Buďte skromní a iné lekcie filozofie vody

Ako nájdeme naplnenie v stále sa meniacom svete? Raymond Tang bojoval s touto otázkou, až kým nenarazil na starovekú čínsku filozofiu Tao Te Chinga. V nej našiel pasáž prirovnávajúcu láskavosť k vode, myšlienku, ktorú aplikuje vo svojom každodennom živote. V tejto očarujúcej prednáške sa podelí o tri lekcie, ktoré si doteraz odniesol z „filozofie vody“. „Čo by urobila voda?“, pýta sa Tang. „Táto jednoduchá a dôležitá otázka... zmenila môj život k lepšiemu.“

Možno ten pocit poznáte:

zobudíte sa a v mobile nájdete
niekoľko neprečítaných notifikácií.

Kalendár plný stretnutí,

niekedy až dve či tri v rovnakom termíne.

Máte pocit, že ste
zaneprázdnení a aktívni.

Vlastne sa cítite produktívni.

Ale aj tak vám stále niečo chýba.

Snažíte sa zistiť, čo to je.

Kým sa vám to však podarí,

príde ďalší nový deň.

Takto som sa cítil pred dvomi rokmi.

Bol som v strese, plný obáv.

Trochu som sa cítil ako vo väzení.

Svet okolo mňa plynul veľmi rýchlo.

Nevedel som, čo robiť.

Začal som uvažovať:

Ako s týmto všetkým udržím krok?

Ako sa máme cítiť naplnení vo svete,

ktorý sa doslova mení
rýchlosťou nášho uvažovania,

alebo dokonca ešte rýchlejšie?

Začal som hľadať odpovede.

Rozprával som sa s mnohými ľuďmi,
rozprával som sa

s kamarátmi, s rodinou.

Dokonca som prečítal veľa kníh o tom,
ako sám sebe pomôcť.

Nevedel som však nájsť nič,
čo by ma uspokojilo.

Popravde, čím viac takýchto
kníh som prečítal,

tým väčší stres a úzkosť som pociťoval.

(smiech)

Bolo to, ako keby som svoju
myseľ kŕmil nezdravým jedlom,

začínal som byť mentálne obézny.

(smiech)

Už som to plánoval vzdať,

ale jedného dňa som narazil na toto.

„Tao Te Ching:
Kniha o ceste a jej cnostiach.“

Je to klasické dielo
filozofie starovekej Číny

napísané pred viac ako 2 600 rokmi.

Bola to s prehľadom najtenšia
a najmenšia knižka na poličke.

Mala iba 81 strán.

Na každej bola krátka báseň.

Pamätám si, ako som nalistoval
jednu konkrétnu báseň.

Vyzerá takto.

Krásna, no nie?

(smiech)

Dovoľte mi vám ju prečítať.

„Najväčšia dobrota je ako voda.

Prináša prospech všetkému bez rozporu.

V žití ostáva pri zemi.

V bytí tečie do hĺbky.

Vo výraze je úprimná.

V konfrontácii zostáva pokojná.

Vo vládnutí neovláda.

V činnosti sa prispôsobí času.

Je so sebou spokojná,

preto jej nemožno nič vyčítať.“

Pamätám sa,
keď som túto pasáž čítal prvýkrát.

Mal som najväčšie zimomriavky v živote.

Stále ich mám, aj teraz,
keď som vám ju prečítal.

Úzkosť a stres boli zrazu preč.

Od toho dňa

som sa snažil myšlienky z tejto
pasáže aplikovať v každodennom živote.

Dnes by som sa s vami chcel podeliť
o tri lekcie z filozofie vody,

ktoré som sa doteraz naučil.

Tri lekcie, o ktorých som presvedčený,
že mi pomohli dosiahnuť väčšie uspokojenie

takmer zo všetkého, čo robím.

Prvá lekcia sa týka skromnosti.

Keď sa zamyslíme nad vodou
tečúcou v rieke,

drží sa stále pri zemi.

Umožňuje rastlinám rásť a udržuje
zvieratá pri živote.

V podstate na seba nijak neupozorňuje,

ani nepožaduje odmenu či uznanie.

Je skromná.

No bez jej skromného prínosu by život,

ako ho poznáme, nemohol existovať.

Skromnosť vody ma naučila
niekoľko dôležitých vecí.

Naučila ma, že namiesto toho,
aby som sa tváril, že všetko viem

a poznám všetky odpovede,

je úplne v poriadku povedať:

„Neviem.

Chcem sa dozvedieť viac

a potrebujem tvoju pomoc.“

Naučila ma aj to, že vyzdvihovanie
úspechov iných ľudí

prináša oveľa väčšie uspokojenie
než vyzdvihovanie vlastných úspechov.

Naučila ma, že namiesto
snahy predbehnúť iných

je oveľa napĺňajúcejšie a zmysluplnejšie

pomáhať iným pri prekonávaní
ich problémov, aby boli úspešní.

Takáto mentalita skromnosti

mi umožnila nadviazať oveľa
bohatšie vzťahy s ľuďmi naokolo.

Naozaj ma začali zaujímať
ich príbehy a skúsenosti,

vďaka ktorým sú jedineční a očarujúci.

