Antibiotiká čaká kríza

Antibiotiká zachraňujú životy. Používame ich však nadmerne a často ani nie na to, aby sme zachránili životy, ale napríklad na liečbu chrípky, či dokonca pri chove lacnejších kureniec. Výskumník Ramanan Laxminarayan tvrdí, že v dôsledku toho pre nás antibiotiká prestanú účinkovať, pretože baktérie, proti ktorým sú zamerané, budú čoraz rezistentnejšie. Preto nás všetkých (pacientov i lekárov) vyzýva, aby sme antibiotiká, a ich pretrvávajúcu účinnosť, vnímali ako obmedzený zdroj, pri ktorom si musíme dobre rozmyslieť, kedy ho použijeme. Ponúka alarmujúci pohľad na to, ako môžu celosvetové trendy v medicíne zaťať do živého.

Prvý pacient,
ktorého liečili antibiotikami,

bol policajt z Oxfordu.

Jedného dňa mal voľno, robil v záhrade

a poškriabal sa na tŕni ruže.

Do ranky sa však dostala infekcia.

Do niekoľkých dní mal hlavu samý absces.

V oku mal takú silnú infekciu,

že mu ho museli vyoperovať.

Vo februári 1941

už bol chudák policajt na pokraji smrti.

Hospitalizovali ho v oxfordskej
Radcliffe Infirmary,

kde našťastie práve vtedy

tím doktora Howarda Floreyho

syntetizoval malé množstvo penicilínu.

Ten už 12 rokov predtým objavil
Alexander Fleming,

ale dovtedy sa ním nikto
nepokúsil liečiť človeka.

Netušili ani len to,
či bude vôbec účinkovať,

pretože obsahoval prímesi,
ktoré mohli pacienta usmrtiť.

Floreyho tím si však pomyslel,

že ak ho majú niekomu podať,

tak najlepšie tomu, kto aj tak zomiera.

Podali ho teda Albertovi Alexandrovi,

tomu oxfordskému policajtovi.

Do 24 hodín sa jeho stav zlepšil.

Klesla mu horúčka, opäť mal chuť do jedla.

Na druhý deň sa cítil oveľa lepšie.

Keď sa im liek začal míňať,

vynašli sa, zobrali moč pacienta

a resyntetizovali z neho penicilín,

ktorý znovu podali pacientovi.

Fungovalo to.

Na štvrtý deň bol
na najlepšej ceste k uzdraveniu.

Bol to zázrak.

Na piaty deň im penicilín došiel úplne

a pacient zomrel.

Tento príbeh nemal šťastný koniec.

Príbehy miliónov iných ľudí
však šťastne skončili.

Aj príbeh tohto dieťaťa,
ktoré liečili začiatkom 40. rokov.

Umieralo na otravu krvi,

ale len za 6 dní sa uzdravilo

vďaka novému zázračnému lieku, penicilínu.

Zachránil milióny životov

a zmenil zdravotníctvo na celom svete.

Antibiotiká sa však nepodávajú len tým,

ktorí ich potrebujú,

ale ľudia ich niekedy užívajú ľahkovážne,

napríklad pri prechladnutí alebo chrípke,

pri ktorých antibiotiká nezaberajú.

Vo veľkom sa používajú v nízkych dávkach,

pod terapeuticky účinnou koncentráciou,

na urýchlenie rastu kureniec a ošípaných.

V snahe ušetriť pár centov na cene mäsa

sa pri chove zvierat minulo
množstvo antibiotík.

Nepoužili sa na liečbu chorých zvierat,

ale prednostne na podporu ich rastu.

K čomu to všetko viedlo?

Takéto celosvetové používanie antibiotík

viedlo k obrovskému selekčnému tlaku
na bakteriálne populácie

a vznikol problém s rezistenciou,

pretože teraz nás napádajú
len rezistentné baktérie.

Som si istý, že ste o tom čítali
v novinách a časopisoch,

ktoré sa vám dostali do rúk,

ale chcem, aby ste si uvedomili,

že ide skutočne o závažný problém.

Situácia je vážna.

Uvidíte mapu výskytu kmeňa Acinetobacter
s rezistenciou na karbopeném.

Ide o nebezpečné nemocničné baktérie

a karbopenémové antibiotiká
sú tie najsilnejšie,

ktoré proti nim dokážeme použiť.

V roku 1999 to vyzeralo tak,

že na väčšine územia USA
bola rezistencia pod 10 %.

Pozrite, čo sa stane, keď pustím video.

Neviem, kde žijete,

ale nech je to kdekoľvek,

situácia je tam určite horšia
ako v roku 1999

a práve to je podstata nášho problému.

Ide o celosvetový problém,

ktorý sa týka bohatých
aj chudobných krajín.

Možno sa pýtate:

„Nie je to len problém zdravotníctva?“

Ak by sa doktori naučili
nepredpisovať toľko antibiotík

a ak by sa pacienti naučili
nedožadovať sa ich,

možno by situácia nebola taká zlá.

Farmaceutické spoločnosti by sa možno
mali viac snažiť vyvinúť viac antibiotík.

Existuje niečo, čo antibiotiká zásadne
odlišuje od iných liekov.

