Nové fakty o HIV a úžasné zobrazenia dát

Hans Rosling predstavuje nové metódy zobrazenia dát, ktoré odkrývajú zložité rizikové faktory jednej zo svetovo najsmrteľnejších (a najmenej pochopených) chorôb: HIV. Tvrdí, že prevencia prenosu, a nie liečba liekmi, je kľúčom ku skončeniu epidémie.

(Potlesk)

AIDS bol objavený v roku 1981, vírus v roku 1983.

Tieto Gapminderovské bubliny vám ukazujú,

ako sa šíril vírus v roku 1983 po svete

alebo ako odhadujeme, že sa šíril.

Čo tu ukazujeme je --

na tejto osi je percento nakazených dospelých.

A na tejto osi je priemerný prijem v dolároch na osobu.

A veľkosť týchto bublín, veľkosť týchto bublín tu,

ukazuje, koľko je nakazených v každej krajine

a farba značí jednotlivé kontinenty.

Takže, môžete vidieť, že Spojené štáty mali v roku 1983

veľmi malé percento nakazených,

ale vzhľadom k veľkosti populácie, je to beztak pomerne veľká bublina.

Dosť veľa ľudí bolo v Spojených štátoch nakazených.

A tu hore vidíte Ugandu.

Mala takmer päť percent nakazených

takže ma celkom veľkú bublinu i napriek tomu, že je to malá krajina.

A pritom boli pravdepodobne krajinou s najväčším percentom nakazených na svete.

Nuž, čo sa následne dialo?

Keď už teraz rozumiete grafu,

tak si v nasledujúcich 60 sekundách

prehrajeme ako prebiehala epidémia HIV vo svete.

Ešte predtým vám ale predstavím môj nový vynález.

(Smiech)

Podarilo sa mi zhmotniť lúč môjho laserového ukazovátka.

(Smiech)

(Potlesk)

Takže, pripraviť sa, pozor, štart!

Najskôr tu máme rýchly rast v Ugande a Zimbabwe.

Išli nahor takto.

Prvou ťažko nakazenou krajinou v Ázii bolo Thajsko.

Dosiahli od jedného do dvoch percent.

Potom sa Uganda začala vracať naspäť,

zatiaľ čo Zimbabwe prudko vyletela hore,

a o niekoľko rokov neskôr Južna Afrika zažila hrozný vzostup HIV nákazy.

Pozrite sa, India mala veľa nakazených,

ale ty tvoria len male percento.

A takmer to isté sa stalo tu.

Vidíte, Uganda klesá, Zimbabwe klesá,

Rusko vyšlo na jedno percento.

V posledných dvoch až troch rokoch

sme dosiahli stáleho stavu HIV epidémie vo svete.

Trvalo to 25 rokov.

Stabilizovaný stav ale neznamená, že sa veci zlepšujú,

iba že sa prestali zhoršovať.

Znamená to, že pri tomto stabilizovanom stave asi

jedno percento dospelej svetovej populácie je nakazených vírusom HIV.

To predstavuje tak 30 až 40 miliónov ľudí,

čo je do počtu celá Kalifornia, a každá osoba tam.

Toto je viac či menej súčasna situácia vo svete.

Teraz mi dovoľte rýchlo znovu prehrať Botswanu.

Botswana patri medzi krajiny v južnej Afrike s vyšším než priemerným príjmom,

s demokratickou vládou, dobrou ekonomikou,

a toto sa tam stalo.

Začali nízko, potom prudko vzrástli,

vrchol dosiahli tam hore v roku 2003

a teraz sú dole.

Ale klesajú len pomaly,

pretože v Botswane, s dobrou ekonomikou a vládou,

zvládajú liečiť ľudí.

A ak sú nakazení ľudia liečení, tak nezomierajú na AIDS.

Tieto percentá nepôjdu dole,

pretože ľudia budú žiť ešte 10 až 20 rokov.

Takže je tu problém s týmto systémom merania.

Ale v chudobnejších krajinách Afriky, v krajinách s nízkym príjmom tu dole,

tam klesá percento nakazených rýchlejšie,

pretože ľudia stále umierajú.

Napriek štedrosti programu PEPFAR (U.S. President's Emergency Plan For AIDS Relief)

sa liečba nedostane všetkým ľudom

a i z tých, ktorí sa k nej v chudobných krajinách dostanú,

je iba 60 percent liečených dlhšie než dva roky.

V najchudobnejších krajinách nie je reálne

mať celoživotnú liečbu pre každého.

Ale je veľmi dobré, že sa pomáha, ako sa len dá.

Ale sústreďme sa späť na prevenciu.

Iba zastavením prenosu choroby

sa bude svet schopný HIV zbaviť.

Lieky sú veľmi drahé -- ak by sme mali vakcínu,

alebo až ju budeme mať, tak to bude niečo oveľa efektívnejšie --

ale lieky sú pre chudobných príliš drahé.

Ani nie liek samotný, ale liečba

a starostlivosť, ktorá je pri tom potrebná.

Takže, keď sa pozrieme na obrázok,

jedna vec je hneď jasná:

vidíte tie modré bubliny

a ľudia hovoria, že HIV nákaza je v Afrike veľmi rozšírená.

Ja by som povedal, že HIV nákaza je v Afrike veľmi rozdielna.

Najvyššie percento HIV nakazených na svete najdete

v afrických krajinách,

avšak, tu dole, nájdete Senegal

s rovnakým percentom nakazených aké majú USA.

A nájdete Madagaskar,

a veľa ďalších afrických krajín,

kde je rovnako malo infikovaných ako v zbytku sveta.

Je hrozné zjednodušené vravieť, že tu mame jednu Afriku,

a že to chodí všade v Afrike rovnako.