Život sa stal zábavnejším,

pretože každý deň prinášal
nové zvláštnosti, nápady

a riešenia problémov,
o ktorých som dovtedy nevedel,

a to všetko vďaka nápadom
a pomoci iných.

Všetky rieky nakoniec ústia do oceánu,

pretože je nižšie ako ony.

Skromnosť dáva vode silu.

No myslím si,
že nám umožňuje ostať pri zemi,

žiť v prítomnosti,

učiť sa a nechať sa zmeniť
príbehmi ľudí naokolo.

Druhá lekcia, ktorú som sa naučil,
sa týka harmónie.

Keď sa zamyslíme nad vodou,
ktorá tečie ku kameňu,

jednoducho ho obíde.

Nenahnevá sa, nerozčúli.

Nevyvedie ju to z miery.

Vlastne necíti vôbec nič.

Keď narazí na prekážku,
voda si nejako riešenie nájde,

bez sily, bez konfliktu.

Keď som sa nad tým zamýšľal,
začal som chápať,

prečo som bol vlastne v strese.

Namiesto toho, aby som bol
v harmónii s okolím,

išiel som proti nemu.

Silou som chcel zmeniť veci,

pretože som bol pohltený
potrebou byť úspešný a dokázať si niečo.

Nakoniec z toho ale nič nebolo.

Bol som stále viac sklamaný.

Tým, že som jednoducho zameral pozornosť
zo snahy dosiahnuť ďalšie úspechy

na dosiahnutie väčšej harmónie,

okamžite som sa znova začal
cítiť pokojne a sústredene.

Začal som si klásť otázky ako:

Prinesie mi táto činnosť väčšiu harmóniu

a prinesie väčšiu harmóniu môjmu okoliu?

Je v súlade s mojou povahou?

Začal som sa cítiť príjemnejšie jednoducho
vďaka tomu, že som bol sám sebou,

nie tým, kým by som
mal byť podľa očakávaní.

Práca sa mi vlastne zjednodušila,

pretože som sa už nesústredil na veci,
ktoré nemám pod kontrolou,

ale iba na tie, čo mám.

Prestal som so sebou bojovať

a naučil som sa pracovať
s okolím na riešení problémov.

Príroda sa neponáhľa.

No aj tak dosiahne všetko.

Takto Tao Te Ching popisuje silu harmónie.

Tak, ako je voda schopná
bez sily alebo konfliktov nájsť riešenie,

som presvedčený,
že sa môžeme cítiť naplnenejší,

ak sa zameriame
na dosiahnutie väčšej harmónie

namiesto väčšieho úspechu.

Tretia lekcia, ktorú som
si odniesol z filozofie vody,

sa týka otvorenosti.

Voda je ochotná sa zmeniť.

Môže byť tekutá, pevná alebo plyn,
v závislosti od teploty.

V závislosti od predmetu,
v ktorom sa nachádza,

môže byť čajníkom, pohárom
alebo vázou na kvety.

Vlastne vďaka schopnosti
prispôsobiť sa a ostať prispôsobivá,

voda pretrvala veky

aj napriek všetkým zmenám v prostredí.

Rovnako aj my dnes žijeme
vo svete neustálych zmien.

Už viac nemôžeme očakávať prácu
so stabilným popisom

alebo si vybrať iba jednu prácu.

Tiež sa od nás očakáva, že stále
budeme zlepšovať svoje schopnosti,

aby sme udržali krok.

V našej spoločnosti organizujeme
mnoho hackathonov,

na ktorých sa stretajú
skupinky alebo jednotlivci,

aby vyriešili nejaký
obchodný problém v krátkom čase.

Čo ma však prekvapuje, je,
že tímy, ktorým sa to zvyčajne podarí,

nie sú tie s najskúsenejšími členmi,

ale tie, ktorých členovia
sú ochotní učiť sa,

odnaučiť sa,

ktorí sú ochotní navzájom si pomáhať

pri meniacich sa okolnostiach.

Život je istým spôsobom ako hackathon.

Vyzýva každého z nás,
aby sme konali, aby sme sa otvorili

a spustili dominový efekt.

Každopádne, môžeme ostať
za zatvorenými dverami a zostať

paralyzovaní názormi,
ktoré nás obmedzujú, napríklad:

„Nikdy nebudem schopný
rozprávať o čínskej filozofii

pred veľkým publikom.“

(smiech)

Alebo sa môžeme jednoducho
otvoriť a užiť si jazdu.

Bude to vždy skvelá skúsenosť.

Takže skromnosť, harmónia a otvorenosť.

To sú tri lekcie, ktoré som si
doteraz odniesol z filozofie vody.

Dajú sa pekne skrátiť na S-H-O,

alebo Som H2O.

(smiech)

Stali sa smerodajnými
princípmi môjho života.

Takže teraz, kedykoľvek som v strese,

sklamaný, znepokojený,
alebo jednoducho neviem, čo robiť,

iba si položím otázku:

Čo by urobila voda?

(smiech)

Táto jednoduchá a dôležitá
otázka inšpirovaná knihou

napísanou dávno pred dobou bitcoinu,
finančných a digitálnych technológií

zmenila môj život k lepšiemu.

Vyskúšajte to aj vy a dajte mi vedieť,
aký to má na vás vplyv.

Teším sa na vaše odpovede.

Ďakujem.

(potlesk)