Keď ich užívam,

či už vhodne alebo nevhodne,

neovplyvňujem len seba, ale aj iných ľudí,

podobne ako keď idem do práce autom,

alebo sa rozhodnem niekam letieť,

a tým prispejem ku klimatickým zmenám,

ktoré ovplyvňujú ľudí na celom svete.

Na takéto následky však vtedy nemyslím.

Ekonómovia túto teóriu volajú
tragédia obecnej pastviny

a týka sa aj antibiotík.

Jednotlivci, pacienti, nemocnice,
či celé zdravotníctva

neberú do úvahy následky,

ktoré bude mať na iných to,
ako užívajú antibiotiká.

Podobný problém poznáme z inej oblasti.

Ide o využitie palív a energie,

ktoré vedie k vyčerpávaniu ich zdrojov

a prispieva k miestnemu znečisteniu
a klimatickým zmenám.

Existujú v podstate 2 spôsoby,

ako sa tento problém dá vyriešiť.

Môžeme lepšie využívať ropu,
ktorú už máme k dispozícii.

Analógiou v medicíne je lepšie užívanie
existujúcich antibiotík

a o tom vám o chvíľu poviem viac.

Druhá možnosť je držať sa hesla
„vŕtaj veselo ďalej“.

V medicíne by sa dalo povedať
„vyvíjaj nové antibiotiká“.

Tieto 2 spôsoby neexistujú oddelene.

Navzájom sa ovplyvňujú.

Veľké investície do nových ropných vrtov

znižujú chuť investovať do šetrenia ropou.

Platí to aj v prípade antibiotík.

Opak je tiež pravdou.

Ak budeme antibiotiká užívať vhodne,

nebudú až také nutné investície
do vývoja nových liekov.

Ak si myslíte,

že tieto 2 možnosti existujú v rovnováhe,

mali by ste si uvedomiť,

že sme súčasťou prirodzeného procesu,

ktorý sa volá koevolúcia.

Na obrázku vidíte príklad koevolúcie
medzi gepardmi a gazelami.

Gepardy potrebujú byť rýchle,

lebo ak nie sú rýchlejšie ako korisť,

nemajú čo žrať.

Gazely potrebujú byť rýchle,

pretože inak skončia ako žrádlo.

Podobnú hru hráme s baktériami.

Nie sme však gepardy, ale gazely.

Počas mojej prednášky by už baktérie
mali deti a vnúčatá

a zistili by, ako získať rezistenciu

pomocou selekcie a metódou pokusu a omylu.

Skúšali by to, až kým by neuspeli.

Ako si teda máme pred nimi udržať náskok?

Máme výrobné postupy pre vývoj liekov,

molekulárny skríning a klinické testy

a keď si myslíme, že máme nový liek,

tento musí ešte prejsť
regulačným procesom registrácie.

Toto všetko robíme v snahe
udržať si náskok pred baktériami.

Je jasné, že si náskok neudržíme,

ani túto hru nevyhráme len inováciami.

Musíme znížiť tempo koevolúcie

a pritom sa môžeme inšpirovať
nápadmi z energetiky,

ktoré by sa dali uplatniť
aj pri antibiotikách.

Pozrime sa na oceňovanie energie.

Tým, že sa zavádzajú emisné dane,

náklady za znečistenie sa presunú na ľudí,

ktorí energiu naozaj využívajú.

Také niečo by mohlo fungovať
aj pri antibiotikách

a možno by sa potom používali len vtedy,

keď je to vhodné.

Dotuje sa získavanie energie
z obnoviteľných zdrojov,

ktoré nevedú k takému znečisťovaniu

a nie sú založené na fosílnych palivách.

V prípade antibiotík by mohlo ísť o to,

že ich ľudia začnú užívať menej a menej.

Čo by však bola dobrá náhrada antibiotík?

V podstate všetko, čo zníži ich potrebu,

napríklad lepšie predchádzanie
infekciám v nemocniciach

či očkovanie proti sezónnej chrípke.

Pri tej sa užíva asi najviac antibiotík

v tejto aj mnohých iných krajinách,

takže očkovanie by skutočne mohlo pomôcť.

Treťou možnosťou by bolo niečo ako
obchodovateľné emisné povolenia…

To už možno znie príliš fantasticky,

ale v budúcnosti možno nebudeme mať
antibiotiká pre ľudí s infekciami,

preto by sme mohli začať uvažovať o tom,

že by sme niektoré prideľovali tým,

ktorí ich potrebujú viac ako iní,

či už na základe klinickej potreby
alebo ceny.

Funguje aj vzdelávanie spotrebiteľov.

Ľudia často ani nevedia o tom,

že antibiotiká užívajú nadmerne,

alebo že ich predpisujú priveľa.

Podobne ako v energetike,

aj tu môže pomôcť spätná väzba.

Ak ľuďom poviete,

že počas špičky minú veľa energie,

majú sklon znížiť spotrebu.

Niečo podobné urobili
v nemocnici v St. Louis,

kde zverejnili zoznam mien chirurgov,

ktorý bol zoradený podľa toho,

koľko antibiotík predpísali
za predchádzajúci mesiac.

