-
KRZYSZTOF WODICZKO: Táto kresba je prvá
-
štúdia týkajúca sa miesta premietania.
-
Ide o sochu,
-
ktorá stojí na piedestáli.
-
Pre mňa malo veľký význam
-
predstaviť si, ako sa dá socha
oživiť premietaním na ňu.
-
Krzysztof Wodiczko: Pamätník pre žijúcich
-
Ľudia sa vždy zvyknú zhromažďovať pred pamätníkmi.
-
Môže ísť o udalosti, protesty.
-
Niekedy sedíme na ich pleciach, mávame
zástavami.
-
Pomaľovávame ich novými naratívmi.
-
Tieto pamätníky sú dokonca svedkami udalostí pred nimi,
-
niektoré z nich sú VÝZNAMNÉ.
-
Chceme od nich, aby pozorovali,
zaznamenávali a
-
monitorovali dnes opäť to,
čím sa zaoberáme.
-
Už niekoľko rokov sa snažím
dať hlas ľuďom
-
alebo zosilniť ho, ak nie je nepočuť
-
alebo utíchol.
-
HLAS V JAPONČINE: Videla som mnoho mŕtvych
-
alebo umierajúcich detí, strašné.
-
Skočili dnu, nevediac, že je to otrávené,
-
netušiac, že je to ožiarené radiáciou.
-
Na svete je vyše 70 miliónov utečencov,
-
ľudí donútených opustiť svoje domovy,
-
lebo ich krajiny sú vo vojnách,
-
väčšinou občianskych.
-
Madison Square Park má 4 ďalšie pamätníky.
-
Najznámejší je tento.
-
A tento určite súvisí s občianskou vojnou.
-
Pamätníky utečencov neexistujú.
-
MUŽSKÝ HLAS V ANGLIČTINE:
Opustil som
-
rodičov, svoju mamu a svojich súrodencov,
-
ani som sa s nimi nerozlúčil.
-
Odišiel som tak, ako ma vidíte.
-
CHLAPČENSKÝ HLAS V ANGLIČTINE:
Trvalo to desať rokov,
-
počas ktorých sme spávali v stane,
-
zobúdzali sa s obavami trvajúcimi celé dni
-
a neboli sme schopní žiť normálne.
-
MUŽSKÝ HLAS V ANGLIČTINE:
Mučili nás.
-
Stratili sme nádej na lepší život.
-
Stratil som 19 rokov svojej mladosti,
prišiel som o svoj život.
-
Vidieť a počuť utečenca
-
je pre verejnosť zriedkavá príležitosť.
-
ŽENSKÝ HLAS V ANGLIČTINE:
Vnímala som ako
-
krutosť, že som musela odísť od dieťaťa.
-
Viete si niekto predstaviť opustiť dieťa?
-
Neverím, že si niekto vie predstaviť,
-
opustiť svoje dieťa hoci iba na 1 - 2 dni.
-
Musela som od svojho dieťaťa odísť
na DESAŤ ROKOV!
-
DESAŤ ROKOV!
-
KRZYSZTOF WODICZKO: Aby človek dokázal žiť
-
s takýmito traumatickými spomienkami,
-
je rozprávanie o nich s inými
-
veľmi dôležité.
-
Tí, ktorí pracujú s traumou, vedia,
-
že nič na svete nie
je viac bolestivé,
-
než ohromujúci zážitok z nemožnosti
-
zážitok odkomunikovať a zdieľať.
-
Akonáhle sa človek môže zdielať,
-
otvára sa cesta k zdravšiemu životu
-
s traumatickými spomienkami.
-
Takže toto je vo všeobecnosti
-
môj prístup k pamiatkam.
-
Musíme im pomôcť, aby sa stali
-
užitočnými pre žijúcich,
-
aby mali pre nás význam,
-
Tak budeme môcť vytvoriť budúcnosť,
-
ktorá bude lepšia, možno taká,
-
v ktorej niektoré z týchto pamätníkov,
-
ako sú vojnové pamätníky,
-
nebude treba nikdy postaviť,
-
pretože už nebudú nijaké vojny
-
a žiadni utečenci.
Art21