A history of the Black Bloc

This week:

1. Madrid resist austerity
2. A History of the Black Bloc
3. Le Peuple de l'Herbe - Parler le fracas
4. Street fighting in Montréal

Táto čas seriálu "Je koniec sveta
a ja sa cítim fajn"

bola umonená výhradne príspevkami
od otrokov ako ste vy.

Ďakujem moc!

Veža žudí, ktorý sa zúčastnili
čierneho bloku v sobotu,

mnohí z nich boli pred iestimi mesiacmi

členmi labouristov, pracovníci
liberálnych demokratov,

a žudia, ktorí vtedy verili,
e parlamentárna demokracia

pre nich môe fungova; teraz veria tomu,
e pre nich nebude fungova.

Je koniec sveta a ja sa cítim fajn

Dobré ránko otroci. A vitajte pri ďalej časti

Je koniec sveta a ja sa cítim fajn

Show, v ktorej vetci nai hrdinovia
nosia masky.

Go ninja, go ninja, go!

Ja som stimulátor

a s prichádzajúcimi MayDay protestmi
a vlnou akcií Occupy,

myslel som si, e by nebolo zlé spravi
krátky segment o taktike taktík.

Rakovina v hrubom čreve Chrisa Hedgesa.

Najrozírenejia a najviac napodobňovaná
pouličná formácia posledných 6000 rokov.

Mánia, kvôli ktorej sa policajné oddelenia
a politici pomočujú..

A čo Madrid?

Má pravdu agitátor.

Najprv vzdám repekt odványm žudom z Madridu,

ktorí trúfalo zaútočili na poliov
minulý mesiac

pri protestoch proti úsporným
opatreniam vlády.

Základmi tohto hnutia sú konfrontácia
a radikalizmus.

Mnohí si myslia, e Black Block je nejaký
gang alebo crew, ku ktorej

sa niekto môe "prida".

Radikálna skupina anarchistov Black Block
sa otvorene chvastá,

e pouíva teroristické taktiky.

iadni black block anarchisti neexistujú,

ty vychcané hovädo.

Black Block je jednoducho vyjebaná taktika.

Black Block nie je iadna skupina či
sociálne hnutie.

Je to jednoducho taktika pouívaná

demontrantmi, aby sa chránili pred policajnou
agresiou a ktorí vyjadrujú

úplné odmietnutie kapitalizmu.

Taktiky sú techniky pouívané k
zabezpečeniu ciežov

a sú súčasou stratégie alebo akčného plánu.

Podobne ako taktika blokovania cesty.

Blokáda je pouívaná s ciežom
zastavi policajnú alebo

priemyselnú premávku do územia,
ktoré sa snaíte udra alebo ochráni.

Môe by súčasou komplexnej stratégie

zachráni napríklad nejaký les
alebo autonómnu zónu.

Taktika čierneho bloku môe by vyuitá
na zabezpečenie ulíc

so strategickým ciežom vytvorenia
autonómneho základu pre odpor

v rámci kontextu policajnej represie.

Môe by taktie vyuitá k útoku
na korporatívnu a tátnu infratruktúru,

pričom umoňuje sabotérom zosta v anomymite.

Táto taktika sa rozírila po celom svete
ako divoký poiar.

A mohli sme by svedkami jej úspechov
na miestach ako je Turecko,

Egypt, Brazília a Kolumbia.

Take, aby sme sa dozvedeli viac o histórii
čierneho bloku, predstavujem vám

Francisa Deupuis-Déri, vyjebaného anarchistu a
autora knihy "Kto sa bojí čierneho bloku?"

Ahoj Francis. Ako sa má?

Ehm...neviem.

Kedy bola taktika čierneho bloku
vyuitá prvý krát?

Taktika čierneho bloku ako ju poznáme
bola vyuitá prvýkrát v Nemecku,

v západnom Berlíne koncom sedemdesiatych,
začiatkom osemdesiatych rokov.