Cieľom nebolo chirurgov nejako zahanbiť,

ale poskytnúť im spätnú väzbu,

na základe ktorej mohli zvážiť,

ako predpisujú antibiotiká.

Veľa sa dá urobiť aj na strane ponuky.

Čo sa týka ceny penicilínu,

pacienta vyjde asi 10 centov na deň.

Je to celkom lacný liek.

Lieky uvedené na trh neskôr,

na báze linezolidu alebo daptomycínu,

sú oveľa drahšie.

Pre ľudí, ktorí si zvykli,
že za antibiotiká platia 10 centov denne,

je veľa čo i len pomyslieť,

že by mali platiť 180 dolárov denne.

Čo nám tá cena naznačuje?

Nemali by sme už považovať za samozrejmé,

že aj v dohľadnej budúcnosti budeme mať
lacné a efektívne antibiotiká.

Je to tiež signál,

že by sme sa možno mali začať
viac zaoberať šetrením antibiotík

a hľadaním iných riešení,

podobne ako bola cena benzínu signál
a podnet pre vývoj elektrického auta.

Ide o dôležitý signál,

ktorý musíme sledovať,

ale zároveň si musíme uvedomiť,

že hoci sa nám tieto antibiotiká
môžu zdať pridrahé,

lieky proti rakovine sú oveľa drahšie

a pacientovi dokážu predĺžiť život
o pár mesiacov, či o rok.

Antibiotiká mu však môžu život zachrániť.

Čaká nás teda paradigmatická zmena,

ktorá môže vzbudzovať strach,

pretože pre množstvo ľudí,

či už z tejto krajiny alebo celého sveta,

je jednoducho nepredstaviteľné,

že by za antibiotiká mali platiť
200 dolárov denne.

Máme sa nad čím zamyslieť.

Existujú však aj náhradné riešenia.

Ide o alternatívne technológie,

na ktorých sa už pracuje,

napríklad bakteriofágy, probiotiká,

medzibunková bakteriálna komunikácia
alebo synbiotiká.

Všetky sa oplatí ďalej rozvíjať

a čím viac porastie cena antibiotík,

tým budú lukratívnejšie.

Vieme, že trh na takéto zmeny reaguje

a vláda začína uvažovať o tom,

ako dotovať nové antibiotiká a ich vývoj.

Má to však háčik.

Situáciu nevyriešime len investovaním.

Musíme dokázať peniaze
do nových antibiotík investovať tak,

že podporíme ich vhodné užívanie a predaj.

Práve to je tá výzva, ktorej čelíme.

Keď už hovoríme o tých technológiách,

určite si spomínate na vetu
zo známeho filmu o dinosauroch:

„Život si vždy nájde cestu.“

Žiadna z nich nie je trvalé riešenie.

Nech už vyvinieme akúkoľvek technológiu,

príroda si nájde spôsob, ako ju obísť.

Možno si myslíte,

že sa to týka len antibiotík a baktérií,

ale ukazuje sa,

že rovnaké problémy máme aj inde.

V Indii a Južnej Afrike je veľký problém
s multirezistentnou tuberkulózou.

Umierajú tam tisíce pacientov,

lebo lieky druhej línie sú pridrahé.

Keď neúčinkujú ani tie,

máme extrémne rezistentnú tuberkulózu.

Rezistenciu získavajú aj vírusy,

poľnohospodárski škodcovia
či parazity malárie.

V súčasnosti máme v podstate jeden liek,

založený na artemisiníne,

ktorým sa lieči malária,

ale už sa objavili prípady rezistencie.

Ak sa bude šíriť ďalej,

v nebezpečenstve sa ocitne jediný liek,

ktorým dokážeme na celom svete
liečiť maláriu bezpečne a efektívne.

Komáre sú už tiež rezistentné.

Ak máte deti, asi viete o všiach,

a ak ste z New Yorku,

asi poznáte problémy s plošticami.

Tieto už tiež získavajú rezistenciu.

Uvediem aj príklad spoza veľkej mláky,

kde našli potkany rezistentné na otravu.

Tieto technológie na kontrolu prírody
majú jedno spoločné.

Poznáme ich asi tak 70, 80 až 100 rokov,

ale v mihu oka sme o kontrolu prišli,

lebo sme si neuvedomili,

že prirodzený výber a evolúcia
nájdu spôsob,

ako nás dobehnúť.

Musíme preto úplne prehodnotiť,

ako budeme využívať opatrenia
na kontrolu biologických organizmov,

ako budeme stimulovať vývoj,
uvedenie na trh –

a v prípade antibiotík aj predpisovanie –

a užívanie týchto vzácnych zdrojov.

Naozaj by sme o nich mali začať uvažovať

ako o prírodných zdrojoch.

Stojíme teda na križovatke.

Jedna možnosť je prehodnotiť situáciu

a dôkladne sa zamyslieť nad podnetmi,

ktoré nám naznačujú, že má dôjsť k zmene.

Alternatívnou je svet,

kde sa dokonca aj obyčajné steblo trávy
môže zmeniť na smrtiacu zbraň.

Ďakujem.

(potlesk)