Ako sme našli kalmára obrovského

Ľudstvo hľadalo kalmára obrovského (Architeuthis) odkedy sme prvýkrát začali fotiť pod vodou. Ale tento unikajúci hlbokomorský predátor nebol nikdy zachytený na videu. Oceánografka a vynálezkyňa Edith Widder sa delí o svoj kľúčový náhľad -- a tímového ducha -- ktorý pomohli zachytiť tohto kalmára na video po prvýkrát.

Kraken, príšera tak strašná

vravelo sa, že zožerie ľudí a lode a veľryby,

a tak obrovská, že si ju možno pomýliť s ostrovom.

Pri posudzovaní kvality týchto príbehov,

je asi múdre pamätať, že starí namorníci

považovali za jediný rozdiel medzi rozprávkou a námorníckou historkou

to že, rozprávka začína, "Kde bolo tam bolo,"

a námornícka historka začína, "Toto fakt neodrbávam." (Smiech)

Každá ryba, ktorá ujde

narastie s každým rozprávaním historky.

Avšak, v oceánoch sú obry,

a teraz máme video záznam,

tí z Vás, ktorí videli dokument na Discovery Channel o ňom určite viete.

Bola som jednou z troch vedcov na tejto expedícii

ktorá sa odohrala minulé leto pri Japonsku.

Ja som tá nízka.

Ďalší dvaja sú Dr. Tsunemi Kubodera a Dr. Steve O'Shea.

Za svoju účasť na tomto teraz historickom podujatí vďačím

TEDu.

V roku 2010 bolo TED podujatie nazvané Mission Blue

vedené na palube Lindblad Explorer v Galapágoch

ako časť splnenia TED priania Sylvie Earleovej.

Hovorila som o novej možnosti skúmania oceánov,

ktorá sa sústreďuje na priťahovanie zvierat namiesto ich strašenia.

Mike deGruy bol tiež pozvaný,

a rozprával s veľkým zanietením o jeho láske k oceánu,

a tiež sa rozprával so mnou o používaní môjho prístupu

na niečo s čím sa zaoberal veľmi dlhú dobu,

čím je lov na kalmára obrovského.

Bol to Mike, kto ma pozval na kalmársky summit,

stretnutie expertov na kalmáre na Discovery Channel

to leto počas Žraločieho týždňa. (Smiech)

Dala som prednášku na tému nevtieravé pozorovanie

a optické vábenie hlbokomorského kalmára

v ktorej som zvýraznila dôležitosť

použitia tichej, nevtieravej platformy pre prieskum.

Toto sme získali zo stoviek ponorov, ktoré som spravila počas

potulovania sa v tme

a používania týchto platforiem,

a podľa mňa som videla viac zvierat

pracujúc z ponorky

ako som videla z ktorýchkoľvek diaľkovo riadených plavidiel.

Ale to môže byť len preto, že ponorka má širšie zorné pole.

Ale tiež som cítila, že som videla viac zvierat

pracujúc s Tiburonom ako s Ventanou,

dvoma plavidlami s rovnakým zorným poľom

ale rozličným pohonným systémom.

Moje podozrenie bolo, že to môže mať niečo spoločné s množstvom hluku, ktorý vytvárajú.

A tak som dala mikrofón na dno oceánu,

a nechala obe plavidlá prejsť okolo v rovnakej rýchlosti a vzdialenosti

a zaznamenala zvuk, ktorý vydávajú.

Johnson Sea-Link -- (bzučivý zvuk) --

ktorý tu pravdepodobne ledva počujete,

používa elektronické trysky -- veľmi, veľmi tiché.

Tiburon tiež používa elektronicky poháňané trysky.

Je tiež celkom tichý, ale o niečo hlasnejší. (Hlasnejší bzučivý zvuk)

Ale väčšina hlboko-ponorných ROV dnes používajú hydrauliku

a znejú ako Ventana. (Hlasný pípajúci zvuk)

Myslím, že to musí odstrašiť mnoho zvierat.

Tak na hlboko morský lov na kalmára,

som navrhla použitie optickej návnady

pripevnenej k plošine s kamerou

so žiadnymi tryskami, žiadnymi motormi,

len batériou napájaná kamera,

a jediné osvetlenie z červeného svetla

ktoré je neviditeľné pre väčšinu hlboko-morských zvierat

ktoré sa prispôsobili na videnie hlavne modrej.

Je to viditeľné pre nás,

ale je porovnateľné k infračervenému hlboko pod vodou.

