju zosobášili.

To manželstvo trvalo rok.

V štrnástich sa stala treťou ženou
šesťdesiatročného muža

a kým dosiahla 18, bola z nej
rozvedená matka troch detí.

Napriek svojej chudobe,

sociálnemu statusu rozvedenej
v ultrakonzervatívnej spoločnosti

a napriek nesúhlasu rodičov,
aby sa vrátila do školy,

Fayza vedela, že jediný spôsob,
ako riadiť svoj život, bol cez vzdelanie.

Teraz má 26.

Dostala grant od miestnej mimovládky

na zaplatenie štúdia ekonómie.

Jej cieľom je nájsť si prácu,
prenajať si bývanie

a priviesť tam aj svoje deti.

Arabské krajiny prechádzajú
obrovskou zmenou

a problémy, ktorým musia ženy čeliť,
sú ohromné.

Tak ako ženy, ktoré som fotila,

aj ja som musela zdolať mnoho prekážok,
kým som sa stala fotografkou,

mnoho ľudí mi hovorilo,
čo môžem a čo nemôžem robiť.

Umm El-Saad, Asma a Fayza
a mnoho žien naprieč arabským svetom

ukazujú, že je možné
prekonať prekážky vo vzdelávaní,

lebo vedia, že to je najlepšou cestou
k lepšej budúcnosti.

Chcela by som skončiť citátom od Yasmine,

jednej zo štyroch aktivistiek,
s ktorými som hovorila v Tunisku.

Yasmine napísala:

„Spochybňuj svoje presvedčenia.

Buď tým, kým chceš byť,
nie tým, kým chcú, aby si bola.

Neprijmi ich otroctvo,
pretože matka ťa porodila slobodnú."

Ďakujem.

(potlesk)