Čo sa deje počas infarktu? – Krishna Sudhir

Celá lekcia na: http://ed.ted.com/lessons/what-happens-during-a-heart-attack-krishna-sudhir

Približne 7 miliónov ľudí ročne na tejto planéte zomrie na infarkt. Kardiovaskulárne choroby, ktoré spôsobujú infarkty a ďalšie problémy ako napríklad mozgové porážky, sú najväčším svetovým zabijakom. Tak čo spôsobuje infarkt? Krishna Sudhir predstavuje hlavné príčiny a liečbu tejto nebezpečnej choroby.

Lekcia: Krishna Sudhir, animácia: Chadwick Whitehead.

Na svete zomrie na infarkt
asi 7 miliónov ľudí ročne.

Srdcovo-cievne ochorenia,

ktoré infarkt, ale aj porážku
a ďalšie problémy spôsobujú,

sú hlavným zabijakom ľudstva.

Čo teda infarkt spôsobuje?

Podobne ako všetky svaly,
aj srdce potrebuje kyslík.

Počas infarktu ho nedostáva dosť.

Tukové nánosy alebo plaky

sa vytvárajú na stenách
našich vencovitých tepien.

To sú cievy, ktoré zásobujú srdce
okysličenou krvou.

Ako starneme, tieto plaky postupne rastú,

niekedy zhrubnú,

stvrdnú

alebo sa zapália.

Nakoniec sa môžu zmeniť na blokádu.

Ak sa niektorý z plakov
naštrbí alebo praskne,

za pár minút sa na ňom vytvorí
krvná zrazenina

a čiastočne uzavretá tepna
sa zapchá úplne.

Tok krvi do srdcového svalu sa zastaví

a bunky začnú bez kyslíka
po niekoľkých minútach hynúť.

To je infarkt myokardu.

Bez liečby sa môže stav rýchlo zhoršiť.

Poranený sval nemusí byť schopný
ďalej pumpovať krv

a jeho rytmus sa môže stať nepravidelným.

V najhoršom prípade
môže infarkt spôsobiť náhlu smrť.

A ako viete, že niekto dostal infarkt?

Najčastejší príznak je bolesť na hrudníku

spôsobená dusiacim sa srdcovým svalom.

Pacienti ju popisujú
ako drvivú alebo zvieravú.

Môže vyžarovať do ľavého ramena,

sánky,

chrbta

alebo brucha.

Ale nie je vždy tak náhla
a dramatická ako vo filmoch.

Niektorí ľudia pociťujú nevoľnosť

alebo sú dýchaviční.

Príznaky môžu byť menej výrazné
u žien a starých ľudí.

U nich môžu byť hlavné signály
slabosť a únava.

A prekvapujúco u mnohých ľudí,

najmä u tých s diabetom,
ktorý postihuje nervy vedúce bolesť,

môže byť infarkt tichý (bez bolesti).

Ak si myslíte,
že niekto by mohol mať infarkt,

najdôležitejšou vecou je rýchlosť.

Ak môžete zavolať rýchlu zdravotnú pomoc,
urobte to.

Je najrýchlejšou cestou
ako sa dostať do nemocnice.

Podanie aspirínu, ktorý riedi krv,

a nitroglycerínu, ktorý rozširuje tepny,

môže zabrániť zhoršeniu infarktu.

Na pohotovosti doktori dokážu
infarkt diagnostikovať.

Bežne používajú elektrokardiogram,

ktorý zobrazuje elektrickú aktivitu srdca,

a krvné testy
na posúdenie poškodenia srdcového svalu.

Pacient je potom preložený na
intervenčnú kardiologickú jednotku,

kde sa robia vyšetrenia
na zistenie miesta blokády.

Kardiológovia dokážu
zablokovanú tepnu otvoriť

nafúknutím balónika počas zákroku
zvanom angioplastika.

Často na miesto vkladajú aj kovový
alebo polymérový stent,

ktorý udržuje tepnu otvorenú.

Rozsiahlejšie blokády si môžu vyžadovať
chirurgický zákrok – tzv. bypass.

S použitím časti žily alebo tepny
z inej oblasti tela

dokáže kardiochirurg premostiť
tok krvi cez blokádu.

Tieto zákroky obnovujú cirkuláciu krvi
v srdcovom svale

a obnovujú tak jeho funkciu.

Liečba infarktu sa zlepšuje,

no rozhodujúca je prevencia.

Hlavné rizikové faktory sú
genetika a životný štýl.

Dobrá správa je,
že svoj životný štýl môžete zmeniť.

Cvičenie, zdravá strava
a zníženie hmotnosti

znižujú riziko infarktu,

či už ste nejaký predtým mali, alebo nie.

Doktori odporúčajú cvičiť
niekoľkokrát týždenne

aeróbne i silové cvičenia.

Srdce šetriaca strava
má nízky príjem cukrov

a nasýtených mastných kyselín;

obe sú spojené s chorobami srdca.

Takže čo by ste mali jesť?

Veľa rastlinnej vlákniny,

kuracina a ryby namiesto červeného mäsa,

celozrnné potraviny a orechy ako
vlašské orechy a mandle,

to všetko je prospešné.

Dobrá strava a cvičebný plán
tiež udržujú zdravú telesnú hmotnosť,

čo takisto znižuje riziko infarktu.

A samozrejme aj lieky pomáhajú
predchádzať infarktom.

Doktori napríklad často predpisujú
nízke dávky aspirínu,

najmä pacientom, ktorí už infarkt mali,

a tým, ktorí majú vysoké riziko.

Lieky, ktoré dokážu ovplyvniť
rizikové faktory

ako krvný tlak, cholesterol a diabetes,

tiež znižujú pravdepodobnosť infarktu.

Infarkty môžu byť bežné,
no nemusia byť nevyhnutné.

Zdravá strava,

nefajčenie,

dobrá kondícia

a veľa spánku a smiechu,

to všetko pracuje pre to,
aby váš najdôležitejší sval

naďalej správne pracoval.