Prvýkrát kedy niekto pouil termín "čierny blok"
bolo v Nemecku v roku 1980.

A bolo to vtedy u hnutia nazývaného "autonomen".

Zloeného predovetkým z politických squatterov,
zúčastnených pri protestoch proti

atómovému priemyslu, nukleárnym zbraniam
a neofaistickému hnutiu v Nemecku.

V tom čase v Nemecku nosili koené bundy,
čo bolo v tom čase v móde,

take to boli čierne koené bundy,
čierna motorkárska helma

a spájali sa do anonymného čierneho bloku,

aby získali masu žudí, pretoe je aké
rozozna niekoho v mase žudí

kde sú vetci v čiernom.

A vyuívali túto taktiku pri konfrontácii
s políciou, pri boji s políciou.

Políciou, ktorá ich prila
napríklad vyhna zo squattu

alebo pri bojoch s náckami v uliciach.

V popise tvojej knihy
"Kto sa bojí čierneho bloku" uvádza,

e obraz násilníka rozbíjajúceho
výklady ukrýva komplexnú realitu.

Môe to do pekla vysvetli?

Príli často je čierny blok opisovaný politikmi,
policajtmi, novinármi či dokonca akademikmi

ako niečo nezaujímavé z politického hžadiska.

Opisovaní ako banda hooligans.
Apolitická masa žudí, ktorí

robia radi výtrnosti, ktorí radi ničia veci
bez akéhokožvek politického kontextu.

Čierny blok, čo sú hlavne biely,
akosi nihilistickí, detruktívni,

vyívajúci sa v nezmyselnom
banálnom vandalizme,

v takom odpornom cynizme k revolúcii.

A samozrejme, keď ich počúvate,
keď ich pozorujete pri akcii,

keď sa na nich podívate či ich sledujete,

keď sa snaíte pochopi čo robia v Nemecku,
Británii, Francúzsku, Grécku a v Brazílii,

rýchlo pochopíte, e to je čisto len o politike.

Počul som, e tu bude ďalích 50000 žudí.

A povedal som si, e aj keď budú protestova

spôsobom, ktorý sa mi nepáči, zastáva sa
reforiem alebo kriča za odstránenie

nejakej konkrétnej intitúcie,
aspoň je tu 50000 žudí,

ktorým na niečom záleí
a chcú s tým niečo robi.

A dúfam, e sa nám podarí prís sem
a ukáza im trochu radikálnejí postoj.

O politike, samozrejme aj o ekonómii,
o mocenských vzahoch, o nadvláde.

Je to spôsob ako prejavi radikálnu kritiku
týchto systémov; tátneho systému,

kapitalistického systému, bankového systému.

Ciele útoku. Tieto ciele sú ich posolstvom.

Tieto ciele dávajú význam týmto akciám.

Ďakujem Francis. A zostaňte naladení.
Po prestávke uvedieme rozhovor

s pouličným bojovníkom z Montrealu.

"Áno, je to naliehavé, kričte

vožne tieto slová

vybuchnite z ticha ako nádor

nájdite si echo.

Nechajte prepuknú ialenstvo

ignorujte návnady.

Presuňte sa priamo k opaku

počúvajte slová pobúrenia.

Červený poplach!

Pretoe z modrých je mi na vracanie

je potrebná hlboká a hustá červená

adekvátna tomuto útlaku.

Červený poplach!

Pretoe ruová je príli slabá

červená, ako tá farba

divadiel a barikád.

Pretoe keby vedeli,

čo si myslím o ich intitúciách,

o tom ako nás ničia

zozadu aj spredu

ich koniec bude naím začiatkom

a nie je prekvapujúce, e sa nemáme radi.

Pžujem ostré útoky na proletárov

a miznem po útoku.

Le Peuple de l´Herbe
"Parler le fracas"

Čakám na sabotá,

chcem zadrie tú mainériu.