Tak táto kamerová platforma, ktorú sme nazvali Medusa,

mohla byť vyhodená zo zadu z lode,

pripojená k plaváku na hladine s viac ako 600 metrov lana,

len by sa pasívne vznášala, unášaná prúdmi,

a jediné svetlo viditeľné pre zvieratá v hlbočine

by bolo modré svetielko optickej návnady,

ktorú sme volali elektronická medúza, alebo e-jelly,

pretože bola vyvinutá na imitovanie

bioluminiscenčné predstavenie

bežnej hlboko-morskej medúzy Atolla.

Tak, toto koliesko svetla, ktoré Atolla produkuje

je známe ako bioluminiscenčný alarm proti zlodejom

a je druhom obrany.

Dôvod prečo elektronická medúza funguje ako lákadlo

nie je lebo kalmár obrovský žerie medúzy,

ale pretože medúza produkuje toto svetlo len v prípade

keď je žraná predátorom

a jej jediná nádej na útek

je získať pozornosť väčšieho predátora

ktorý zaútočí na jeho útočníka

čím získa možnosť na útek.

Je to výkrik pre pomoc, posledný pokus o útek,

a zvyčajná forma obrany v morskej hĺbke.

Tento prístup fungoval.

Zatiaľ čo všetky predošlé expedície zlyhali v pokuse získať

jediný video záznam tohto obra,

nám sa podarilo získať šesť a hneď prvé vyvolalo obrovské nadšenie.

Edith Widder (na videu): O môj Bože. O môj Bože! Robíš si srandu? Ďalší vedci: Oh ho ho! Len sa tam vznáša.

EW: Bolo to ako keby nás provokoval, robil taký tanec pre fanušíkov --

teraz ma vidíš, teraz nie --

a mali sme štyri takéto provokatívne zjavenia,

a potom na piate, prišiel a úplne nás ohromil.

(Hudba) Rozprávač: (Rozprávajúci po japonsky)

Vedci: Ooh. Bang! O môj Bože! Whoa!

(Potlesk)

EW: V plnej kráse.

Čo ma naozaj ohromilo o tomto

bol spôsob akým prišiel ponad e-jelly

a potom zaútočil na tú obrovskú vec vedľa,

ktorú si podľa mňa pomýlil s útočníkom na e-jelly.

Ale ešte ohromujúcejší bol záznam zachytený

ponorkou Triton.

Čo nespomenuli v dokumente na Discovery

bolo že kalmár ktorého Dr. Kubodera použil ako návnadu,

meter dlhý kalmár kosoštvorcový

mal na sebe pripojené svetlo, "squid jig"

typ ktorý používajú rybári s dlhými vlascami,

a myslím, že to bolo toto svetlo

ktoré priviedlo obra.

Teraz, to čo vidíte

je zvýraznený pohľad kamery spod červeného svetla,

a to je všetko čo Dr. Kubodera mohol vidieť keď obor prišiel sem.

A potom bol taký nadšený,

že zapol baterku pretože chcel lepšie vidieť,

a ten obor neušiel,

a tak riskoval zapnutie bielych svetiel na ponorke,

prinášajúc legendárneho tvora

zo zahmlenej histórie na video s vysokým rozlíšením.

Bolo to absolútne dych berúce,

a ak by toto zviera malo svoje chápadlá na kŕmenie neporušné

a plne natiahnuté,

bolo by tak dlhé ako dvojposchodový dom.

Ako mohlo niečo tak veľké

žiť v našich oceánoch a ostať nenafilmované až doteraz?

Preskúmali sme len okolo päť percent našich oceánov.

Tam dolu na nás ešte čakajú veľké objavy,

fantastické tvory reprezentujúce milióny rokov evolúcie

a pravdepodobne bioaktívne zlúčeniny

ktoré by nám mohli pomôcť v spôsoboch, aké si nevieme ani predstaviť.

Ale zatiaľ sme použili len zlomok

peňazí na výskum oceánov

z toho čo sme použili na výskum vesmíru.

Potrebujeme organizáciu ako NASA pre výskum oceánov,

pretože potrebujeme skúmať a ochraňovať

naše život podporujúce systémy tu na Zemi.

Potrebujeme -- ďakujem. (Potlesk)

Prieskum je motorom, ktorý poháňa inováciu.

Inovácia ženie ekonomický nárast.

Tak poďme všetci na prieskum,

ale robme ho spôsobom, ktorý neodstrašuje zvieratá,

alebo, ako Mike deGruy raz povedal,

"Ak chcete od toho všetkého ujsť

a vidieť niečo, čo ste nikdy nevideli,

alebo chcete super šancu vidieť niečo, čo nikto nikdy nevidel,

nastúpte do ponorky."

Mal byť s nami na tomto dobrodružstve.

Chýba nám.

(Potlesk)