Ako vidíme farbu – Colm Kelleher

Pozrite si celú lekciu: http://ed.ted.com/lessons/how-we-see-color-colm-kelleher

Existujú tri druhy farebných receptorov v oku: červený, zelený a modrý. Ako teda vidíme úžasný kaleidoskop iných farieb, ktoré tvoria náš svet? Colm Kelleher vysvetľuje, ako dokážu ľudia vidieť všetky farby – od mahagónovej po tyrkysovú.

Prednášku pripravil Colm Kelleher, animáciu urobil TED-Ed.

Možno ste počuli, že svetlo
je vlastne vlna

a že farba objektu

závisí od frekvencie svetelných vĺn,
ktoré odráža.

Vysoko-frekvenčné svetlo vyzerá fialové,

nízko-frekvenčné svetlo červené,

a medzi tým je žltá,

zelená, oranžová a tak ďalej.

Túto predstavu môžeme nazvať
fyzikálnou farbou,

pretože tvrdí, že farba je
fyzikálnou vlastnosťou samotného svetla.

Nezávisí na ľudskom vnímaní.

A, i keď to nie je úplne nesprávne,

nie je to všetko.

Napríklad, možno ste už videli
tento obrázok.

Ako vidíte, oblasť, kde sa prekrýva
červené a zelené svetlo, je žltá.

Ak sa nad tým zamyslíte, je to dosť divné.

Pretože svetlo je vlnou,
dve rôzne frekvencie

by sa nemali navzájom vôbec ovplyvňovať,

mali by len koexistovať

ako speváci, ktorí spievajú v harmónii.

Takže, v tejto žltej oblasti,

sú prítomné dve rôzne svetelné vlny:

jedna s červenou frekvenciou,

a druhá so zelenou frekvenciou.

Nie je tam žiadne žlté svetlo.

Tak ako je možné, že táto oblasť,

kde sa mieša červené a zelené svetlo,

vyzerá žltá?

Aby sme to pochopili, musíme si povedať
niečo o biológii,

konkrétne, ako vidia farbu ľudia.

Vnímanie farieb sa uskutočňuje na vrstve
buniek tenkej ako papier,

ktorá sa volá sietnica,

a pokrýva zadnú stranu očnej gule.

V sietnici sú dva typy
svetlocitlivých buniek:

Tyčinky a čapíky.

Tyčinky používame v málo
svetelných podmienkach,

a je ich len jeden typ.

Čapíky však sú iné.

Existujú tri druhy čapíkov,
ktoré zhruba zodpovedajú

červenej, zelenej a modrej farbe.

Keď vnímate farbu,

každý čapík vysiela svoj jedinečný signál
do vášho mozgu.

Napríklad, ak žlté svetlo,

skutočné žlté svetlo,
so žltou frekvenciou,

vám svieti do oka.

Nemáte čapík, ktorý by rozoznával žltú,

ale žltá je vcelku blízko k zelenej

a tiež vcelku blízko k červenej,

takže sa aktivujú
aj zelené aj červené čapíky,

a oba vyšlú mozgu signál.

Samozrejme, existuje aj iný spôsob

ako aktivovať naraz
červené aj zelené čapíky:

ak je prítomné naraz
aj červené aj zelené svetlo.

Dôležité je, že váš mozog
dostane rovnaký signál,

bez ohľadu na to, či vidíte svetlo
so žltou frekvenciou

alebo svetlo, ktoré je mixom zelených
a červených frekvencií.

Preto teda, pri svetle,
červená plus zelená sa rovná žltá.

A prečo nevieme rozoznať farby,
keď je tma?

No, vtedy preberú
aktivitu na sietnici tyčinky

v nízkych svetelných podmienkach.

Tyčiniek máte len jeden druh,

takže je tam len jeden typ signálu,

ktorý dojde do mozgu:

svetlo alebo tma.

Keďže máme len jeden druh
svetelného detektora,

už nemôžeme vidieť farbu.

Fyzikálnych farieb je nekonečné množstvo,

ale, pretože máme len tri druhy čapíkov,

mozog sa dá oklamať, aby si myslel,
že vidí všetky farby

tým, že sa poskladajú správne kombinácie

len troch farieb:

červenej, zelenej a modrej.

Táto vlastnosť ľudského videnia je
veľmi užitocná v skutočnom svete.

Napríklad, pri výrobe televízorov.

Namiesto toho, aby sme mali v televízore
nekonečne veľa farieb,

aby sme napodobnili skutočný svet,

výrobcovia televízorov
musia použiť len tri:

červenú, zelenú a modrú,

čo je pre nich ozaj výhodné.