Nečekané, obrat osudu,

vytlači ju z cesty

Chcem odstráni tuk z tejto svine

posilni chrbát,

zvráti trend,

a pozorova ako strach mení strany.

Je to súrne, kričte!

Diváci tejto vyjebanej show vedia,
e v roku 2012 sa tisíce žudí

zúčastnilo esmesačnej vzbury v Montreale.

Čo je populárne známe
ako javorová jar "maple spring",

začalo ako tudentský trajk, a neskôr
prepuklo do občianskeho povstania,

ktoré zahrňovalo mnohé úrovne spoločnosti.

Len ten počet protestujúcich a neustále
pouívanie militantných pouličných taktík

vyavilo nielen policajtov, ale aj ich rozpočet.

Odvtedy sa montreálsky fízli poučili
a neustále potláčajú protikapitalistické

demontrácie, aby sa vyhli zopakovaniu ´2012.

Tento rok vedú nai kamaráti diskusie o tom

ako by mohli znovu získa takú silu v uliciach,
ktorá bola získaná počas

predolého momentu povstania.

Aby sme si mohli predstavi niektoré z taktík

tohto roku, predstavujem vám Nicka.

Univerzitný tudent, ktorý sa zúčastnil
väčiny pouličných bojov z 2012.

Ale najprv vyjebané stanovisko:

Nickov hlas bol vymenený za hlas herca,

aby sme chránili jeho identitu.

Tie niektoré zo záberov, ktoré majú
ilustrova Nickove skúsenosti z Montréalu

nemusia by nutne stadiaž. Toto video
je určené výhradne k pobaveniu,

podobne ako sexuálna hračka
či originálny prdiaci vankúik.

Take Nick. Ako sa má?

Cítim sa výborne.

Tak. Ako sa vyvíjali pouličné bitky v Montréale.

Od začiatku trajku sme videli pouívanie masiek

od izolovaných žudí prechádza v niečo,
čo sa stalo normálnym pre stovky žudí.

Táto explózia v pouívaní masiek nebola
magická.

Anarchistov to stálo veža úsilia, maskovania
a vysvetžovania v letákoch a konverzáciách.

To isté sa dá poveda o útokoch na policajtov.

Ako sa trajk vyvíjal, izolované útoky
na policajtov, ktoré charakterizovali

protesty na začiatku trajku, ako napríklad
hádzanie ojedinelých kameňov

smerom k polícii, sa nakoniec stalo
tým viac populárnejím.

A do bodu, kedy sa protesty stali
nekontrolovatežné na celé hodiny.

Toto je jednoducho vecou vytrvalosti.

Keď žudia neustále pozorovali maskovaných
demontrantov, ako unikli policajtom,

ktorí ich bili v minulých týdňoch,
začali si uvedomova, e aj oni

môu jedna podobne.

Predstavujem si, e to bolo mnoho
rôznych skupín priatežov či tudentov,

ktorí plánovali prís na demontrácie
s týmto plánom po prvý krát.

Ale najskôr sa to týkalo aj mnohých,
ktorí prili sami za seba.

Napätie, ktoré bolo cíti voči polícii
na začiatku,

sa prejavilo v prvom rade iba náhodne.

Avak časom sa to premenilo na povzbudzujúcejiu
taktiku priameho útoku na políciu.

A čím viac žudí sa k tomu podujalo,
začalo to by beným javom.

A aké sú taktické ponaučenia, ktoré
sa bolo moné nauči v tejto dobe.

Ak sa pozrieme na konfrontáciu s políciou,
ktorú sme tu videli, v základe

to môeme rozobra do dvoch vecí:

konfrontácia, ktorá uvožní priestor od polície

a konfrontácia, ktorá nemá dostatočnú silu
na zahnanie polície, ale zároveň

je očividne hodnotná.

Z toho čo som bol schopný pozorova,

faktor, ktorý je dôleitý pri útokoch
projektylom napríklad na zabezpečenia

nejakého priestoru, sú koordinácia a
iroká účas.