S tím musíme skoncovať.

Nie je vhodné a ani chytré od nás

rozmýšľať týmto spôsobom.

(Potlesk)

Mal som to šťastie žiť a pracovať istý čas v Spojených štátoch.

Zistil som, že Salt Lake City a San Francisco sú odlišné.

(Smiech)

A rovnaké to je i v Afrike -- existujú tam významné rozdiely.

Takže, prečo je tam HIV tak vysoké? Je to vojnou?

Nie, nie je. Pozrite sa sem.

Vojnou spustošené Kongo je tam dole -- dve, tri, štyri percentá.

A tu je Zambia v mieri, susedná krajina -- 15 percent.

A mame dobré štúdie o utečencoch z Konga --

sú medzi nimi dve až tri percentá nakazených,

a mierumilovná Zambia ich ma oveľa viac.

Nové štúdie jasne ukazujú,

že vojny sú hrozné, že znásilnenia sú hrozné,

ale ani jedno z toho nie je hnacou silou stojacou za vysokým výskytom HIV v Afrike.

Takže je to teda chudoba?

No ak sa na to pozriete z makro hľadiska,

vyzerá to tak, že čím viac peňazí, tým viac HIV.

Ale to je veľmi zjednodušené,

takže sa pozrime bližšie na Tanzániu.

Rozdelím Tanzániu na päť skupín podľa príjmu,

od najvyšších k tím s najnižšími,

a tu to môžme vidieť.

Skupiny s najvyššími príjmami, hoc by som nevravel, že sú bohaté,

majú vyšší výskyt HIV.

Rozdiel je medzi 11-tými až 4-ma percentami,

a ešte väčší je medzi ženami.

Je veľa vecí, o ktorých sme si mysleli, a ktoré teraz, vďaka dobrému výskumu,

ktorý uskutočňujú africké inštitúcie a výskumníci

spolu s medzinárodnými vedcami, ukazujú, že toto nie je ten prípad.

Takže, ukázali sme si aký je rozdiel v rámci Tanzánie.

A nemôžem vynechať Keňu.

Pozrite sa na Keňu.

Rozdelil som Keňu na jej provincie.

Tu to máme.

Vidíte rozdiel v rámci jednej africkej krajiny --

ide to od nízkej úrovne až po veľmi vysokú,

a väčšina provincií v Keni je niekde uprostred.

Takže, čím to je?

Prečo nachádzame v niektorých krajinách tak extrémne vysoké hodnoty?

Nuž, je tam bežnejšie mať viacero partnerov,

menej používať kondómy,

a je tu veľký vekový rozdiel medzi partnermi --

starší muži mávajú sex s mladšími ženami.

Vidíme vyššie percentá u mladých žien než u mladých mužov

v mnohých z týchto vysoko nakazených krajín.

Ale kde sa nachádzajú?

Presuniem tieto bubliny na mapu.

Pozrite, vysoko nakazených sú štyri percentá celej populácie,

ale predstavujú 50 percent všetkých HIV nakazených.

HIV je všade na svete.

Pozrite, máte bubliny po celom svete.

Brazília má veľa HIV nakazených.

Arabské krajiny nie tak veľa, ale Irán celkom dosť.

V Iráne je veľa ľudí závislých na heroíne a tiež je tam rozšírená prostitúcia.

India má veľa nakazených, pretože ich je celkovo veľa.

Južná Ázia, a tak ďalej.

Ale, je tu jedna časť Afriky --

no zároveň je zložité

nehovoriť o Afrike ako o jednom celku,

neprichádzať so zjednodušenými príčinami tejto situácie.

Na druhej strane, musíme priznať, že situácia je tu vážna,

a zhodujú sa na tom i vedci.

UNAIDS konečne sprístupnila dobré údaje

o šírení HIV.

Môže to byť viacerými partnermi súčasne.

Mohlo by to byť nejakým typom vírusu.

Môže to byť inými faktormi,

ktoré spôsobujú zvýšenú frekvenciu prenosu.

Napokon, ak ste úplne zdravý a máte heterosexuálny styk,

riziko nakazenia pri jednom styku je jedna k tisíc.

Nevyvodzujte z toho ale predčasné závery,

dnes večer sa správajte slušne.

(Smiech)

Ale a ak ste v nepriaznivej situácii,

napríklad s viacerými pohlavne prenášanými chorobami, riziko môže byť až jedna ku sto.

Ale myslíme si, že by to mohlo byť súbežnosťou.

A čo je súbežnosť?

Vo Švédsku nemáme žiadnu súbežnosť.

Máme sériovú monogamiu.

Vodka, Silvester -- nový partner na jar.

Vodka, letný slnovrat -- nový partner na jeseň.

Vodka -- a takto to pokračuje, viete?

A tak si rozširujete veľkú zbierku bývalých.

A máme hroznú epidémiu chlamýdií --

hroznú epidémiu chlamýdií, ktorá sa drží už niekoľko rokov.

HIV dosahuje vrchol tri až šesť týždňov po nakazení

a preto mať viac ako jedného partnera v tom istom mesiaci

je oveľa nebezpečnejšie pre prenos HIV ako pre iné infekcie.

Pravdepodobne, je to kombinácia všetkého.

A čo ma robí šťastným je, že sa posúvame smerom

k faktu, keď sa pozrieme na toto.

Môžete mať tento diagram zadarmo.

Dali sme údaje z UNAIDS na Gapminder.org.

A dúfame, že keď budeme riešiť globálne problémy v budúcnosti,

nebudeme sa spoliehať len na srdce,

nebudeme sa spoliehať len na peniaze,

ale použijeme aj mozog.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)