Ofenzívna mentalita, kedy nečakáte na políciu,
kým na vás zaútočí ako prvá.

Takto strach mení tábor.

Vyhnú sa kolobehu polície, ktorá
nevyhnutne vdy zaútočí na demontráciu,

a úteku, kedy sa kadý snaí vyhnú zatknutiu.

V Montréali odvaha konfrontova políciu
je teraz prítomná v mnohých žuďoch.

Avak úroveň sebaorganizácie nie je dostatočne
vyvinutá nato, aby tieto konfrontácie

zostali dlhotrvajúce.

To čo si niektorí anarchisti rýchlo uvedomili je,
e ak chceme udra ulice potom,

čo sa začnú veci vyostrova,

je nutné chysta projektily čím skôr.

Počas demontrácií s militantnejím tónom,
ako napríklad 15. marec,

nočné demoky, víkend kniného trhu,
25. apríl, MayDay a iné,

v prvých desiatich minútach ste mohli
vidie skupinky žudí ako sa vybrali

zbiera kamene; pouívali kladivá, aby
mohli vybi kamene z ciest

alebo rozbi väčie kúsky na menie
a nechávali ich pri chodníkoch.

źudia, ktorí zbierali kamene, ich potom
distribuovali medzi maskovanou časou demoky.

Častejie sa stávalo aj to, e žudia
predtým ne začali hádza,

odpočítavali...aby sa nestalo to, e
sa do radov polície hodí len zopár kameňov,

namiesto toho celý roj, ktorý
by bol schopný zatlači ich na ústup.

Ďalia taktika okrem hádzania kameňov,
ktorá začala by hojne vyuívaná,

je hádzanie projektylov s farbou.

Tie majú často len limitovaný efekt,
okrem prípadov, kedy sú nacielené presne,

a zasiahnú helmu. Videl som to len raz.

Hasiace prístroje naplnené farbou,
ako sme to mohli vidie v Oaklande

počas generálneho trajku, sú výbornou
zbraňou proti polícii.

Jedným ahom ste schopní oslepi
celú policajnú líniu,

a vyradi ich tak dlho, kým budú
schopní vyčisti svoje prilby a okuliare.

To isté platí pre predné sklá policajných áut.

Často sa hádu do policajných línií aj petardy.

Ale pár krát čo boli pouité signálne svetlice,
tak boli oveža efektívnejie ne petardy.

Tie je dôleité vyhna z demoky
tajných a médiá, keď sa veci

začnú hýba divokým smerom.

Aby bolo bezpečnejie pri prípadnom
ústupe utiec a demaskova sa.

A nakoniec...nosenie čiernych ponoiek
ponad vae topánky

a ich neskorie zahodenie vám
môe uetri veža starostí.

A tie nosenie bavlnených rukavíc.

A to je asi vetko.

Ďakujem Nick.

A to je vetko pre túto epizódu
Je koniec sveta a cítim sa fajn.

Ako vdy, toto dielo lásky a hnevu
vám priniesli otroci,

ktorí sa podelili o svoje ako zarobené
groe, aby sme mali na účty.

A tak muchas motherfucking gracias
smerom k ....

... tie by som chcel milo privíta
nových členov Taconspiracy...

Pre linky k informáciám o militantných
pouličných taktikách navtívte

moju vyjebanú stránku
stimulator.tv

A ete citát od Sun Tzu a jeho Umenia vojny;

Najbystrejou zručnosou je prevzatie
pozície, kedy ste beztvarý.

Ak ste beztvarý, aj tí pehovia,
ktorí prenikli najviac,

vás nebudú schopní rozpozna.

Či najmúdrejie výbory vás
nebudú schopné odsúdi.

Uvidíme sa v uliciach.

Titulky ANTI...postrehy, žúbostné listy a
nadávky posielajte na [e-mail]